Postoy

Prinášame veľký rozhovor historika Martina Lacka s Vladimírom Juklom o Kolakovičovi a prvej Slovenskej republike. Zaznamenaný bol 20. júna 1999. Je časťou série rozhovorov s členmi Kolakovičovej Rodiny, ktoré autor zhromaždil v rokoch 1999 - 2005 a v budúcnosti pripravuje aj ich knižné vydanie.

Postoy.sk vám prináša jedinečný rozhovor s dnes už zosnulým otcom biskupom Františkom Tondrom. Rozhovor je súčasťou diplomovej práce Mareka Balického Séria interview s vybranými osobnosťami.  Otec biskup rozhovor autorizoval 26. marca tohto roku, krátko po tom, ako ukončil duchovné cvičenia. 

Narodil sa ako štvrté z desiatich detí v rodine tesára. Po základnej a strednej škole viedli jeho kroky na pedagogickú fakultu do Bratislavy, kde študoval zemepis s biológiou. Odmalička sníval o tom, že raz bude kňaz, no kvôli totalitnému režimu musel spraviť menšiu obchádzku. Napokon si splnil aj svoj sen a 1. júla 1962 prijal kňazskú vysviacku. Svoju cestu začal v Levoči, pokračoval v Hnilci a Zázrivej. Duchovný život ho zavial späť do rodného regiónu. Zastával funkciu predsedu Biskupskej konferencie ČSFR a neskôr aj predsedu Konferencie biskupov Slovenska. V roku 2001 mu prezident Slovenskej republiky udelil štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy. Na jeseň roku 2011 sa zriekol pastierskeho vedenia Spišskej diecézy a v súčasnosti zastáva pozíciu emeritného biskupa. Stále je však členom Vedeckej rady Katolíckej univerzity v Ružomberku a Teologickej fakulty KU v Košiciach. Otec biskup František Tondra.

V nedeľu 25. marca sme si pripomenuli 70. výročie prvého násilného transportu židovských občanov z územia Slovenskej republiky. O historických skutočnostiach sa zhovárame s historičkou Martinou Fiamovou z Ústavu pamäti národa. V sekcii vedeckého výskumu sa primárne venuje problematike prenasledovania židovskej komunity na Slovensku v rokoch 1938 - 1945.

Symbol bielej stužky už po dvanásť rokov neodmysliteľne patrí k dátumu 25. marec. Ako a prečo vznikla táto iniciatíva a či sa jej na Slovensku darí sme sa porozprávali s Marekom Michalčíkom, riaditeľom organizácie Fórum života, ktorá stojí za organizáciou kampane obhajujúcej práva nenarodených.

Dnes si už po dvanásty raz pripomíname Deň počatého dieťaťa. Pozrime sa viac na koreň veci. Ako vznikla táto iniciatíva? Kto alebo čo stojí za prvotnou myšlienkou?
Všetkému predchádzalo prijatie Deklarácie práv počatého dieťaťa piatimi významnými mimovládnymi organizáciami v roku 1999. Následne jedna z týchto organizácií, detská organizácia eRko, pod vedením vtedajšieho predsedu Maroša Čaučíka vymyslela a pripravila kampaň s heslom „Človekom od počatia“ so symbolom bielej stužky a načasovali ju na deň spomienky na počatie Ježiša Krista. V eRku si totiž povedali, že ak sa zaujímajú o rozvoj detí, do ich „portfólia“ patria aj deti pred narodením. Následne po vzniku Fóra života v roku 2001 prešlo prirodzene bremeno hlavného organizátora na Fórum, avšak eRko ako členská organizácia sa vždy najvýznamnejším spôsobom do jej organizácie zapájala a zapája sa aj dnes. Od roku 2000 sme v rámci kampane žiadali parlament, aby vyhlásil 25. marec za pamätný Deň počatého dieťaťa. Keďže odozva medzi poslancami nebola adekvátna, Fórum života v roku 2005 vyhlásilo Deň počatého dieťaťa bez čakania na parlament.

Bernard Jaško a Pavol Kalinaj sú mená bývalých príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, ktorí odvážne a statočne čelili v minulom storočí nastupujúcemu komunistickému režimu. Dňa 17. februára 1951 vyhasli ich mladé životy na nádvorí súdnej väznice v Bratislave, keď po vykonštruovanom súdnom procese v novembri 1949 boli odsúdení na trest smrti povrazom. 

