Minulé leto písal o prenikaní finančnej skupiny Penta do verejného zdravotníctva. V tom čase mal Gorilu na stole, no tvrdí, že uverejniť sa dala len postupne. Naše súdy podľa neho trestajú médiá za to, že robia službu verejnosti. Zástupca šéfredaktora časopisu TREND a spolupracovník Postoy.sk František Múčka.

Minulé leto si v TRENDE písal o prepojení štátnych zdravotníckych inštitúcií s Pentou. Čo si v skratke zistil?
V krátkosti povedané, opísali sme sieť konfliktu záujmov okolo aktivít finančnej skupiny v zdravotníctve. Tá kontroluje poisťovňu Dôvera, má vlastnú sieť kliník a začala skupovať vybrané nemocnice. Zdokumentovali sme podozrenie, že aby tieto aktivity prebehli čo najpružnejšie, pomohla si pretlačením vlastných ľudí na ministerstvo zdravotníctva, do konkurenčných firiem pod kontrolou štátu či regulačných úradov.

To, že Penta podniká v našom zdravotníctve, a úspešne, je známe. Načo potrebovala mať svojich ľudí napríklad vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni alebo v Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, teda v regulátore celého odvetvia?
Mať informácie o krokoch konkurencie, koordinovať s ňou svoju činnosť alebo mať vplyv na úrade, ktorý vás má kontrolovať a spolupodieľať sa na tvorbe zákonov, ktoré ovplyvňujú váš biznis, sa oplatí.

"Dnes mnoho ľudí spoza pece hovorí, že médiá sú málo odvážne. Keď však robia, čo majú a skorumpované súdy nimi zametajú, títo ľudia zasa len zostávajú za pecami."

Keď si napísal text o prepojeniach, označili ťa v spätnej väzbe za komunistu, akoby ti prekážalo podnikanie v zdravotníctve. Kde bol problém?
Mám rád kapitalizmus, aj keď to dnes nie je moderné. Podstatou kvalitného kapitalizmu je konkurencia a rovnaké podmienky pre všetky firmy. Firmy, ktoré si tento princíp nevážia, nemám rád. Preto mať rád kapitalizmus neznamená ľúbiť každú firmu. Tento názor asi nezdieľali.

Pri výzvach na jesenný protest lekárov sa objavili odkazy na tvoje texty z TRENDU. Vyzeralo to, akoby tie články popudili lekárov do štrajku...
Lekárske odborové združenie si na svoju hlavnú stránku zavesilo odkaz na ten článok s dodatkom, že bojujú aj proti tomu, čo opisujem v tom texte. Nepovedal by som, že ich popudili do štrajku, ale skôr, že lídri odborárov ich použili na svoje účely.

Bolo by naše zdravotníctvo na tom lepšie bez Penty?
Ak by sa iné nezmenilo, tak určite nie. V zdravotníctve sú veľké peniaze a veľa prísaviek. Analýzy ukazujú, že za to, čo naše zdravotníctvo dokáže poskytnúť na každé vložené euro, patrí medzi najmenej efektívne v EÚ. Tu nejde o poisťovňu Dôvera či pár súkromných kliník Penty. V TRENDE sme zdokumentovali viacero prípadov, keď sa nakupovali násobne predražené prístroje či obyčajné rožky v mnohých nemocniciach, namiesto množstevných zliav. V rokoch 2006-2010 sa podľa nás situácia dostala na úroveň rabovania zdravotníctva.

O Pente sa dnes hovorí v súvislosti s Gorilou. Tom Nicholson u vás donedávna pracoval, mal si spis v rukách?
K spisu sa nezávisle od seba dostali dvaja ľudia z redakcie. Čítal som ho o niekoľko mesiacov skôr, ako sa objavil na webe.

Prečo ste ho neuverejnili?
Už v tom spise je veľa vecí, ktoré sa nezhodujú s realitou, je tam viacero chybných informácii. A, samozrejme, ešte viac neoveriteľných informácií. Zverejniť to pod vlastnou značkou by v prípade žaloby znamenalo koniec firmy. TREND je malá firma s pár desiatkami zamestnancov. Keď sme pred pár rokmi zverejnili o jednom finančnom podvodníkovi, že je finančný podvodník a všetko sme zdokumentovali, aj tak sme skončili so zablokovanými účtami. Konečné vyriešenie situácie znamenalo veľa energie a peňazí, išlo o milióny korún. V podstate za službu verejnosti. Dnes mnoho ľudí spoza pece hovorí, že médiá sú málo odvážne. Keď však robia, čo majú a skorumpované súdy nimi zametajú, títo ľudia zasa len zostávajú za pecami.

