Autor: David G. Bonagura, June 15, 2012

Categories: 

Len málo vecí spôsobuje u katolíkov také rozsiahle výpadky pamäti pokiaľ ide o zákon lásky, než diskusie o Bratstve sv. Pia X. (BSPX), skupine tradicionalistických biskupov a kňazov, ktorí vzhľadom na ich opozíciu voči Druhému vatikánskemu koncilu a súvisiacim ekleziálnym turbulenciám zostávajú zatiaľ mimo kánonickej štruktúry Cirkvi.

Za uplynulé štvrťstoročie hral pápež Benedikt významnú rolu pri obnove jurisdikčného prijatia BSPX do lona Cirkvi a zmierenie s touto skupinou vždy považoval za prioritu svojho pontifikátu. V súčasnosti je formálne oznámenie o oficiálnom uznaní BSPX takpovediac na dosah ruky.

Viacero uhlov pohľadu

Zmierenie s BSPX sa zaradí medzi významné počiny pontifikátu Benedikta s dlhodobými implikáciami pre Cirkev. No vzhľadom na hystériu, ktorá sa po formálnom oznámení určite rozpúta, sa pravá podstata pravdepodobne môže stratiť vo vnútrocirkevných bojoch.

Na pravej strane spektra budú niektorí tradicionalistickí katolíci okázalo sláviť víťazstvo: modernistický Rím sa konečne vrátil k zmyslom a uznal tie skutočné a pravé zvyšky našej viery. Na ľavej strane – najmä u tých, ktorí by radšej pozvali Martina Luthera na večeru, než by sa mali zdieľať s lídrami BSPX ako je Bernard Fellay – budú zase padať obvinenia na adresu pápeža z podkopávania – alebo rovno zo snahy o zvrátenie – reforiem Vatikánu II. Ani jeden z týchto dvoch uhlov pohľadu nie je správny.

Nesprávne výklady

Predtým než sa zamyslíme nad tým, čo zmierenie vlastne znamená, je dobré uvážiť, čo takéto zmierenie rozhodne neznamená.

Po prvé. Benedikt neobracia Druhý vatikánsky koncil naruby. Celý jeho pontifikát je zameraný na uvedenie koncilu do praxe (k tomuto bodu sa ešte vrátim nižšie). Naopak, ako som už niekde napísal, už len tým, že Benedikt stiahol exkomunikácie štyroch biskupov BSPX, tak v podstate už zvíťazil nad jednostrannými katolíckymi progresivistami na ich vlastnom ihrisku. Urobil konkrétne gesto voči biskupom smerujúce k znovuzjednoteniu všetkých kresťanov plne v súlade s dokumentom Druhého vatikánskeho koncilu Unitatis Redintegratio (ktorý – aby paradoxov nebolo málo – spochybnili práve tradicionalisti). Čiže ak niečo Benedikt zvrátil, tak nie koncil ako taký, ale iba ideológiu falošného „ducha“ koncilu.

Po druhé. Inteligentnejší ľavicoví komentátori by mohli vo svojich článkoch vytiahnuť kartu „rodovej rovnosti“: ten spiatočnícky Vatikán otvára svoju náruč voči skupine konzervatívnych biskupov a kňazov, a zároveň tvrdo atakuje bezbranné rádové sestry z Leadership Conference of Women Religious (LCWR). Lenže žiadna takáto dichotomická či misogynistická presilovka sa neodohráva. Benedikt otvoril náruč obidvom skupinám, ktoré sa ocitli v závoze: voči BSPX de iure a voči LCWR de facto – to všetko preto, aby obe mohli vstúpiť do plnej jednoty s Cirkvou, pričom odlišný status jednoducho odzrkadľuje odlišné prístupy k snahe o znovuzjednotenie.

