Autor: Hedwiga Hennelová, July 24, 2012

Categories: 

„Všetky svetové náboženstvá v zásade robia a učia to isté,“ cituje profesor Mc Dermott vyhlásenie náboženských pluralistov. Pluralizmus ale zabúda na fakt, že zásadné princípy svetových náboženstiev sa od kresťanstva významne líšia, hoci medzi nimi nájdeme aj spoločné prvky.

Významné nedostatky náboženského pluralizmu i to, v čom je Kristus a jeho učenie výnimočné, približuje Gerald Mc Dermott, profesor teológie a religionistiky na Roanoke College, Virginia, USA, ktorý sa venuje vzťahu kresťanstva k svetovým náboženstvám.

Kto oklamal študentov?

Svoju prednášku uviedol profesor Mc Dermott skutočným príbehom dvoch študentov religiozity, ktorí ho oslovili s prosbou o pomoc a radu. Na kurze Náboženských štúdií ich totiž učili, že Ježiš je jeden z mnohých učiteľov a že v porovnaní s ostatnými učiteľmi nie je ničím výnimočným… Pedagógovia zodpovední za vedenie kurzu sa dokonca smiali z kresťanov, ktorí podľa nich „ešte stále nepochopili, že všetky náboženstvá sú rovnaké a nedokonalé“. Je celkom legitímne, že dvaja študenti sa v tej chvíli cítili oklamaní farármi vo svojom cirkevnom zbore. Mali pocit, že ich duchovní otcovia im o kresťanstve zatajili dôležité fakty. Študenti v tomto príbehu boli totiž priamo konfrontovaní s náboženským pluralizmom, ktorý hlása rovnosť všetkých náboženstiev a neexistenciu jedinej Pravdy.

Unikátnosť Ježiša Krista

Svetové náboženstvá – budhizmus, klasický hinduizmus, filozofický taoizmus, judaizmus, islam a kresťanstvo – o ktorých hovoril profesor Gerald Mc Dermott sa, napriek presvedčeniunáboženského pluralizmu, predsa len v mnohých rysoch líšia. Študenti mali možnosť porovnať učenie štyroch svetových náboženstiev a ich pohľad na Boha, ľudskú bytosť, lásku, utrpenie či históriu. Svetové náboženstvá sa však vôbec neukázali ako „až tak rovnaké“.

"Aj v pohľade na lásku sa svetové náboženstva líšia. Boh je láska jedine v kresťanstve."

Rozdielny pohľad na Boha

Budha bol ateista, ktorý neveril v existenciu osobného Boha (neveril v Boha „pre mňa“; v Boha ako Osoby s citmi a vôľou). Klasický hinduizmus proklamuje individuálneho ducha, ktorý sa podľa tohto učenia nachádza v nás všetkých. Duch hinduistov je duchovnou podstatou celého sveta, a predsa nie je Bohom ani osobou. Je akýmsi neosobným „to“. Taoizmus hlása, podobne ako klasický hinduizmus, že božstvo Tao je svetový neosobný duch, nie Boh – Stvoriteľ a Osoba. Hoci svetové náboženstvá, ako judaizmus, islam a kresťanstvo už majú osobného Boha, ktorého vyznávajú a rešpektujú, ich učenie sa líši od ostatých svetových náboženstiev. Princíp náboženského pluralizmu, ktorý hovorí, že všetky náboženstvá sú rovnaké, je preto vo svojej hlavnej téze spochybnený.

Rozdielny pohľad na ľudskú bytosť

Budha hovorí, že duša človeka vedie k utrpeniu. Ak si budeme myslieť, že naozaj existujeme, budeme trpieť a nikdy nedosiahneme stav večnej blaženosti – nirvánu. Práve v nirváne neexistuje žiadna duša, vedomie ani utrpenie. Klasický hinduizmus, prezentujúci neosobného ducha rozptýleného všade vo svete, hovorí o neosobnej ľudskej bytosti, ktorá sa v ničom nelíši od ostatných vecí (v princípe sa človek neodlišuje od stoličky). Taoizmus prezentuje dokonca neexistenciu jednotlivcov. Človek aj všetko vôkol neho je „tao“; ilúzia. Kresťanstvo je jediné, ktoré verí, že ľudská osoba nikdy nezanikne ale, práve naopak, prežíva až do večnosti. A keďže ostatné náboženstva večnosť nepoznajú, princíp náboženského pluralizmu a jeho téza o tom, že všetky náboženstvá dávajú to isté, je aj tentokrát spochybnený.

