Postoy

Predčasné voľby na Slovensku sa skončili s výrazným úspechom strany SMER Sociálna demokracia (44,41 %). Zároveň znamenajú porážku skupiny pravicových strán, ktoré doteraz tvorili vládnu koalíciu. Víťaz volieb sa nemusí uchádzať o spoluprácu ostatných strán. Do ústavnej väčšiny mu chýba len sedem mandátov.

Po posledných voľbách v roku 2010 sme napísali, že víťazom i porazeným zároveň je strana Smer. Tento rok sa titul Pyrrhovho víťazstva hodí skôr opačnému brehu – pravici.

Víťazi:

1 Robert Fico a Smer-SD. Získať aspoň milión hlasov. To bol podľa R. Fica jeho tajný sen. Splnil sa. Uvidíme, koľko bezsenných nocí čaká slovenskú krajinu s jednofarebnou vládou.

Rozhodli sme sa, že vám bez zbytočných rečí povieme, ako budeme v sobotu voliť u nás v Postoy.sk. Zozbierali sme tipy na kandidátov naprieč stranami, ktorých by naši ľudia odporúčali voliť. Niektorí sa rozhodli, že voliť nepôjdu.

Koho?

Zapojilo sa osem tvorcov Postoy.sk. Každý mohol navrhnúť maximálne štyroch kandidátov, ktorých by volil. Výsledky:

Cez víkend sa konajú predčasné parlamentné voľby. Naši respondenti odpovedali na nasledujúce otázky: Ste už rozhodnutí, ako sa zachováte v parlamentných voľbách 10. marca? Budete voliť štandardné strany, niekoho nového alebo nepôjdete voliť?

Anton Hykisch, spisovateľ, bývalý diplomat: Zúčastním sa volieb 10. marca. Budem voliť jednu zo štandardných strán. Svoju kritiku doterajšej politiky štandardnej strany vyjadrím krúžkovaním kandidátov. 

V čase rastúceho znechutenia z politiky a jej aktérov sa kresťanskí voliči ocitajú v paradoxnej situácii – v „ponukovom liste“ majú nečakane široký výber kandidátov, ktorí vzišli z rôznych kresťanských spoločenstiev a prolife hnutí. Niektorých by ste dokonca čakali skôr na evanjelizačnej akcii ako v parlamente.

Ako môže byť pokrytec niekto, kto v sebe nemá princíp a nič neverí? Tak, že aj keď tomu až tak neverí, predsa len niečo navonok deklaruje – a nekoná podľa toho.

Vysoké nároky kladené na kohokoľvek, kto sa označí prívlastkom „kresťanský“ sú plne namieste. „Buďte dokonalí,“ nabáda nás evanjelium. Nuž, ale povedzme si narovinu, dokonalí nie sme. Z tejto „systémovej diferencie“ vyplýva časté pomenovanie pokrytec. A mnohokrát aj užitočné. Pripomína nám, že princípy, ktoré vyznávame sú vysoké a náročné, len my ich nedosahujeme.

Ak mnohí voliči SDKÚ hádzali dosiaľ svoj lístok do urny v „gumených rukaviciach“, teraz budú potrebovať aspoň gumený skafander. A rukavice požičajú voličom KDH.

Politologická vízia Jána Čarnogurského o pakte pravice s Ficom, lebo Slovensko potrebuje v ťažkých časoch jednotné a stabilné vedenie, presahuje horizont uvažovania bežných štruktúr hnutia. Tí používajú rovnaký prostriedok – s odlišným cieľom. Ide im o stabilitu svojich stoličiek. Tento masívny tábor už vyhnal z hnutia palkovské krídlo, teraz zazerá na lipšicovcov a čoraz väčšmi rozčuľuje voličov, ktorých ponižuje, keď ich hlas slúži iba na zabezpečovanie dobra niekoľkých straníckych rodín.

Na predčasné voľby zareagovali aj saleziáni dona Bosca. Ich najnovšia kniha z praktickej edície Viera do vrecka je volebná príručka kresťana. „Nevyjadrovať sa k tejto téme, je akoby zbaviť nás občianskych preukazov,“ hovorí šéf saleziánskeho vydavateľstva.

„Tak, ako sme minulý rok reagovali na sčítanie obyvateľstva, tak sme tento rok zaradili aj tému volieb a otázky vzťahu Cirkvi k štátu,“ hovorí pre náš portál riaditeľ Vydavateľstva Don Bosco Ján Miško. Najnovšiu knižku Kresťan a voľby zo série Viera do vrecka napísal farár z Podunajských Biskupíc Jozef Vadkerti. Dnes je podľa neho mnoho ľudí znechutených zo situácie, ktorá je na Slovensku. „Nevedia, koho majú voliť, lebo tento výber je stále ťažší a ťažší. Preto som sa chcel zamyslieť nad príčinami, prečo sme sa sem dostali a taktiež načrtnúť východiská,“ povedal pre Postoy.sk. „Brožúrka je určená všetkým ľuďom, ktorí sa chcú trochu zamyslieť nad dôsledkami svojich rozhodnutí,“ hovorí.

Spor s Igorom Matovičom je smutný prípad. Vedelo sa, že jeho osoba je rizikom a veľa ľudí príliš nebralo, že sa s ním KDS a OKS dali dokopy. Napriek tomu tieto strany nemali veľa alternatív a ukazovalo sa to ako jediná možnosť, ako ponúknuť početnej skupine voličov dobrú možnosť ísť voliť. 

Zarátajúc kopec skvelých mien pribúdajúcich na kandidátke to zozačiatku vyzeralo aj dosť sľubne. Dlho to však netrvalo a po pár mesiacoch je všetko rozbité.

Niektorým voličom teraz zrejme umiera nádej v lepšiu politiku. Umiera preto, lebo umiera dôvera. A dôvera umiera, pretože boli naštrbené životné prvky nevyhnutné pre existenciu dôvery, akým je napríklad atmosféra istoty. Nebojme sa pateticky povedať, že zlyhala láska a profitovala sebaláska, osobné záujmy a populizmus.

Keď Igor Matovič ponúkol KDS, OKS a nezávislým osobnostiam možnosť vstúpiť na kandidátku Obyčajných ľudí, bolo to napriek rôznym otáznikom nad úprimnosťou tohto činu veľkorysé gesto. Zvýšila parlamentné nádeje pre pevne zakotvených nonkonformných idealistov, ktorí nemenia svoje názory podľa nálad obyvateľstva. Po posledných udalostiach však začína prevládať dojem, že Igor Matovič sleduje v prvom rade naozaj iba vlastné záujmy.