Konzervatívnym kresťanom zvyknú ich liberálni oponenti dávať nálepku istého radikalizmu a obmedzenosti, a tým ich vykresľovať ako ľudí, ktorým je nebezpečné zverovať moc.

Študentom začína nový semester. Prvý, piaty, možno predposledný. Existuje však jedna „škola“, kde otvárajú túto jeseň už sedemnásty.

V starovekom Grécku zápasníci vstupovali do zápasu nahí a navyše s telom natretým olejom. Z dôvodu, že sa súper súperovi mohol poľahky vyšmyknúť, zápasníci si pomáhali tým, že počas zápasu hádzali na protivníka piesok z plochy, na ktorej zápasili, aby im ten poskytol akú-takú oporu pre vhodný chmat.

Náš duchovný život je tiež zápasom, ktorý Zlý vedie o nás proti Kristovi a proti nášmu rozhodnutiu pre Krista. My pri tom nie sme iba nezúčastnenými pozorovateľmi, ale priamymi aktérmi tohto súboja.

Rozmýšľali ste niekedy nad tým, prečo niektorí katolícki intelektuáli píšu kriminálne príbehy?

G.K. Chesterton stvoril svojho dôvtipného otca Browna, Ralph McInerny zas vytvoril neprekonateľný tandem otca Dowlinga s rehoľnou sestrou Stephanie. Určite však existujú aj ďalší. Načo sú však literárnemu svetu ďalší detektívni hrdinovia, ak už existujú také legendy ako Sherlock Holmes alebo Hercule Poirot? A prečo sa katolícky spisovateľ zaoberá príbehmi plnými násilia, zrady a klamstva? Myslím, že prednedávnom som našla aspoň čiastočnú odpoveď.

V Mexiku tamojší katolícki biskupi zvádzajú tvrdý boj so silnejúcou homosexuálnou kultúrou. Nedávno zverejnili dokument, v ktorom odmietajú rozhodnutie Najvyššieho súdu umožňujúce homosexuálnym párom adoptovať si deti.

Otvorené vyhlásenie Konferencie biskupov Mexika nesie názov Zodpovednosť a sloboda vyjadrovania, právo každej osoby. Napriek rešpektu voči štátnym inštitúciám biskupi vyjadrujú jasný nesúhlas s nedávnym rozhodnutím Najvyššieho súdu. „Myslíme si, že postavenie týchto zväzkov na rovnakú úroveň s manželstvom je neúctivé voči samému základu manželstva medzi mužom a ženou, ako to vyjadruje článok 4 ústavy, ako aj voči zvykom a samotnej kultúre, ktorá nás spravovala po stáročia.”

BRATISLAVA – Keď sme doteraz počuli o nešťastí a brutalite veľkého rozsahu, spravidla to bola správa zo zahraničia, od pondelka to žiaľ už neplatí. Týmito slovami začal homíliu počas zádušnej omše za obete pondelkovej masakry v Devínskej Novej Vsi bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský.

„Už nielen vo veľkých západných krajinách, ale aj tu, na Slovensku v srdci Európy, sa môže stať realitou tak šokujúce krvipreliatie,“ konštatoval arcibiskup, podľa ktorého je táto skutočnosť pre všetkých zneisťujúca. Zvolenský nastolil otázku, či je zločin len osobnou zodpovednosťou páchateľa alebo dôsledkom spoločnosti, ktorá sa zriekla „najzákladnejších, najposvätnejších a dlhodobo osvedčených hodnôt“.

Pred týždňom si Ján Chryzostom kardinál Korec pripomenul 59. výročie biskupskej vysviacky. „... ľudsky som sa odhodlal skočiť do tmy. Ale vedel som, že bez Božej vôle, alebo aspoň bez Božieho dopustenia, nestratím ani jeden vlas na hlave,“ uviedol na margo tejto udalosti kardinál Korec.

Päťdesiatdeväť rokov biskupom, 60 rokov kňazom, 86 rokov človekom. Ján Chryzostom kardinál Korec prijal tajne biskupské svätenie iba ako 27-ročný, 24. augusta 1951, a od vtedy až do pádu komunizmu bol pilierom tajnej cirkvi na Slovensku. Keď v júni 1999 požiadal pápeža Jána Pavla II. o uvoľnenie z pastierskeho úradu sídelného biskupa nitrianskej diecézy, nemal v úmysle úplne sa stiahnuť a rezignovať na spoločenské dianie. Tak, ako dovtedy, ostal i naďalej pevne pri svojom národe, ktorému bol mravnou autoritou i láskavým otcom.

Pred sto rokmi sa narodila Agnes Gonxhe Bojaxhiu, ktorú celý svet pozná pod menom Matka Tereza. Krehká žena s tisíckou vrások na tvári udivovala svojou duchovnou silou. Len pred niekoľkými rokmi jej listy odhalili temnotu, ktorú nosila vo svojom srdci.

Matka Tereza je dnes symbolom radikálnej chudoby. Málo sa hovorí o tom, že prvých tridsaťšesť rokov prežila ako vcelku zabezpečená žena a jej život sa mohol uberať úplne opačným smerom. V rodnom Skopje, dnes hlavnom meste Macedónska, patrila jej rodina ku katolíckej menšine, ale bola na miestne pomery dobre situovaná. Otec bol doktorom farmácie, obchodníkom a poradcom starostu. Angažoval sa však v proalbánskom hnutí, čo ho stálo život. Vo veku štyridsaťšesť rokov ho pravdepodobne otrávila juhoslovanská polícia.

Postoy.sk vstupuje od septembra do ďalšej mediálnej sezóny. Počas nej chceme tvoriť ešte lepší web, ktorý máte radi a od ktorého oprávenene očakávate kvalitu a profesionalitu. Plánujeme preto viacero zmien a noviniek, ktoré možno zhrnúť do slov “viac tém, viac osobností, viac postojov”. Konkrétnosti vám prezradí 1. septembra nový šéfredaktor.