Autor: Randall Smith on May 17, 2012

Categories: 

Byť absolventom Univerzity v Notre Dame je tak trochu ako byť Američanom v Európe: nech sa deje čokoľvek a kdekoľvek, všade si vás „podajú“. Bol som mimo štátov dva týždne a keď som sa vrátil, neprešla ani hodina, už mi ktosi sms-koval, či je niečo nové v kauze Notre Dame.

Sprvu som si myslel, že ide o otca Jenkinsa, prezidenta Notre Dame, ale mýlil som sa. Išlo o Dana Jenkyho. „Dana Jenkyho, ktorý je teraz biskupom v meste Peoria?“, čudoval som sa.

Daniel Jenky je človek, ktorý sa azda najviac zaslúžil o to, že kaplnka Notre Dame opäť získala svoju niekdajšiu slávu i status baziliky. Jeho vplyv na liturgický a duchovný život univerzity je nesmierny. V prostredí univerzity požíva veľkú úctu a jeho fotografia visí v bazilike hneď vedľa fotografie pápeža Benedikta. Pomyslel som si, čo také mohol urobiť, že to niekoho nahnevalo? Veď je to najmilší človek, akého si možno predstaviť.  

Porovnanie s Bismarckom, Clemenceauom, Hitlerom a Stalinom

Po krátkom vyhľadávaní na internete som zistil, že (údajne), „prirovnal Obamu k Hitlerovi a Stalinovi“. No keď som to preskúmal bližšie, zistil som, že to nebolo celkom tak. Jeho celá kázeň je k dispozícii tu a údajne „urážlivá“ časť znie takto:

Koncom 19. storočia viedol Bismarck svoj „Kulturkampf“ (kultúrnu vojnu) proti Rímskokatolíckej cirkvi, zatváral katolícke školy, nemocnice, konventy a kláštory v cisárskom Nemecku.

Clemenceau, ktorého prezývali „požierač kňazov“, sa začiatkom 20. storočia snažil o čosi podobné vo Francúzsku.

"Hitler a Stalin, v rámci svojich svetlejších okamihov síce tolerovali otvorené kostoly, ale vyzdvihovali štát a netolerovali žiadnu konkurenciu zo strany cirkvi v oblasti vzdelávania, sociálnych služieb alebo v zdravotníctve."

Hitler a Stalin, v rámci svojich svetlejších okamihov síce tolerovali otvorené kostoly, ale vyzdvihovali štát a netolerovali žiadnu konkurenciu zo strany cirkvi v oblasti vzdelávania, sociálnych služieb alebo v zdravotníctve.

Zdá sa, že Barack Obama sa so svojou radikálnou proaborčnou a extrémne sekularistickou agendou – ktorá je v priamom rozpore s prvým dodatkom ústavy – vydal tým istým smerom.

Hoci samotná kázeň sa týkala predovšetkým zmŕtvychvstalého Krista (ktorého Jenky v kázni spomína dvadsaťpäťkrát), novinári z kázne odcitovali sotva polovicu jednej vety. Slovom, žurnalistika typu „nachytal-som-ťa!“ v najčistejšej podobe. Je jasné, že úmyselné vytrhnutie slov z kontextu a ich prezentácia v tom najhoršom možnom svetle je cesta k nezmyselnému a veľmi lacnému politickému diskurzu.

Nahnevaná petícia

Ktosi z fakulty dokonca napísal nahnevaný list a rozoslal ho ostatným členom Notre Dame, aby ho podpísali. Samozrejme, že výzvu podpísali, pretože Američania podpíšu akúkoľvek petíciu. Podpis petície nepovažujú ani tak za hlas svedomia, ale skôr za spôsob, ako sa zbaviť človeka otravujúceho s petíciami. Chcú mať jednoducho pokoj. V každom prípade uvádzam kľúčovú časť listu:

„Ako ste sa iste dozvedeli, biskup Daniel Jenky, člen Rady Univerzity Notre Dame, je v poslednej dobe často citovaný vďaka svojej homílii, v ktorej spomína prezidenta Obamu „a jeho domnelý zámer nasledovať cestu podobnú“ Hitlerovi a Stalinovi. Tieto poznámky Jenkyho svedčia o neznalosti histórie, necitlivosti voči obetiam genocídy a o absencii zdravého úsudku...

