Obrázok používateľa Marián Sekerák
Autor: Marián Sekerák on May 07, 2012

Categories: 

V príjemnej atmosfére vatikánskych záhrad o pálčivých otázkach súčasnej spoločnosti. Aj tak by sa dalo zhrnúť nedávne stretnutie členov Pápežskej akadémie sociálnych vied. Predstaviteľom katolíckej intelektuálnej elity z celého sveta sa prihovoril aj „duchovný otec“ globálneho zdieľania vedomostí, zakladateľ Wikipédie Jimmy Wales.

Letohrádok Pia IV. vo vatikánskych záhradách, ktorý je sídlom Pápežskej akadémie sociálnych vied od r. 1936, sa v dňoch 27. apríla – 1. mája už po osemnástykrát stal miestom stretnutia intelektuálnej elity z celého sveta. Témou tohtoročného stretnutia pápežských akademikov a pozvaných hostí bolo uvažovanie nad hodnotou sociálnej encykliky Jána XXIII. Pacem in terris, o rok sláviacej 50. výročie podpísania. Túto encykliku, označovanú aj ako „posledná vôľa a testament“ dobrého pápeža, nazval kedysi „otvoreným listom svetu“ kardinál Leo Jozef Suenens, výrazná tvár II. vatikánskeho koncilu.

Na zasadnutí akadémie sa okrem významných cirkevných predstaviteľov zúčastnili aj nositelia zvučných mien z akademickej sféry i praxe, ako napr. americký ekonóm Joseph Stiglitz, taliansky politický filozof Vittorio Possenti, Mario Draghi, prezident Európskej centrálnej banky, Ettore Gotti Tedeschi, prezident Inštitútu pre náboženské diela (tzv. vatikánskej banky), španielsky ekonóm José T. Raga či zakladateľ Wikipédie Jimmy Wales. Aj keď Slovensko nemá – na rozdiel od Českej republiky, ktorú zastupuje profesor Lubomír Mlčoch z Inštitútu ekonomických štúdií Fakulty sociálnych vied Univerzity Karlovej – svojho stáleho reprezentanta v spomínanej akadémii, na pozvanie jej prezidentky Mary Ann Glendonovej, niekdajšej veľvyslankyne USA pri Svätej stolici, sa nedávneho plenárneho zasadania zúčastnili aj profesori Tadeusz Zasępa a Peter Olekšák z Katolíckej univerzity v Ružomberku.

Encyklika a(lebo) encyklopédia

Azda najväčšiu pozornosť médií upútala prednáška Jimmyho Walesa, „duchovného otca“ internetového zdieľania vedomostí, na tému „Wikipédia, slobodné poznanie a pokoj“. Hoci sám nie je katolík, na svoje vystúpenie sa dobre pripravil a týždeň pred ním sa oboznámil s textom slávnej encykliky, ktorú ako doteraz jedinú svojho času v plnom znení publikoval denník New York Times. „Povedal by som, že ma udivilo, aká je moderná a ako sa zhoduje so súčasným myslením“, vyjadril sa Wales pre agentúru Catholic News Agency a pokračoval: „Máte pocit, že katolícka cirkev je pomerne staromódna, čo aj je, samozrejme, v mnohých oblastiach; ale tiež že niektoré myšlienky (v encyklike) sú dosť aktuálne a značne moderné, takže si myslím, že je to veľká vec“.

Rektor Katolíckej univerzity v Ružomberku Tadeusz Zasępa, ktorý sa na Walesovej prednáške zúčastnil, sa pre Postoy.sk vyjadril, že je pozoruhodné, ako Wikipédia postupne nahrádza encyklopédiu Britannica. Projekt internetovej encyklopédie je podľa neho „platformou riadenej diskusie na základe demokratických princípov. Súčasne platí, že nemôže každý povedať, čo chce. Autori Wikipédie sú otvorenou spoločnosťou (Open society), ale nie anarchickou.“ Za otázny v tomto projekte označil problém, že „nedefinuje, čo je pravda“. Jeho domnienku potvrdzujú aj slová samotného Walesa, ktorý pre agentúru Catholic News Service po svojom prejave na zasadnutí uviedol, že zhoda u používateľov Wikipédie neexistuje najmä v definíciách kontroverzných pojmov ako sú „pro-choice“, „pro-life“, „potratové práva“ či „protipotratový“. Práve preto sa v dňoch 23. marca až 23. apríla uskutočnili „komunitné konzultácie“ prispievateľov z celého sveta, ktorí mali diskutovať o správnom výklade týchto termínov. Konečné slovo mali napokon administrátori Wikipédie, ktorí 1. mája prijali o charakteristike uvedených pojmov rozhodnutie záväzné na trojročné obdobie. Tento spôsob hľadania „jedného, jednoduchého, neutrálneho termínu“, ako sa vyjadril Wales, môže pôsobiť na prvý pohľad demokraticky. V skutočnosti však ide skôr o „kvázidemokratickú“ procedúru (aj vzhľadom na fakt, že rozhodovací proces uzavrela svojím verdiktom úzka skupina ľudí), ktorá (t. j. procedúra) nepochybne povedie k výsledku, ktorý nebude môcť uspokojiť všetky zainteresované strany, reprezentujúce odlišné hodnotové interpretácie uvedených pojmov. Tak sa stáva zjavným to, na čo poukázal profesor Zasępa a čo roky pripomína aj Benedikt XVI., že totiž nie je možné otázky pravdy a morálky podrobovať demokratickej procedúre. Inak sa uplatní rovnaká zásada ako v prípade verejného procesu s Ježišom: „Neexistuje žiadna iná pravda, než pravda väčšiny“ (Ratzinger, J.: Pravda, hodnoty a moc, 1996, s. 47).

