More života. Aj takto by sa dalo nazvať naše nové divadlo. Volá sa Postavený na skale. A tou skalou, tou skutočnou je Božia neprestávajúca láska k nám. Tá je takým silným prameňom radosti...

Čas je kruh. Preplávanie cez úžinu, ktorá sa napokon znovu zopakuje, len čo ňou prejdeš. Akurát o malý čas neskôr. To uznávam. Ale inak sa otáča do seba a cirkuluje.

Bežne Vám na týchto stránkach ponúkam lyrizovanú prózu. Napokon nie tak dlho a pribudne ďalšia. Dnes výnimočne z iného súdka mojej tvorby. S radosťou Vám oznamujem, že na scénu prichádza nové cd z našej dielne.

Slovenská katolícka charita pozýva širokú verejnosť na seminár Novodobé otroctvo – Porozumieť a konať, ktorý sa uskutoční dňa 7.12.2011 o 17.30 hod. v priestoroch Domu Quo Vadis (Hurbanovo námestie 1, Bratislava).

Prečo si mi dal žiť na konci dejín? Prečo žiť v čase, keď je všetko zničené.
Aj sám seba som už vyrozprával, sám seba opakujem. Sám seba si pripomínam, aby som sa o to lepšie zopakoval sám v sebe, lebo nikdy predtým a ani potom sa už nezopakujem.

Všetko bolo napísané.
Všetko bolo vytesané.
Nič nečakáme. Ešte sa vŕši kamenie, čo zostalo.

Jezuiti a mladí, ktorí sa v Španielsku a Portugalsku zúčastnili jezuitského pastoračného programu Magis v rámci prípravy na SDM Madrid 2011, pozývajú na výstavu fotografií z tohto podujatia. Obrazové a slovné svedectvá sú doplnené textami z denných zamyslení počas Magisu.

Súčasťou stretnutia mladých v Loyole prostredníctvom programu MAGIS bolo aj stretnutie s generálnym predstaveným rehole jezuitov otcom Adolfom Nicolásom. Otec predstavený chcel vedieť, aké sú potreby mladých v Cirkvi, alebo ako mladí vnímajú Cirkev v súčasnosti.

Od konca minulého roka jezuiti pozývali na Magis počas Svetových dní mládeže. Možno si pamätáte plagáty alebo čo sa písalo v Katolíckych novinách. Našlo sa teda 70 mladých, ktorí sa rozhodli, že prijmu pozvanie a pôjdu.

Nie, práve teraz sa mi to nehodí. – Avšak výraz muža kdesi medzi dvermi a stromom, ktorý sa mierne skláňal v nápore prichádzajúceho vetra, bol nástojčivý. Treba zatvoriť okno aj so stromom. Kým sa mohol rozčúliť, zaprataný papiermi, uvedomil si, že ten výraz je prosebný. Nechápal prečo. Dvere sa zabuchli. Mohlo to vyznieť nerozhodne. Na niekoľko svetelných sekúnd vydýchol.

Chodím po bludisku duševnej plochy. Boh je za mojím chrbtom. Možno je všetko len nominalizmus. Možno sa však všetko odohráva na ploche duše. Hľadám všetko, čo je autentické. Kresťanský Boh je pre mňa autentikum. Bludisko je šírka, on je výška. Znovu by som privítal svit slnka ako sprostredkovanie poznania a slobody bytia. Myslím, že toto je priam interkozmické.