Ale niečo ste s tým chceli robiť, nie?
Cesta bola iba rozpracovať niektoré prípady, ktoré sa tam spomínali, podobným štýlom, ako sme to spravili v zdravotníctve. Tom Nicholson napríklad pracoval na článku o firmách, ktoré mali byť zapojené do schémy vyplatenia odmeny pre Annu Bubeníkovú. Nedostalo sa to do finálnej podoby pred zverejnením spisu. Aj preto, že sme na ten text mali vyššie nároky, ako na väčšinu iných textov. To zasa vnášalo istú nervozitu do svižnosti spolupráce. Posledné týždne pred zverejnením sme už dostávali avíza od niektorých politikov, že to riešia v stranách a plánujú to zapracovať do politického boja.

Možno povedať, že ste trochu zaspali?
Možno.

Zverejnením spisu na webe sa teraz médiám uvoľnili ruky. Zmení sa tým niečo na vašej práci v tejto kauze?
Nemáme veľký tím, ktorý by sme na to mohli nasadiť. Budeme sa tomu ďalej venovať, aby sme v každom čísle mali k tomu niečo, čo neprinesú iní, máme rozvrh tém, ako by sme to chceli ťahať počas najbližších týždňov. V tomto majú navrch denníky či televízie, ktoré môžu tému postupne rozvíjať 5-6 dní v týždni a zaoberať sa vývojom situácie. V týždenníku nás ale vždy viac bavilo prinášať vlastné témy, ako riešiť to, čím sa celé týždne zaoberajú všetky relevantné médiá. V tomto je týždenník limitovaný.

Súhlasíš s tým, že Gorila odkryla aj slabosti mediálneho prostredia? Nielen strach zo súdov, ale aj slabé investigatívne kapacity?
Investigatíva je stratový žáner. Má pomerne veľké náklady a čitateľ si kvôli nej časopis málokedy kúpi. Naša skúsenosť z obdobia za Fica bola, že čitatelia už mali dosť nových odhalení o tom, ako sa kradne. Zaujímali ich iné veci. Tento trend je cítiť celkovo. Znamená to, že klasickej poctivej investigatívy bude ubúdať, z televízií sa stiahla takmer úplne, v printoch sa jej podieľ zmenšuje. Keďže ani médiá nemajú tlačiarne na peniaze, sú závislé od preferencií čitateľov či divákov. Tí uprednostňujú väčšie množstvo kratších správ zadarmo, ako platenú žurnalistiku, ktorá ide viac do hĺbky. Pri niektorých textoch si hovoríme, že ich robíme skôr pre náš dobrý pocit, ako že by to malo biznis logiku. Preto celkovo čakám skôr pokles množstva dobrej investigatívy.

V jednom z letných komentárov tvrdíš, že "biznis Penty na Slovensku už dlho je o hľadaní ciest k politikom". Pomohla ti nejako Gorila, keď si robil túto tému?
Vtedy som vychádzal najmä zo situácie, ktorú sme opisovali v článku o zdravotníctve, schválne sme však vypichli úlohu Malchárka, ktorý sa objavil aj v tomto prípade, s odkazom na jeho niekdajšie angažovanie sa v prospech Penty. Hovorkyňa Penty mi napísala, že robím trápne chyby, pretože Malchárek s aktivitami Penty ako minister sektorovo nič nemal. Takže malo to aj humorné stránky.

Je možné, aby veľké finančné skupiny robili svoj biznis bez priameho vplyvu na politiku?
Teoreticky je možné asi všetko. Prakticky je možné ich vplyv len obmedzovať. Navyše, firmy, ktoré zamestnávajú mnoho ľudí, by nejaký vplyv na politikov mali mať, väčšinou majú lepšie nápady, ako pohnúť krajinu dopredu, než politickí aparátnici. Ale ten vplyv by mal byť ustrážený v priestore, kde patrí. Represívne orgány by mali tvrdo ísť po korupcii. No vzhľadom na slovenské reálie, som za obmedzovanie kompetencií štátu, štátnych úradníkov a politikov všade tam, kde to ide. Čím menej príležitostí, tým lepšie.

Pavol Rábara
Foto: archív F. Múčku, Flickr.com