V pondelok 30. januára bola v Bratislave predstavená Iniciatíva za slobodnú a prosperujúcu Európu (Initiative for a Free and Prospering Europe, IFPE), ktorá kritizuje politickú a ekonomickú centralizáciu Európskej únie a dáva si za cieľ ponúkať jej funkčné alternatívy. Rozprávali sme sa s jedným z jej zakladateľov, ekonómom Petrom Gondom, riaditeľom Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.

Minulé leto písal o prenikaní finančnej skupiny Penta do verejného zdravotníctva. V tom čase mal Gorilu na stole, no tvrdí, že uverejniť sa dala len postupne. Naše súdy podľa neho trestajú médiá za to, že robia službu verejnosti. Zástupca šéfredaktora časopisu TREND a spolupracovník Postoy.sk František Múčka.

Minulé leto si v TRENDE písal o prepojení štátnych zdravotníckych inštitúcií s Pentou. Čo si v skratke zistil?
V krátkosti povedané, opísali sme sieť konfliktu záujmov okolo aktivít finančnej skupiny v zdravotníctve. Tá kontroluje poisťovňu Dôvera, má vlastnú sieť kliník a začala skupovať vybrané nemocnice. Zdokumentovali sme podozrenie, že aby tieto aktivity prebehli čo najpružnejšie, pomohla si pretlačením vlastných ľudí na ministerstvo zdravotníctva, do konkurenčných firiem pod kontrolou štátu či regulačných úradov.

Počas nedávnej omše na sviatok Panny Márie Guadalupskej potvrdil Benedikt XVI. svoju budúcoročnú návštevu Mexika a Kuby. Prispeje táto cesta k zmene duchovnej a politickej klímy v regióne? Čo čaká pápeža v krajine, kde je podstatná časť moci v rukách drogových gangov a čo na komunistickom Ostrove slobody? Opýtali sme sa odborníka na oblasť Latinskej Ameriky, Ivana Kováča.

Katolícka cirkev v Mexiku je z hľadiska konfesionálnej štruktúry obyvateľstva po Brazílii druhou najsilnejšou na svete. Podľa aktuálnych štatistických údajov sa k nej hlási približne 84 % Mexičanov, čo je spolu viac než 100 miliónov veriacich. Z formálneho hľadiska ju tvorí 18 metropolitných arcidiecéz a 70 diecéz; krajina má 4 kardinálov, z ktorých všetci ešte majú právo voliť pápeža. Odrážajú sa tieto veľkolepé empirické ukazovatele aj v každodennej realite?

Už dvadsať rokov fotografuje duchovný svet ľudí. Nedávno vydal knihu Podoby viery. Je osobným fotografom predsedu parlamentu, zažil Hrušovského, Pašku i Sulíka. Fotil pápežov, Busha aj Putina. Bol pri zakladaní časopisu .týždeň, pre ktorý fotí dodnes. Matúš Zajac.

Prečo si začal fotiť náboženské témy a vieru?
Keď fotograf fotografuje Slovensko, tak sa automaticky stretáva s kresťanskými symbolmi a ľuďmi spätými s kresťanstvom. Už popri škole som sa pri Ľubovi Stachovi rozhodol, že urobím projekt o grékokatolíkoch, čo bol môj prvý fotografický projekt z viery.

Minulý týždeň navštívil Slovensko Vital Rymasheuski, opozičný prezidentský kandidát v minuloročných prezidentských voľbách v Bielorusku. Bol jedným z kandidátov, ktorého po decembrových protestoch v Minsku proti zmanipulovaným výsledkom volieb zadržala bieloruská polícia.

Vo väzení strávil šesť mesiacov, na slobodu sa dostal po intervencii EÚ a USA. V máji 2011 bol bieloruskými súdmi odsúdený na dva roky odňatia slobody podmienečne. Má zakázané cestovať za hranice Bieloruska. Napriek tomu prijal pozvanie predsedu KDH Jána Fígeľa a na Slovensko pricestoval. Riskuje, ako však vraví, nesmie sa báť pokiaľ sa zaoberá politikou v Bielorusku, nemá právo báť sa a mlčať keďže ešte veľa ľudí sa nachádza vo väzení. Apeluje na EÚ, aby na Lukašenka vyvinula tlak, pretože ten môže pomôcť dostať sa politickým väzňom na slobodu.