Obrázok používateľa Marián Sekerák
Autor: Marián Sekerák, June 29, 2012

Categories: 

Zrejme pod tlakom nedávnych udalostí sa Vatikán rozhodol otvoriť brány svojej banky, Inštitútu pre náboženské diela (IOR), pre vybraných novinárov. Tento krok môže však byť rovnako znamením prechodu k transparentnosti, ako aj snahou vytvoriť len jej ilúziu...

Chceli sme podporiť túto líniu legality, transparentnosti a korektnosti; toto je dôvod, prečo chceme komunikovať médiám dôležité informácie", vyjadril sa na margo otvorenia brán IOR pre novinárov hovorca Svätej stolice Federico Lombardi. Cti vstúpiť do priestorov vyhradených výlučne klientom banky sa dostalo 53 novinárom z celého sveta vo štvrtok 28. júna. Bez možnosti fotografovať či inak zaznamenávať priebeh stretnutia sa im prihovoril riaditeľ Inštitútu Paolo Cipriani, sprevádzaný svojím zástupcom Massimom Tullim a štyrmi ďalšími riaditeľmi.

Politika otvorených dverí

Hlavným úmyslom jedinečnej prehliadky iniciovanej Benediktom XVI. bolo ukázať, že „tajomný“ Inštitút, ktorý založil v r. 1887 Lev XIII. a  do súčasnej podoby banky „prebudoval“ Pius XII. v r. 1942 vôbec nie je tajomný. Cipriani okrem iného zdôraznil, že všetky služby, ktoré IOR poskytuje „sú vykonávané v súlade so základnými etickými princípmi katolíckej cirkvi“. Chcel tým rozptýliť pochybnosti o čestnosti operácií banky, ktorá má za sebou z dávnej i nedávnej minulosti niekoľko kontroverzií. Tou najnovšou je náhle vyjadrenie nedôvery dovtedajšiemu prezidentovi Ettore Gotti Tedeschimu minulý mesiac.

Podľa informácií uverejnených na portáli Vatican Insider, pozvaní novinári sa v budove IOR dozvedeli, že aktíva banky sa pohybujú vo výške približne šesť miliárd eur, pričom má v nej 33 000 účtov otvorených 25 000 klientov. Rozdiel medzi počtom účtov a klientov je spôsobený skutočnosťou, že rehoľné kongregácie môžu mať otvorených aj niekoľko účtov (napr. generalát, teda ústredie, rôzne lokálne strediská, zdravotnícke zariadenia a pod.). Klientelu tvoria nunciatúry, biskupi z celého sveta, rehole, farnosti či semináre. V štruktúre klientov dominujú Európania, ktorých je 77,3 %, ďalej vatikánski štátni občania: 7,3 %, Afričania: 6,3 %, obyvatelia Južnej (4,1%) a Severnej a strednej Ameriky (2,3%), ďalej 2,5 % Aziatov a 0,2 % klientov z Oceánie.

O novom prezidentovi

Deň pred stretnutím s novinármi sa uskutočnilo rokovanie Správnej rady IOR. Prvé od náhleho Tedeschiho odvolania. Hlavným bodom rokovania bolo podľa zverejneného komuniké „zdieľanie informácií a návrhov týkajúcich sa každodenného manažovania, ako aj univerzálnych kritérií profesionality a skúsenosti, ktoré sú požadované vo svetle výberu nového prezidenta (banky)“. Aktuálnymi členmi rady IOR sú Carl Albert Anderson, 62-ročný najvyšší rytier Kolumbovych rytierov, viceprezident IOR Ronaldo Hermann Schmitz, aktuálne zastávajúci post prezidenta, Talian Antonio Maria Marocco a Španiel Manuel Soto Serrano, 4. viceprezident Banco Santander.

Obe udalosti, stretnutie s novinármi i rokovanie Správnej rady IOR, predchádzajú očakávanému výsledku hodnotenia výboru Rady Európy známeho ako Moneyval (Výbor expertov na hodnotenie opatrení proti praniu špinavých peňazí a finančnému terorizmu). Práve tento výbor má vystaviť „vysvedčenie“ vatikánskej banke o tom, či sú jej aktivity a prijaté opatrenia v súlade s európskymi štandardmi. Zverejnenie hodnotenia Moneyval-u, ako informuje portál NCR Register, sa očakáva začiatkom júla v Štrasburgu.