Po tretie. Zmierenie s BSPX neznamená „potvrdenie Tradície“ v tom zmysle, ako to chápu členovia a sympatizanti bratstva – teda že tradičné slávenie a pieta bude obnovená ako najlegitímnejšie vyjadrenie kresťanskej viery. Tradičná katolícka teológia a prax už zaznamenala malú, no veľmi osviežujúcu renesanciu v náboženských komunitách na celom svete, vo farnostiach či na školách, ktoré zostali verné pápežovi. Vďaka uzmierenému BSPX sila tohto prúdu určite zmohutnie. Nevznikne však nanovo, a tento prúd týmto nezíska nejaký výnimočne magický status.

Úcta k Tradícii aj oživenie

Čo teda uzmierenie s BSPX naozaj znamená?

Po prvé. „Doktrinálna preambula“ – zatiaľ stále utajené vyhlásenie doktrinálnej viery, ktorú BSPX musí prijať pre uzmierenie – bude pravdepodobne oficiálne a s plnou váhou autority Cirkvi obsahovať záväzok, že celý Druhý vatikánsky koncil treba čítať a interpretovať vo svetle Tradície. Ak to tak bude, potom tento text neurčí iba budúcnosť BSPX a budúce smerovanie diskurzu o Druhom vatikánskom koncile, ale aj budúcnosť takzvaných zástancov „ducha Druhého vatikánskeho koncilu“.

Praktickí zástancovia „hermeneutickej diskontinuity a zlomu“ zaiste neodídu potichu, ale takéto vyhlásenie im odoberie posledný zvyšok kredibility v očiach ich čitateľov a žiakov.

Po druhé. Ako už bolo spomenuté, BSPX v plnej jednote s rímskym pápežom osvieži tradičnú katolícku prax a slávenie, čo zasa prispeje k znovuvybudovaniu katolíckej identity všade tam, kde sa medzitým táto identita stratila. Napríklad účasť na sv. omšiach v kaplnkách BSPX vo Francúzsku vzrástla, pričom ostatné kostoly sa takmer úplne vyľudnili.

Vďaka milostiam vyvierajúcim z plnej jednoty s Rímom – a samozrejme bez invektív namierených proti autorite, ktorými bola rétorika BSPX do značnej miery charakteristická – sa môže stať BSPX kľúčovým hráčom na poli novej evanjelizácie a Cirkev vo všeobecnosti by mala vnímať tento krok pozitívne.

Benedikt zjednocuje vlastným tempom

Po tretie. Uzmierenie plne odráža povahu Benediktovho pontifikátu a Benediktov charakter. Či už uvážime obed s biskupom Fellayom v Castel Gandolfo počas letných mesiacov na začiatku pontifikátu, alebo stiahnutie exkomunikácie v roku 2009, alebo formálne diskusie s teológmi BSPX v rámci Kongregácie pre náuku viery, Benedikt navzdory opačným názorom občas zaznievajúcim z kúrie reálne pristupuje ku skutočnému uzmiereniu a to svojím vlastným tempom a podľa vlastných podmienok.

Samotný biskup Fellay napísal„Pápež nám povedal, že starosť o nápravu našej situácie pre dobro Cirkvi leží na srdci jeho pontifikátu, a taktiež že si uvedomuje aj to, že pre neho a aj pre nás by bolo oveľa ľahšie zostať pri súčasnom status quo.“ Benedikt, ako správny pastier, je teda ochotný riskovať život aj svoju reputáciu pre dobro svojho stáda.

V rámci formálneho oznámenia sa očakáva doriešenie mnohých otázok súvisiacich so statusom BSPX – niektoré sa týkajú jej budúcej organizácie, ďalšie možno potenciálneho štiepenia tej časti, ktorá nebude ochotná zmierenie prijať. Ale keď príde ten čas, bude to len a len Benedikt – a nie bojujúce frakcie vnútri cirkvi či sekulárne médiá – kto bude mať tú správnu interpretačnú optiku na posúdenie skutočnej hodnoty tohto skvelého triumfu.

David G. Bonagura, Jr.
Autor pôsobí ako externý profesor teológie v Seminári Nepoškvrného počatia, Huntington, NY.

Pôvodný text: What the SSPX Reconciliation Means – and Doesn’t, medzititulky redakcia, ilustračné foto: thecatholicthing.org

 
  pošli na vybrali.sme.sk