Antickí filozofi považovali pohanské náboženstvo za vec životného štýlu a nie za vec pravdy. Toto náboženstvo ustrnulo pri mýtoch, o ktorých každý vedel, že sú neskutočné.

Prijímali sa ako zvyk, ako životný štýl, alebo forma usporiadania života. Boh antických filozofov bol iný – to bolo Bytie samé a filozofi ho vyzdvihovali ako základ všetkého bytia. 

Kresťanstvo nastúpilo inú cestu. Tertulián to vyjadruje slovami: „Kristus sa nazval Pravdou a nie zvykom“. Kresťanská viera musí byť ukotvená v Pravde a túto pozíciu nesmie opustiť.

Pre filozofov bolo ťažko pochopiť, žeby sa ten nekonečný Duch zapodieval biednym človekom a jeho malým svetom. Aj keď tušili jedného Boha, bol im tak vzdialený a nedostupný, že bez ťažkostí svoj život usporiadali podľa nepravdivých pohanských mýtov uctievajúcich všelijaké modly.

V kresťanskom obraze Boha ide o spojenie medzi absolútnou mocou a absolútnou láskou, medzi absolútnym odstupom a absolútnou blízkosťou, medzi vrcholným bytím a bezprostredným príklonom k tomu najľudskejšiemu v človeku. Čo znamená všemohúcnosť, to sa ukáže kresťansky jasným až pri jasliach a na kríži. Tu totiž Boh, Pán celého vesmíru, bezvýhradne prijal bezmocnosť stvorenia a tu s údivom pozorujeme, že v ňom je prítomný protiklad maxima a minima. To najväčšie, celý vesmír, Boh presahuje, takže je preňho malý a siaha pritom po najmenšom, po najdrobnejšom, lebo Bohu nič nie je primalé. Vo svete, ktorý nie je iba matematikou, ale láskou, je práve minimum maximom. To najmenšie, ak dokáže milovať, je tým najväčším.

V Kristovi sa nám Boh nielen dáva, ale od ľudí službu aj reálne prijíma, a tak vytvára dokonalé a plnohodnotné spoločenstvo s človekom.

V dnešnú noc Boh zjavuje hlavne svoju nekonečnú lásku. Jeho láska spôsobuje, že v bezmocnom betlehemskom dieťati sa nám sám Boh stáva dokonale blízkym. Jeho láska spôsobuje, že môžeme s ním vytvoriť opravdivé spoločenstvo. Na základe svojej všemohúcnosti Boh človekovi len dával, ale od neho nič nepotreboval, takže spoločenstvo medzi Bohom a človekom nebolo dokonalé. Nekonečná Božia láska spôsobila, že sa Boh uponížil, zaujal medzi nami bezmocnosť dieťaťa, aby ako dieťa bol odkázaný na službu človeka. V Kristovi sa nám Boh nielen dáva, ale od ľudí službu aj reálne prijíma, a tak vytvára dokonalé a plnohodnotné spoločenstvo s človekom. Spoločenstvo je totiž až vtedy plnohodnotné, keď sme schopní prijímať a dávať.

V našom kraji sú Vianoce vzácnymi sviatkami. Všetci sa na ne tešíme a radi ich slávime. Takmer každý sa chce nejako zapojiť do ich oslavy, nikto neostáva bokom. Je ale otázka, všetci ľudia, ktorí nejakým spôsobom oslavujú Vianoce, veria, že slávime narodenie Božieho Syna, ktorý sa stal človekom, aby nám priniesol spásu? Alebo ide u mnohých len o nepravdivý mýtus, pomocou ktorého si udržiavame nám príjemné a veľmi romantické zvyky? Slávenie Vianoc bez viery je akýmsi novo pohanstvom, ktorým nesprítomníme zázrak betlehemskej noci dnešnému človeku, ktorým nevytvoríme pravé spoločenstvo s Bohom. Slávenie Vianoc bez viery, to je ako jablko z umelej hmoty vo výklade predajne s ovocím. Vyzerá síce pekne, ale zahryznúť sa do neho nedá a tvojmu telu je neužitočné.

Slávenie Vianoc bez viery je akýmsi novo pohanstvom, ktorým nesprítomníme zázrak betlehemskej noci dnešnému človeku, ktorým nevytvoríme pravé spoločenstvo s Bohom.

Ježiško v jasličkách je znakom nekonečnej Božej lásky a kto tejto láske uverí, pre toho sa narodenie Ježiša Krista stáva dnes prítomným a veriaci človek sprítomňuje jeho narodenie pre dobro celého sveta.

Pri jasličkách oživujme svoju vieru v Boha, ktorý je nielen všemohúci, ale je aj nekonečnou láskou. Táto láska spôsobila, že bezvýhradne prijal bezmocnosť dieťaťa v jasliach i bezmocnosť odsúdenca na kríži. Tým, že prijal poníženosť jasieľ i kríža, nestratil božský majestát všemohúcnosti. Toto je náš pravdivý Boh, v ktorom je prítomný protiklad maxima a minima. Je v neprístupnom svete a zároveň v jasliach tak neuveriteľne blízky.

Slávenie Vianoc nech nie je bezduchý folklór, ale opravdivé privítanie Boha medzi nami. Vítajme ho, tešme sa z neho a klaňajme sa mu. Cez našu autentickú oslavu Vianoc, ON bude živo a účinne prítomný v tomto svete pre dobro všetkých ľudí. My budeme jeho slávou a On našim pokojom, ako to zvestovali betlehemskí anjeli.

Mons. Andrej Imrich
Autor je spišský pomocný biskup.

Foto: Flickr.com