Obrázok používateľa Marián Sekerák
Autor: Marián Sekerák on July 08, 2012

Categories: 

Počas neustále trvajúceho vyšetrovania príčin kauzy Vatileaks prekvapil Benedikt XVI. svojím najnovším listom. V ňom deklaruje svoju bezvýhradnú dôveru svojmu štátnemu sekretárovi kardinálovi Tarcisiovi Bertonemu. 

Otvorené vyjadrenie je publikované v období, kedy Svätá stolica hodnotí svoju negatívnu vlaňajšiu ekonomickú bilanciu a dostala záverečné rozhodnutie Moneyval-u o svojich opatreniach proti nekalým finančným operáciám.

„V predvečer môjho odchodu do Castel Gandolfo kvôli letnému odpočinku vám chcem vyjadriť svoje hlboké ocenenie za vašu diskrétnu blízkosť a vašu hodnotnú radu, ktorá mi bola nápomocná obzvlášť v nedávnych mesiacoch“, píše Benedikt XVI. vo svojom osobnom pondelňajšom liste vatikánskemu štátnemu sekretárovi kardinálovi Bertonemu a pokračuje: „Nie bez ľútosti (som prijal) šíriacu sa nespravodlivú kritiku voči vám. Želám si vyjadriť vám znova moju osobnú dôveru vo vás, ktorú som už bol deklaroval v liste z 15. januára 2010, obsah ktorého pre mňa ostáva nezmenený.“ Narážajúc na osobitné písomné prejavenie dôvery spred dvoch rokov, ktorým Tarcisia Bertoneho potvrdil vo funkcii aj po dovŕšení kánonického veku 75 rokov, aj tohtotýždňový pápežov list, zdá sa, znamená jasné áno pre ďalšie fungovanie talianskeho saleziána vo funkcii vatikánskeho „muža č. 2“. Alebo aj nie...

Bertone kontra Sodano

Vyjadrenie pontifikovej osobnej dôvery prichádza v čase, kedy sa v dôsledku kauzy Vatileaks znáša na súčasného štátneho sekretára vlna kritiky. Nie sú to len časté mediálne špekulácie, ale údajne aj názory zvnútra Rímskej kúrie, ktoré ho označujú za de facto hlavný cieľ celej diskreditačnej kampane. Bertone stojí podľa viacerých kritikov za mnohými neuváženými krokmi pápeža a považovaný je za akúsi „sivú eminenciu“ aktuálneho pontifikátu. Aj preto zaznievajú hlasy požadujúce jeho urýchlené nahradenie vo funkcii.

Pápežov list z 2. júla t. r. interpretuje vatikanista Giacomo Galeazzi vo svojom článku na portáli Vatican Insider svojsky. Podľa neho si je „pápež vedomý, že Bertone urobil chyby v manažovaní štátneho sekretariátu, ale tiež vie, že Bertone platí za svoju reakciu na diplomatický vplyv spojený s dekanom kardinálskeho kolégia Angelom Sodanom“, teda svojím predchodcom vo funkcii štátneho sekretára. Je to práve Sodano, ktorý býva považovaný za „protipól“ aktuálnej politickej línie štátneho sekretariátu. Okrem neho do skupiny rezistentných „Wojtyłovcov“ patria, ako pripomína Galeazzi v inom svojom nedávnom článku, ešte aj iní kuriálni kardináli: Leonardo Sandri, prefekt Kongregácie pre východné cirkvi či Jean-Louis Tauran, prezident Pápežskej rady pre medzináboženský dialóg a zároveň protodiakon kardinálskeho kolégia. Okrem nich sa na diplomatických postoch vo svete nachádzajú aj ďalší preláti spätí so Sodanom. Sú nimi apoštolskí nunciovia Pietro Parolin (vo Venezuele), Luigi Ventura (vo Francúzsku), Gabriele Giordano Caccia (v Libanone) a Piero Pioppo (v Kamerune). Každý z nich sa osvedčil v práci pre vatikánsky štátny sekretariát v čase, keď mu predsedal kardinál Sodano.

Odvolanie za rohom?

Obnovená dôvera v schopnosti saleziánskeho preláta nemusí pre neho, paradoxne, znamenať „doživotnú rentu“ vo funkcii „vatikánskeho premiéra“. Podľa Galeazziho „skutočnosť, že pápež sám musí osobne zdôrazniť zmysel silného vatikánskeho líderstva dosť jasne naznačuje, že Bertoneho nahradením sa už Benedikt XVI. zaoberá. Samozrejme, nestane sa tak narýchlo a pápež nebude konať unáhlene“. Inak povedané, vyjadrenie osobnej podpory síce „prichádza k Bertonemu ako čerstvý vzduch, no skúsenosti v Kúrii poukazujú na iné takéto podobné prípady. Pápež vyjadril svoju podporu aj kardinálovi Camillovi Ruinimu (niekdajšiemu vikárovi Rímskej diecézy a predsedovi talianskej biskupskej konferencie), ktorý bol však nahradený krátko na to“.

Svätá stolica v strate

Bol to práve „obnovenou dôverou poctený“ kardinál Bertone, ktorý predsedal nedávnemu zasadnutiu rady kardinálov, ktorá má na starosti kontrolu nad organizačnými a ekonomickými problémami Svätej stolice. V dňoch 3. a 4. júla kardináli rokovali o hospodárskych výsledkoch Svätej stolice za rok 2011. Svoje hospodárenie skončila s deficitom takmer 15 miliónov eur. Táto skutočnosť, ako uvádza následne vydané komuniké, je dôsledkom „negatívneho trendu svetových finančných trhov, kvôli ktorému bolo nemožné dosiahnuť ciele stanovené v rozpočte“.

Pozoruhodné je, že mnohé z finančných zdrojov Apoštolského stolca vlani oproti roku 2010 vzrástli. Napríklad tržby vatikánskych múzeí predstavovali sumu vyše 91 miliónov eur v porovnaní s rokom 2010, kedy to bolo „len“ niečo vyše 82 miliónov eur. Jedny z najslávnejších muzeálnych expozícií sveta navštívilo vlani viac ako päť miliónov návštevníkov. Aj známa zbierka Halier sv. Petra, ktorá sa každoročne koná na sviatok sv. Petra a Pavla na podporu charitatívnych projektov pápeža, vlani vzrástla. Oproti roku 2010 (67 704 400 amerických dolárov) na viac ako 69 miliónov dolárov. Jednou z negatívnych vlaňajších rozpočtových položiek bolo vyčlenenie 49 miliónov eur z vatikánskej banky (IOR) na podporu apoštolských a charitatívnych aktivít Benedikta XVI.

Informácia o hospodárení Svätej stolice prišla v čase, kedy Výbor Rady Európy na kontrolu nelegálnych finančných aktivít vydal v Štrasburgu svoju dlho očakávanú správu o hodnotení výsledkov posudzovania činnosti Vatikánu a Svätej stolice v tejto oblasti. Ako informoval Vatikánsky rozhlas, správa tzv. Moneyval-u bude zaslaná na posúdenie Vatikánu, ktorý má „v priebehu mesiaca skontrolovať presnosť údajov a vzniesť prípadné pripomienky“. Od tohto hodnotenia totiž závisí, či bude najmenší štát sveta zaradený medzi krajiny s dostatočne transparentným a legálnym finančným systémom.

Marián Sekerák

Foto: wikimedia.org 

 
  pošli na vybrali.sme.sk