Žiadne slová.
Len mlčanie – plné nevyslovených slov:
V mrazivom ráne stepujú pod vysokým nebom,
čakajúc na milosť, že niektoré z nich platí.
„Pozdravujte mi môjho stopára“ – napísali ste do listu, pán Rúfus.
Ten stopár teraz kvíli v tajomnom spriaznení
a so stiahnutým chvostom robí stopy v snehu
odnikiaľ nikam, nepokojný, nevediaci, a predsa možno účastný
na pokoji, v ktorom už viete: Toto je Božská neha.

Juraj Kuniak
Kordíky, 11.1.2009