Postoy

Prinášame veľký rozhovor historika Martina Lacka s Vladimírom Juklom o Kolakovičovi a prvej Slovenskej republike. Zaznamenaný bol 20. júna 1999. Je časťou série rozhovorov s členmi Kolakovičovej Rodiny, ktoré autor zhromaždil v rokoch 1999 - 2005 a v budúcnosti pripravuje aj ich knižné vydanie.

V besede na tému "Prečo volia kresťania Smer" som položil diskutujúcim otázku: „Kedy nájdu kresťanské strany ambíciu ponúknuť vlastný, neliberálny, ekonomický program“. Dostal som na ňu dve síce stručné, ale veľmi výstižné, navzájom sa doplňujúce odpovede.

Rómka, s ktorou sedela na cele, jej núkala žiletku. Dozorkyňa, ktorú volali Matka Sulivanová, jej povedala: „Ja by som vám všetkým protištátnym dala na krk ,kravatu'“. Písal sa rok 1959 a Martu Marsinovú, uznávanú jazykovedkyňu, vyvliekla ŠtB priamo z akadémie do väzenia. 

Dôvod? Náboženská činnosť a apoštolské aktivity. Obyčajná žena (laička) svätého života. Čestná členka predsedníctva Fóra kresťanských inštitúcií. V týchto dňoch si pripomíname jej nedožité 90-te narodeniny. Čo prežívala táto obyčajná žena vo väzení?

Na Slovensku sa objavila kniha venujúca sa problematike potratu. Možno si poviete: „Ďalšia? Veď takých je tu už dosť.“ Kniha nePLÁNOVANÉ však ponúka pohľad z jedného z tých najlepších uhlov. Pohľad riaditeľky potratovej kliniky, ktorá osem rokov bez výčitiek svedomia spolupracovala pri vykonávaní interrupcií. Po rokoch sa rozhodla napísať o tom, ako veľmi sa mýlila.

Abby Johnsonová už ako mladá pocítila túžbu venovať svoj život druhým. Hoci najprv nevedela, ktorým smerom sa má uberať, po nábore na kliniku Plánovaného rodičovstva sa rozhodla pre pomoc tehotným ženám v núdzi. V tejto oblasti bola veľmi úspešná. Z pozície dobrovoľníčky sa po niekoľkých rokoch dostala až na post riaditeľky kliniky. A práve vtedy pochopila, o čom je celá potratová filozofia kliniky.

Bola to Pankrácka väznica,
kde som prvýkrát počul o Rodine,
o tom veľkom spoločenstve katolíckej inteligencie,
odhodlanej bojovať za Krista a za obrátenie Ruska,
ako ho predpovedala fatimská Matka.
Chorvát Tomislav Poglajen,
kňaz a profesor,
V štyridsiatom treťom prišiel s jej posolstvom medzi študentov,
Vstúpil do ich posluchární a internátov,

Viaceré nekrológy a komentáre sa v týchto dňoch snažia vystihnúť výnimočný životný príbeh kňaza Vladimíra Jukla. Rád by som k tomu pridal pár postrehov na dokreslenie jeho osobnosti.

Kňaz Vladimír Jukl si zaslúži mimoriadne uznanie nielen ako neprehliadnuteľná postava cirkvi na Slovensku v období totality, ale bol obdivuhodným človekom aj pri pohľade zblízka, čo pri veľkých ľuďoch nebýva samozrejmé. Dejiny poznajú nejedného velikána, ktorý síce urobil veľa dobrého, ale nedalo sa s ním žiť. Preto sa pokúsim naskicovať portrét Vlada Jukla - viac kto to bol, než čo robil.

Vo veku nedožitých 76 rokov v Košiciach zomrel spišský emeritný biskup František Tondra. 

Biskup Tondra mal v poslednom období vážne zdravotné problémy. V polovici apríla absolvoval operáciu srdca vo Východoslovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb v Košiciach, kde bol udržiavaný v umelom spánku. 

Spišskú diecézu viedol od roku 1989 až do augusta minulého roka, keď pápež Benedikt XVI. prijal jeho abdikáciu z dôvodu dosiahnutia kánonického veku 75 rokov. Biskupskú vysviacku prijal 9. septembra 1989 v Spišskej Kapitule od kardinála Jozefa Tomka. Spolusvätiteľmi boli vtedajší nuncius v Poľsku a neskorší kardinál Francesco Colasuonno a arcibiskup Ján Sokol. 

Ako spomínajú na Vladimíra Jukla František Mikloško, Ján Duda, Terézia Rončáková či Anton Srholec?

Vladimír Jukl skončil v roku 1947 Karlovu univerzitu v Prahe, odbor matematika a fyzika. Hneď po nej sa chystal študovať teológiu. Už vtedy vedel nemecky, francúzsky, latinsky, rusky. Napriek tomuto intelektuálnemu nadaniu a rozbehu, putoval do krutého komunistického väzenia, kde strávil vyše 13 rokov. Najlepší vek pre rozvoj intelektu strávil v trápení, ponižovaní a pri najprimitívnejšej práci.

Doktor prírodných vied. Tých exaktných, v ktorých nie je priestor na siahodlhé rečové epopeje. Tí, čo nimi prešli, veľa nehovoria. Vážia slová. 

Vladimír Jukl je oproti iným prírodovedcom ešte viac mlčanlivejším. Odsúdenie na 25 rokov odňatia slobody a roky v neslobode ho naučili rozprávať málo, oveľa menej, z opatrnosti i v duchu hesla: „čo nevieš, to neprezradíš“. O sebe nepovie skoro nič. No o Bohu hovorí oveľa oveľa viac, ako ktokoľvek iný - svojim životom. Muž vo veku 87 rokov.