Rozdielny pohľad na lásku

Ako vidíme vyššie, budhizmus, klasický hinduizmus aj filozofický taoizmus popierajú existenciu Boha aj človeka ako osoby. Pre nich je všetko tým istým „to“. „Ak ale chceme hovoriť o láske“, hovorí profesor Mc Dermott, „musia existovať rozdiely.“ Musíme predsa vedieť popísať, čo je ľudská bytosť, aj to, čím sa ľudská bytosť líši od stoličky. Biblia moslimov – Korán (posvätná kniha islamu, pozn.) hovorí o láske Alaha k človeku veľmi málo. Výroky tohto typu môžeme dokonca narátať na prstoch jednej ruky. Alah miluje len tých, ktorí ho poslúchajú. Nie je otcom, ale Pánom. Veriaci, ktorí veria a poslúchajú, sú v Koráne nazývaní otrokmi (hoci nie vždy v negatívnom význame). Tradícia tzv. hadidy (hadida zaznamenáva, čo robil a hovoril Mohamed, pozn.) určuje za základný princíp vzťahu medzi Alahom a ľuďmi strach; nie lásku. V súčasnom hebrejskom aj islamskom koncepte Boha teda Boh nie je láskou. Boh islamu a rovnako aj Boh judaizmu nie sú pri stvorení sveta obklopení bytosťami a anjelmi, ktoré by mohli milovať. Títo bohovia nie sú láskou vo svojej podstate, pretože pri nich nebol nik, koho by mohli od počiatku milovať. Len v kresťanstve je Boh láskou. (1 Jn 4, 16). Boh ako láska dokonca existuje už pred stvorením sveta. Ježiš predsa hovorí o Bohu a Jeho láske k Synovi „od počiatku“ (Jn 1,1). Boh je láska jedine v kresťanstve. Aj v pohľade na lásku sa svetové náboženstva líšia, a tým tretíkrát popierajú tézu pluralizmu o ich rovnakosti.

"Boh kresťanov rozumie ľudskému utrpeniu, pretože prišiel na svet a stal sa bytosťou."

Rozdielny pohľad na utrpenie

Náboženský pluralizmus sa mýli aj v ďalších témach. Svetové náboženstvá totiž rozdielne nazerajú a chápu aj históriu či utrpenie. Boh moslimov Alah je nášmu svetu vzdialený; je oddelený; je ďaleko. Môže síce človeku pomôcť, keď trpí, ale nikde nie je napísané, že ľudskej bolesti skutočne rozumie, pretože nikdy nebol človekom… Rovnako Židia, vyznávajúci judaizmus nemôžu veriť, že ich Boh – Boh Abraháma, Izáka a Jákoba vie, ako sa cítia. Pre budhizmus a hinduizmus zase utrpenie nie je skutočné; nič nás nemôže bolieť alebo trápiť. Ježišovo utrpenie ale skutočné je. Ježiš je ten, ktorý plače nad smrťou priateľa Lazára; je tým, ktorí súcití s chorým sluhom; je tým, ktorý sa bojí… Boh kresťanov rozumie ľudskému utrpeniu, pretože prišiel na svet a stal sa bytosťou. Bol unavený aj hladný, obával sa straty lásky aj odmietnutia. Rovnako ako my, cítil aj On svoju telesnú a duševnú bolesť. Aj preto si môžeme byť istí, že náš Boh vie, ako sa cítime a rozumie nám a našim starostiam aj bolestiam.

Rozdielny pohľad na históriu

Budha hovorí, že na tom, či história existuje alebo neexistuje, vlastne nezáleží. Ľudské dejiny podľa budhizmu nie sú skutočné, resp. sú najnižšou skutočnosťou; ilúziou. Ani hinduizmus nepovažuje za dôležitú pravdivosť, resp. nepravdivosť svojich príbehov. Nezáleží ani na tom, či sa v dejinách odohrali alebo nie, pretože ich úlohou a cieľom je nás poučiť. V oboch náboženstvách je teda história snom; obrazom, ktorý je častokrát iný, ako sa nám zdá na prvý pohľad. Kresťanská viera je už založená na historickom fakte – je ním vzkriesenie Ježiša Krista. Kresťanstvo je dejinné náboženstvo a celý jeho význam stojí na skutočnosti, ktorou je Kristovo vzkriesenie.