Utópie vs. nadčasový realizmus

Nikto v cirkvi si nepraje celosvetovú vládu, tá je šialenou utópiou“, uviedol po skončení plenárneho zasadania arcibiskup francúzskeho Dijonu a jeden zo spoluzakladateľov akadémie Roland Minnerath. Prakticky tak parafrázoval slová profesorky Glendonovej, ktorá v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas ešte pred zasadaním uviedla, že „v katolíckom sociálnom myslení nie je nič, čo by podporovalo svetovú vládu“. Tieto vyjadrenia zjavne narážajú na diskusie, ktoré sa objavili v r. 2009 po vydaní sociálnej encykliky Benedikta XVI. Caritas in veritate, v ktorej (v b. 67) pápež nadväzuje na myšlienky bl. Jána XXIII. a navrhuje konštituovanie „svetovej politickej autority“. Ešte viac je táto téma zjavná v minuloročnej nóte o svetovej ekonomike, ktorá vyšla „z produkcie“ Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj. Autori v nej nielenže podporujú ideu globálnej autority, ale do jej potenciálnych kompetencií včleňujú aj otázky „globálnej sociálnej spravodlivosti“ (b. 3). Vyjadrenia predstaviteľov akadémie sú reakciou na rozličné dezinterpretácie tejto súčasti katolíckej sociálnej náuky a implicitne podporujú kritiku, ktorá sa najmä na druhý spomínaný dokument zniesla z radov neokonzervatívnej sféry katolíckeho sveta.

Bola to práve prednáška spomínaného arcibiskupa Mineratha „Pacem in terris. Quid novi?“, ktorá najviac oslovila aj profesora Zasępu. Na základe analýzy jubilujúcej encykliky, ktorú podal francúzsky prelát, rektor Zasępa zdôrazňuje, že v tomto kľúčovom diele sa Ján XXIII. „vyhol teologickým interpretáciám a sústredil sa na spoločenské problémy. Zdôraznil ľudské práva, ktoré vyplývajú z ľudskej osoby. Tento spôsob argumentácie prekvapil tých, ktorí nechceli akceptovať prirodzené právo“. Pre Postoy.sk ďalej dodáva, že situácia dnešných čias nie je príliš odlišná tej v 60. rokoch minulého storočia. Pokoj je totiž ohrozený aj dnes, a to jednak „kvôli náboženským konfliktom, ale predovšetkým kvôli migrácii, hladu, nezamestnanosti, bezdomovectvu, chorbám a epidémiám. V tejto situácii Pápežská akadémia sociálnych vied pripomína svetu to, čo je nadčasové a čo môže pokoj priniesť: rešpektovanie každej ľudskej osoby. Po päťdesiatich rokoch sa potvrdzuje, že učenie Cirkvi je nadčasové“.

Pravá humanita

Vo svojom posolstve Mary Ann Glendonovej pred zasadaním akadémie Benedikt XVI. uviedol, že „v srdci katolíckej sociálnej náuky je antropológia, ktorá rozpoznáva obraz Stvoriteľa v ľudskej bytosti, ktorá je obdarená inteligenciou a slobodou, schopnosťou poznávania a milovania“. Pregnantne tak vyjadril komplexnosť katolíckeho sociálneho učenia, ktoré okrem hľadania riešení politických, ekonomických a sociálnych problémov sužujúcich ľudstvo, syntetizuje svoje úsilile smerom k človeku a jeho pravému oslobodeniu v duchu kresťanského personalizmu, filozofie človeka. Skutočná humanita je charakteristická vzájomnou toleranciou, láskou a odpustením. Práve pojem odpustenia, ako zdôrazňuje pápež, „si potrebuje nájsť svoju cestu do medzinárodnej diskusie o riešení konfliktov, aby sa tak transformoval sterilný jazyk vzájomného obviňovania, ktorý nikam nevedie“. Aj z tohto dôvodu, dodáva Tadeusz Zasępa, cirkev „počúva názory najväčších autorít sveta (profesorov, ambasádorov, politikov, kardinálov, biskupov) s úmyslom, aby ľudstvo bolo dobrou a nielen bohatou spoločnosťou“.

Marián Sekerák
Foto: wikimedia.org

 
  pošli na vybrali.sme.sk