 

 

Nový PR odborník je z Opus Dei

Okrem stretnutia s novinármi v IOR má zlepšeniu obrazu Vatikánu v očiach médií napomôcť aj najatie niekdajšieho rímskeho korešpondenta americkej televíznej stanice Fox News Grega J. Burkea. Päťdesiatdvaročný člen Opus Dei, ktorý prinášal reportáže z Ríma od r. 2001, vstúpil do služieb vatikánskeho Štátneho sekretariátu ako „vyšší komunikačný poradca“. Túto informáciu priniesla agentúra Associated Press niekoľko dní predtým, než sa ju Vatikán chystal oficiálne oznámiť. „Som trochu nervózny, ale veľmi vzrušený. Povedal by som, že je to výzva“, reagoval Burke na svoje nové zamestnanie v telefonickom rozhovore pre spomínanú agentúru. Federico Lombardi následne spresnil, že Burkeovou úlohou bude „integrovať otázky komunikácie s vrcholovou vatikánskou administratívou, štátnym sekretariátom a bude pomáhať riešiť jeho vzťahy s tlačovým strediskom Svätej stolice a ostatnými vatikánskymi komunikačnými pracoviskami“.

Netypické udeľovanie pálií

Svoje brány otvoril Vatikán na slávnosť apoštolov Petra a Pavla aj 44 novým arcibiskupom – metropolitom. Benedikt XVI. im počas slávnostnej liturgie, ako býva zvykom, udelil páliá, symboly ich osobitnej pastierskej služby. Tohtoročná slávnosť však nebola celkom tradičná. Atypicky počas nej zazneli hlasy spevákov nielen Sixtínskeho zboru, ale aj nemenej slávneho anglikánskeho Zboru Westminster Abbey z Londýna. Počas slávnosti si páliá prevzali aj dvaja členovia kardinálskeho zboru. Jedným z nich bol jeho najmladší člen Rainer Maria Woelki z Berlína a druhým Francisco Robles Ortega z druhej najväčšej mexickej arcidiecézy Guadalajara. V prípade mexického kardinála ide už o jeho druhé pálium v živote. Prvé dostal ako hlava arcidiecézy Monterey. Rovnako druhé pálium v živote si prevzal aj kapucín Charles Chaput, arcibiskup americkej Philadelphie, ktorý predtým pôsobil ako hlava arcidiecézy Denver. Medzi „raritnejšie“ úkazy slávnosti udeľovania patril aj gréckokatolícky arcibiskup amerického Pittsburghu William Skurla. Svoje páliá si osobne v Ríme neprevzali arcibiskup Kumasi (Ghana) Gabriel Justice Yaw Anokye a arcibiskup kanadského Monctonu Valery Vienneau, ktorí tak učinia vo svojich metropolitných sídlach. Počas dňa, kedy si Benedikt XVI. pripomína 61. výročie svojej kňazskej vysviacky, veriacim v homílii priblížil najmä zmysel petrovskej služby. Nechýbala ani implicitná zmienka o súčasných problémoch cirkvi: „Cirkev nie je spoločenstvom dokonalých, ale hriešnikov, ktorí musia uznať, že potrebujú Božiu lásku, potrebujú očistenie krížom Ježiša Krista“.

Nezvyčajný priebeh mal samotný obrad udeľovania pálií, ktorý sa uskutočnil s niekoľkými novinkami. Tak, ako pri tohtoročnom februárovom menovaní nových kardinálov, sa Benedikt XVI. rozhodol podniknúť niekoľko zmien v ceremónii. Ich dôvody sú podľa portálu News.va nasledujúce: 1) skrátiť samotný obrad: zoznam arcibiskupov sa čítal bezprostredne pred samotným vstupným hymnom „Tu es Petrus“, pričom nové páliá si metropoliti prevzali krátko po začiatku bohoslužby, 2) zaistiť, aby eucharistické slávenie nebolo prerušené zdĺhavým rozdávaním pálií, 3) predísť mylnej domnienke, podľa ktorej má udeľovanie týchto zvláštnych symbolov sviatostný charakter.

Po náročnom dni, ktorý sa vo Vatikáne považuje za koniec pracovného roka, má pontifik v pláne počas nasledujúceho týždňa opustiť Rím. Ako zvyčajne, letnú rekreáciu absolvuje vo svojej letnej vile v Castel Gandolfo, kde sa zdrží až do záveru septembra.

Marián Sekerák
Foto: Flickr.com (CC licencia)

 
  pošli na vybrali.sme.sk