Univerzalita Ježiša Krista

Podobnosti svetových náboženstiev nachádzame najmä v rodine troch monoteistických náboženstiev – judaizmu, islamu a kresťanstva. Ich učenie sa čiastočne stretáva napríklad v pohľade na Boha, ľudskú bytosť či morálku.

Podobnosť v pohľade na Boha

Isté podobnosti v nazeraní na Boha – Otca nachádza kresťanstvo v islame. Podobne ako Jahve (otec Ježiša Krista) aj boh moslimov – Alah – je osobou. Alah stvoril svet z ničoho; je tiež schopný lásky, hoci sa v Koráne o láske píše zriedka. Rozdiel medzi nazeraním islamu na Boha sa v porovnaní s kresťanstvom ukazuje v tom, že Alah nie je Otcom; moslimovia svojho boha nenazývajú Otcom. Stará zmluva pritom označuje Boha za Otca 15-krát a v Novej zmluve je Boh oslovený ako Otec až 245-krát. Aj Ježiš naznačuje intímnosť a blízkosť k Otcovi, keď ho nazýva Abba, čo v aramejčine znamená „otecko“. „Kristus tým poukazuje na hlbší zmysel zmluvy medzi človekom a Bohom," pripomína profesor Mc Dermott.

Podobnosť v pohľade na ľudskú bytosť

Pri pohľade na ľudskú bytosť má kresťanstvo podobné učenie ako judaizmus a islam. Len pre kresťanstvo a islam však platí, že človek má dušu a táto duša prežíva do večnosti. Kresťania veria, že Ježiš bol skutočnou ľudskou bytosťou a že svet je od Jeho vzkriesenia iný... Ježiš je Boží Syn, ktorý na zem prišiel ako Osoba. Bol vzkriesený telesne a skutočne, o čom svedčí fakt, že večeral so svojimi učeníkmi. Profesor Mc Dermott si i preto myslí, že ak by sa neodohralo skutočné Kristovo vzkriesenie, „celé naše kresťanstvo sa zrúti“.

Podobnosť v pohľade na morálku

Aj morálne princípy troch najväčších svetových náboženstiev sú veľmi podobné. Všetky rozlišujú medzi dobrom a zlom; líšia sa však v ich interpretácii. V islame, rovnako ako v kresťanstve, nie je morálka dočasná. Morálne zákony sú zakorenené v Bohu a prežívajú do večnosti. Islam hlása, že dobro a zlo je zapísané v nás, v čom vidíme významnú podobnosť s kresťanstvom v podobe tzv. prirodzeného zákona, ktorý je kresťanskou etickou tradíciou (pozri Rím 2). Náboženský pluralizmus hlásajúci rovnakosť všetkých náboženstiev sa mýli. Potvrdil to aj profesor Gerald Mc Dermott, ktorý vo svojej prednáške poukázal na to, ako rozdielne svetové náboženstvá chápu Boha, ľudskú bytosť, večnosť, utrpenie či históriu. Držiteľ viacerých akademických ocenení a spolutvorca interdisciplinárnych projektov na rozmedzí religionistiky, teológie a etiky, profesor Mc Dermott, o výnimočnosti kresťanstva v kontexte svetových náboženstiev aj na základe týchto zistení nepochybuje.

Hedwiga Hennelová
Foto: wikimedia.org

Hlavnou bádateľskou témou profesora Geralda Mc Dermotta je život a dielo Jonathana Edwardsa a jeho odkaz pre kresťanstvo v 21. storočí. Popri akademickej práci sa venuje kázaniu a vyučovaniu z pozície vyučovacieho farára v Saint John's Lutheran Church v meste Roanoke, Virginia. Je ženatý a má troch synov. Okrem čítania miluje beh na dlhšie trate a poznávacie pobyty v Izraeli.

 
  pošli na vybrali.sme.sk