Obrázok používateľa Marián Sekerák
Autor: Marián Sekerák, February 05, 2012

Categories: 

Zmierlivá ruka katolíckej cirkvi bola odmietnutá. Obdobie intenzívneho snaženia sa Vatikánu dospieť k dohode, ukončilo schizmatické Bratstvo sv. Pia X. rezolútnym zamietavým stanoviskom. Bude „dialóg“ medzi tradicionalistami a Svätou stolicou pokračovať?

Ešte v polovici minuloročného septembra sa s prefektom Kongregácie pre náuku viery, kardinálom Williamom J. Levadom, stretol generálny predstavený Bratstva sv. Pia X. biskup Bernard Fellay. Počas schôdzky predstavila kongregácia predstaviteľom tzv. lefébvristov text „Vieroučnej preambuly“, ktorej prípadné prijatie bratstvom by sa považovalo za základ jeho plného zmierenia so Svätou stolicou. Preambula, ktorej konkrétny text ostal utajený, obsahuje podľa oficiálneho vyjadrenia Apoštolskej stolice vieroučné princípy obsiahnuté v dokumentoch II. vatikánskeho koncilu a ďalších dokumentov Učiteľského úradu. Vo svojom nedávnom verejnom vystúpení biskup Fellay nateraz pochoval všetky nádeje na pokrok vo vzájomných vzťahoch.

Non serviam

Kľúčovým problémom v našej diskusii s Rímom bolo vždy Magistérium, učenie cirkvi. Pretože oni (Rím) hovoria: „my sme pápež, my sme Svätá stolica“ – a my hovoríme: áno. A ďalej hovoria: „my máme najvyššiu moc“ a my hovoríme: áno. Tiež hovoria: „my sme poslednou učiteľskou inštanciou a sme potrební“ – Rím je pre nás nevyhnutný, aby sme mali vieru a my hovoríme: áno. A potom hovoria: „tak poslúchajte“. A my hovoríme: nie.“ Aj takéto slová odzneli počas homílie Bernarda Fellaya na sviatok Obetovania Pána v tradicionalistickom seminári sv. Tomáša Akvinského v meste Winona (Minnesota, USA). Bratstvo sv. Pia X. tak ústami svojho najvyššieho predstaviteľa jasne vyjadrilo, aký postoj zaujíma k spomínanej Vieroučnej preambule, ktorá je pre nich neakceptovateľná z obsahového hľadiska.

Podľa Fellaya hlavným nedorozumením vo vzájomnej debate je zamieňanie pojmov Tradície a koherencie. Odmietanie II. vatikánskeho koncilu a jeho učenia ako nekonzistentného s cirkevnou Tradíciou je leitmotívom každej argumentácie tradicionalistov. „Splnili všetky naše požiadavky, povedal by som, na praktickej úrovni. Problém pretrváva na inej úrovni – na úrovni doktríny“, zaznelo v biskupovej kázni. Týmto doktrinálnym problémom sú údajné „novoty“, ktoré mal koncil zaviesť: ekumenizmus a náboženská sloboda. Tie predstavujú natoľko silný kameň úrazu, že napriek princípu, akým je zvrchovaná autorita pápeža v cirkvi, – ktorú uznávajú – odmietajú členovia bratstva akceptovať spomínané súčasti Magistéria.

Koľko katolíkov sa zmestí v cirkvi?

Napriek svojmu razantnému postoju, ako zdôraznil B. Fellay, sa členovia Bratstva sv. Pia X. stále cítia byť pevne pripútaní ku katolíckej cirkvi. „Nie sme nezávislou skupinou. Dokonca aj keď bojujeme s Rímom, stále sme, takpovediac, s Rímom. Bojujeme s Rímom, alebo, ak chcete, proti Rímu, v tom istom čase, keď sme s Rímom. A my tvrdíme a budeme i naďalej tvrdiť, že sme katolíci. Chceme ostať katolíkmi“, vyhlásil Fellay. Je paradoxné, že v tomto pocite „prináležitosti“ k cirkvi im neprekáža ani formálna kanonická situácia, v ktorej sa mnohí nachádzajú, totiž stav exkomunikácie.

Ako napovedajú ďalšie biskupove vyjadrenia, bratstvo si je vedomé, že jeho miesto v cirkvi je predsa len špecifické. Podľa neho existujú isté sily, „progresivisti“, ktorí údajne sústavne pracujú na tom, aby sa plné spoločenstvo medzi tradicionalistami a „Rímom“ neobnovilo. Preto si Fellay položil otázku: „Chcú nás skutočne v cirkvi, alebo nie? Povedali sme im veľmi jasne, ak nás prijmete ako je, bez zmeny, bez toho, aby ste nás zaväzovali akceptovať tieto veci (učenie II. vatikánskeho koncilu), potom sme pripravení. Ale ak budete chcieť, aby sme tieto veci prijali, potom nie sme“. Napriek tomu biskup verí v zmenu vatikánskeho postoja. Podľa neho je potrebný čas na zmenu zmýšľania natoľko, aby v cirkvi vyrástla nová generácia, ktorá nebude toľko „pripútaná“ k učeniu koncilu. Fellay odhaduje tento čas na päť či desať rokov. S trochou irónie možno pripodobniť jeho vyjadrenia – i keď v značne pozmenenej podobe – sentencii zo známeho českého filmu: „Dávam konciliaristom päť rokov, maximálne desať“.

Naspäť cesta nemožná...

Sľubne sa rozvíjajúci dialóg, hoci toto pomenovanie pre rokovania medzi bratstvom a Svätou stolicou je azda prisilné, tak dostáva ďalšiu ranu. Vieroučná preambula bola zmietnutá zo stola. Či príde zo strany Vatikánu ešte nejaký konštruktívny návrh na zmenu, nie je isté. Oficiálne sa cirkevné ústredie k Fellayovej kázni nevyjadrilo. Ako však upozornil Alessandro Speciale vo svojom článku na portáli Vatican Insider, odvolávajúc sa na rakúsku Katholische Presseagentur, Vatikán už pripravuje pre „katolíckych ultras“ novú odpoveď. „Nie je ale jasné, či táto odpoveď bude predstavovať posledné rozhodnutie alebo, namiesto toho, požiadavku na ďalšie skúmanie.“

Bez ohľadu na to, či nový akt zmierenia voči lefébvristom zo strany Svätej stolice príde alebo nie, Bernard Fellay je odhodlaný nekompromisne trvať aj naďalej na svojom stanovisku. Ako sugestívne vyjadril v citovanej homílii: „čokoľvek sa stane, stane sa. Nemôžem sľúbiť nádhernú jar. Netuším, čo sa stane počas tejto jari. Čo však viem je, že boj za vieru bude pokračovať, čokoľvek sa stane. Či už budeme uznaní (zo strany Ríma) alebo nie, môžete si byť istí, že progresivisti nebudú šťastní“. Aj keď rázny biskup využíva obraz boja na vykreslenie aktuálnej situácie „jeho“ spoločenstva, iste to nie je „dobrý boj“, o akom píše apoštol Pavol (porov. 2 Tim 4,7). Rozhodnutie lefébvristov neustupovať nápadne pripomína snahu „byť pápežskejší ako pápež“ v najvlastnejšom zmysle slova. Rozdelenie cirkvi nikdy neprospelo. Na druhej strane, aj týmto spôsobom sa môžu účinne oddeliť plevy, keď sú jej členovia „preosievaní ako pšenica“ (porov. Lk 22,31).

Marián Sekerák
Foto: Pavol Rábara, Flickr.com

 
  pošli na vybrali.sme.sk