Kauza Gorila odsunula niektoré témy úzadia, ale na svojej dôležitosti nestratili. Jednou z nich je smerovanie prehlbujúcej európskej integrácie, čoho prejavom je napr. aj aktuálne schválenie trvalého eurovalu (ESM) slovenskou vládou.

Hoci už z nového roku ubudol takmer mesiac, z geopolitického hľadiska najvýznamnejšie zmeny svet iba čakajú. Predpovedať vývoj dynamického svetového politického systému a jeho aktérov je takmer nemožné. Aj napriek tomu sme sa pokúsili o krátku analýzu hlavných trajtektórií svetovej politiky roku 2012.

Rok 2012 je „rokom, v ktorom sa stane jasným, že svet po studenej vojne sa končí a začína byť nahradzovaný zmenenými hráčmi a zmenenou dynamikou“, konštatujú vo svojej výročnej predpovedi na tento rok analytici amerického think-tanku Stratfor, venujúceho sa zahraničnopolitickým a bezpečnostným analýzam. Ťažko povedať, čo presne možno identifikovať pod touto na prvý pohľad výrečnou konštatáciou. V každom prípade, rok 2012 môže byť skôr rokom začiatku éry významných premien, počas ktorej dôjde k „preliatiu moci“ smerom od štátov globálneho severu na juh, resp. v modernejšej terminológii: k posunu moci zo západu na východ.

V Katolíckej cirkvi stále viac dominujú kňazi a veriaci z Afriky a Ázie. Úvahy o čiernom alebo aspoň neeurópskom pápežovi budú počas najbližšieho konkláve ešte aktuálnejšie ako v minulosti.

Čísla hovoria jasnou rečou. Kým v roku 1900 žili na africkom kontinente len dva milióny katolíkov, dnes ich je viac ako 140 miliónov. Podľa poslednej Pápežskej ročenky, ktorá bilancuje rok 2009, 15,2% katolíkov pochádza z Afriky. Pre porovnanie – takmer polovica katolíkov dnes žije v Severnej a Južnej Amerike, nasleduje Európa (24%), spomínaná Afrika, Ázia (10,7%) a Oceánia (0,8%). V Afrike sa najdynamickejšie zvyšuje aj počet biskupov, kňazov a seminaristov. „Pre Katolícku cirkev nebola Afrika ešte nikdy tak dôležitá ako dnes,“ napísala katolícka tlačová agentúra Zenit.

V posledný deň uplynulého roku zomrel Jerzy Kluger, dlhoročný priateľ Karola Wojtyłu. Aké bolo ich priateľstvo a čo ich spájalo?

„Wadowice mali približne desaťtisíc obyvateľov, z toho jednu tretinu tvorili Židia, ktorí sa bezvýhradne cítili ako Poliaci, veľkí vlastenci. Židia a katolíci spolunažívali v jednoduchosti ducha, bez konfliktov“, opisuje atmosféru predvojnového poľského mestečka niekdajší osobný sekretár Jána Pavla II. a súčasný krakovský arcibiskup, kardinál Stanisław Dziwisz v knihe rozhovoru Život s Karolom (s. 229). Prostredie plné porozumenia a vzájomného rešpektu determinovalo aj budúceho pápeža. Jedným z jeho najbližších priateľov sa stal židovský chlapec Jerzy Kluger.

Nigérijským kresťanom nehádže polená pod nohy iba islamistická sekta Boko Haram, ktorá sa vyhráža atentátmi na kresťanov. Krajina odkázaná na zahraničnú pomoc zo Západu najnovšie čelí hrozbám zo strany Veľkej Británie a USA o obmedzení poskytovanej pomoci. Dôvodom je legislatívne úsilie Nigérie zakázať a kriminalizovať homosexuálne zväzky.

Bombové útoky priamo na Vianoce si v dvoch nigérijských kostoloch vyžiadali asi 30 obetí. Následne ďalšie výbuchy ochromili aj iné časti krajiny.

Islamská skupina Boko Haram (v prekl. Západné vzdelanie je hriech/svätokrádež) sa prihlásila k sérii bombových útokov, ktoré sa na Sviatok Narodenia Pána odohrali na viacerých miestach vyše 160 miliónovej federatívnej republiky v strede Afriky. Katolícky Kostol sv. Terézie v meste Madalla neďaleko hlavného mesta Abuja sa stal cieľom prvého útoku. Práve vtedy tam prebiehala vianočná bohoslužba. Na mieste umrelo asi 27 ľudí. Druhý útok bol namierený na kostol v meste Jos. Obeťou následnej prestrelky sa stal policajný príslušník. Tri ďalšie explózie sa odohrali v mestách Damaturu a Gadaka v štáte Yobe v severnej, prevažne moslimskej časti krajiny.

„Človek nie je stvorený pre porážku,“ hovorí Hemingwayov starec pri svojom návrate od mora. Albánsko je krajina s podobným osudom, aspoň pokiaľ hovoríme o jeho najmodernejších dejinách.

Dlhé roky tvrdého totalitného útlaku formovali jej súčasnú tvár, no napriek tomu sa za jeho vráskami nedá nevidieť pohľad slobody. Je to sloboda oskúšaná ohňom krutej poroby, zo skúsenosti ktorej vyviera pokora... prirodzená pokora chudobných, prinášajúca skutočnú slobodu - skutočnú vôľu žiť. A to takú mocnú, že napriek tomu, že do Albánska chodíme pravidelne dvakrát za rok slúžiť, predsa si uvedomujeme, že z tejto chuti po živote si sem vlastne prichádzame načerpať... a učiť sa jej.

Nedávno potvrdená návšteva Mexika a Kuby na jar budúceho roka bude mať osobitný význam nielen pre tieto dve latinskoamerické krajiny. Benedikt XVI. pôjde v šľapajach svojho predchodcu, stane sa mariánskym pútnikom a nevyhne sa zrejme ani politickým otázkam. Náročné presuny a nadmorská výška preveria tiež jeho zdravie...

Počas nedávnej omše na sviatok Panny Márie Guadalupskej potvrdil Benedikt XVI. svoju budúcoročnú návštevu Mexika a Kuby. Prispeje táto cesta k zmene duchovnej a politickej klímy v regióne? Čo čaká pápeža v krajine, kde je podstatná časť moci v rukách drogových gangov a čo na komunistickom Ostrove slobody? Opýtali sme sa odborníka na oblasť Latinskej Ameriky, Ivana Kováča.

Katolícka cirkev v Mexiku je z hľadiska konfesionálnej štruktúry obyvateľstva po Brazílii druhou najsilnejšou na svete. Podľa aktuálnych štatistických údajov sa k nej hlási približne 84 % Mexičanov, čo je spolu viac než 100 miliónov veriacich. Z formálneho hľadiska ju tvorí 18 metropolitných arcidiecéz a 70 diecéz; krajina má 4 kardinálov, z ktorých všetci ešte majú právo voliť pápeža. Odrážajú sa tieto veľkolepé empirické ukazovatele aj v každodennej realite?