Žiadame, aby Univerzita Notre Dame zverejnila vyhlásenie, v ktorom sa jednoznačne dištancuje od Jenkyho útočného výroku. Okrem toho sa domnievame, že je v najlepšom záujme Univerzity Notre Dame, aby Daniel Jenky odstúpil z Rady Univerzity Notre Dame, pokiaľ odmietne možnosť nahlas a verejne odvolať svoju deštruktívnu analógiu.“

Z kontextu Jenkyho kázne pritom jasne vyplýva, že nechce prirovnávať prezidenta Obamu k Hitlerovi a Stalinovi v otázke genocídy. Jenky porovnáva potenciálne zatvorenie katolíckych nemocníc a škôl kvôli novej povinnosti zamestnávateľa podporovať antikoncepčné služby v rámci skupinových programov povinného zdravotného poistenia (tzv. HHS mandate) k snahám o zatváranie katolíckych inštitúcií pod taktovkou Bismarcka, Clemenceaua a – áno, samozrejme – Hitlera či Stalina (mimochodom, som trochu prekvapený, že fakulta sa necíti viac urazená kvôli prirovnaniu Obamu k Bismarckovi. Či ten je v poriadku? A čo Clemenceau? To nie je úder pod pás?). Ako je to teda? Mýli sa biskup Jenky? Nehľadali všetci spomínaní politici zámienku pre zatvorenie katolíckych inštitúcií v snahe presadiť svoje sekularizačné agendy?

Dvojaký meter a podstata sporu

Jeden člen fakulty v reakcii na obhajobu biskupa Jenkyho napísal:

Problémom obrany typu „vytrhnuté z kontextu“ je, že niekto sa tu chce odvolávať na Hitlera bez toho, aby za to niesol zodpovednosť. Hitler v našej kultúre označuje nielen historickú postavu, ale zároveň je aj symbolom, stelesnením zla.  Nemôžete niekoho prirovnať k Hitlerovi a potom dodatočne uviesť, že práve túto časť jeho reputácie ste nemali na mysli. Hitlerovské analógie neumožňujú takéto zmierlivé dištinkcie... Odkaz na Hitlera znamená odkaz na všetko, čo s ním súvisí – to znamená koncentračné tábory a všetko ostatné.

"Dnes ide o samotnú podstatu nášho konštitučného zriadenia. Čo sa stane, keď vstúpi do platnosti spomínaná povinnosť zamestnávateľov? Pôjdu katolíci do väzenia za to, že nechcú konať v rozpore so svojím svedomím?"

S týmto sa viac-menej dá súhlasiť. Ale čo má potom znamenať nespočetné množstvo prirovnaní k fašistom a k Hitlerovi, ktoré používajú liberáli vo vzťahu ku konzervatívcom? Minulého roku vo Wisconsine boli konzervatívci bombardovaní heslami, ktoré prirovnávali Scotta Walkera k Hitlerovi [Scott Walker – víťazný republikánsky kandidát, dnes guvernér štátu Wisconsin – pozn. prekl.] Jedno z hesiel hlásalo: „Aj Hitler postavil odbory mimo zákon.“ Odvolávali sa tu liberáli na koncentračné tábory? Koľkí z tých, ktorí dnes kritizujú biskupa Jenkyho za jeho „nešťastný“ výrok, vôbec niekedy upozornili svojho kolegu, že nemá právo označovať svojho konzervatívneho kolegu za „fašistu“ alebo „nacistu“?

Pred nami stoja kľúčové rozhodnutia o rozsahu a limitoch právomocí federálnej vlády a ohraničení prezidentských právomocí. Bez ohľadu na to, ktorá zo strán vedie prezidentský úrad, dnes ide o samotnú podstatu nášho konštitučného zriadenia. Poďme diskutovať – ale myslím naozaj seriózne diskutovať – o skutočných problémoch. Čo sa stane, keď vstúpi do platnosti spomínaná povinnosť zamestnávateľov?

Pôjdu katolíci do väzenia za to, že nechcú konať v rozpore so svojím svedomím? Lebo ak áno, potom budeme potrebovať heroických katolíkov, o ktorých hovoril aj biskup Jenky vo svojej kázni. A na ktorej strane budú stáť tí, ktorí dnes biskupa Jenkyho kritizujú?

Randall Smith
Autor je profesorom teológie na University of St. Thomas, Houston, Texas.

Pôvodný text: Jittery About Jenky’s Jeremiad, medzititulky redakcia, ilustračné foto: thecatholicthing.org, wikipedia.org.

 
  pošli na vybrali.sme.sk