Aj neznáma webová stránka sa môže na slovenskom internete presadiť, napríklad cez službu vybrali.sme.sk. Už od jej zavedenia však prebiehajú diskusie, či ju nezneužívajú malé skupiny na politickú, komerčnú či ideologickú propagáciu. Rozprávame sa so zástupcom riaditeľa Sme.sk Tomášom Bellom.

Služba vybrali.sme má čitateľom ponúkať odkazy na najlepšie stránky na slovenskom webe, na základe odporúčania samotných čitateľov. Spĺňa podľa Vás tento účel?
Podľa mňa spĺňa tento účel vo veľkej miere - je to reálne stále jediné miesto na slovenskom internete, kde môže aj úplne nový blog či obsahový web získať z nuly okamžite návštevnosť v tisíckach čitateľov a urobiť si reklamu zadarmo. Sú už desiatky malých webov či blogov, ktoré práve vybrali.sme.sk vďačia za svoje naštartovanie.

Volá sa Felix Mária, no s úsmevom dodáva, že nie je žena. Už desať rokov je františkánom. Pred piatimi rokmi sa začal venovať nepočujúcim, tvrdí však, že je to málo na pochopenie ich sveta. Ten je odlišný od toho nášho, pretože vnímajú srdcom. Ak im necháme priestor, dokážu veľa.

Ako ste sa dostali k práci s nepočujúcimi?
U františkánov bývajú pravidelne sväté omše pre nepočujúcich. Tu bol môj prvý kontakt s nimi. Dovtedy som v podstate netušil, kto to vlastne nepočujúci je. Raz ma pozval náš brat Eliáš na detskú svätú omšu miništrovať. Odvtedy som začal spoznávať ich život a kultúru.

J. Budziszewski patrí medzi najväčšie filozofické kapacity v USA. Ako profesor prirodzeného práva pôsobí na Univerzite v Austine v štáte Texas. Jeho knihy sú na Slovensku neznáme, dostalo sa k nim len niekoľko málo čitateľov. Z pohľadu prirodzeného zákona napríklad obhajuje manželstvo muža a ženy či upozorňuje na neblahé dôsledky nemanželského spolužitia alebo rozvodov. Jeho najnovšou publikáciou je Čiara cez srdce: Prirodzený zákon ako fakt, teória a znamenie rozporu.

Raz ste napísali: "Skôr ako čokoľvek iné som kresťan; znamená to, okrem iných vecí, že som kresťanom skôr ako som filozofom." Ste teda kresťanský filozof?
Áno. Samozrejme, sú tu aj isté intelektuálne "formuly" viery. Niekto môže vedieť aj bez zjavenia napríklad to, že Boh existuje. Tieto formuly pomáhajú uveriť Božiemu sebaodhaleniu v zjavení.

Rozhovor s profesorom Jurajom Bencom, ktorý viedol slovenský lekársky tím pôsobiaci na Haiti týždeň po zemetrasení. Je prorektorom Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety a pôsobí na klinike chirurgie Národného onkologického ústavu v Bratislave.

Prinášame rozhovor manažéra Jána Košturiaka s kňazom Antonom Srholcom. O spoločnosti, podnikateľoch a šťastnom živote.

Otec Antonio. Máte za sebou 80 rokov života, ktorého časť ste prežili v komunistických táboroch a ani po prepustení ste to nemali jednoduché. Posledné roky pomáhate ľuďom, ktorí sa dostali na ulicu a do iných problémov. Napriek tomu máte vždy dobrú náladu, z Vašich slov ide povzbudenie, pokoj a radosť. Na druhej strane stretávam ľudí, ktorí sú materiálne perfektne zabezpečení a sú stále nespokojní a nešťastní. V čom to je?

Už ho nebaví robiť si žarty z Viery Tomanovej či neustále opakovať pravicové myšlienky. Debatu medzi liberálmi a konzervatívcami považuje u nás za agresívnu a prázdnu. Bol najmladším šéfredaktorom TRENDU, ktorý sa pred rokom ako prvý nebulvárny print venoval kauze františkáni. Jeho blog Knihožrút, kde popularizoval ekonómiu, patrí medzi najčítanejšie na slovenskom webe. Dnes je na ceste do SME. Rado Baťo.

Prečo ste nechali vysokú školu?
V tom čase, na konci štvrtého ročníka žurnalistiky, som robil v Pravde. Nestíhal som chodiť do školy a nedávalo mi to zmysel. Mal som ju rád, bola tam sranda. Boli to síce pekné roky, ale pridanú hodnotu mi to nedávalo. Jediný predmet, na ktorý som sa kedy učil, boli dejiny svetovej žurnalistiky. To tiež o tej škole niečo vypovedá.

Bol zodpovedný za uvedenie vyše sto nových technologických produktov na trhy v USA, Európe, Ázii, Afrike a Latinskej Amerike. Spoluzakladal štyri technologické spoločnosti, ktorých trhová hodnota presiahla 730 miliónov amerických dolárov. Je pravidelným autorom článkov na témy podnikanie, spiritualita a ekonomický rozvoj vo Financial Times, Bloomberg News, Sky TV, Kigali Times, FastCompany, Catholic Digest a iných médiách. V rokoch 1986-1988 pôsobil ako osobný strážca pápeža Jána Pavla II. Andreas Widmer hovorí pre Postoy o svojom pohľade na život .

Siedmeho januára oslávi deväťdesiat rokov. Doteraz prežil toho mnoho. Stal sa kňazom, hral blázna, aby neprezradil druhých a zachránil seba. Vo Vatikánskom rozhlase pripravoval veľmi počúvané relácie pre mladých. Bol provinciálnym predstaveným saleziánov na Slovensku. Privítal nás s úsmevom na tvári, nie so zatrpknutím, jednoducho, nie vznešene, ako by si mohol nárokovať, ešte aj teraz v kňazskej službe u sestier Svätého Kríža v Cerovej. Salezián Ernest Macák.

Ako sa máte, požehnaný medzi ženami?
Ako chudobný človek v bohatom meste. Keď je už človek starší, neostáva mu nič inšie, len aby pomáhal. Som tu, aby som slúžil sväté omše pre sestričky. Dokončil som zrejme svôj posledný rukopis. Modlím sa, čítam a očakávam sestru smrť. Čo mám robiť? (Úsmev)

Určite by nesúhlasil s označením odborník na lásku. No práve láskou lieči „svoje" deti. „Nech je aj tento rozhovor na Božiu slávu, nie na oslavu Maroša Kuffu," niekoľkokrát prízvukoval. Farár Maroš Kuffa. Nik mu pod Tatrami nepovie inak.

Ako sa z horolezca Maroša stal farár Maroš?
Netušil som, že budem kňazom. Keby som to vedel vopred, pripravil by som sa na to. Plánoval som dcéru a ženu. Vyjednával som s Ježišom, že prvým dieťaťom musí byť dcéra. Zaujímali ma „nekňazské" veci - kone, pušky, karate a horolezectvo. Chcel som bývať na okraji lesa a robiť v horskej službe. Mal som plán A. Dostal som plán B. Neskôr som zistil, že B je päťhviezdičkové A. Prijmeš Boží plán a ticho žasneš. Až vtedy môže byť človek šťastný. Pýtaj sa, počúvaj, pripravuj sa. Boh ti ukáže. Bol by to krutý Boh, keby nás bral na zodpovednosť, a nevedel by si, čo más robiť.

Dlhoročný frontman bratislavského Univerzitného pastoračného centra verbista Milan Bubák je už tretí rok v Ríme. Postoy prináša rozhovor o tom, čo sa odchodom zo Slovenska v jeho živote zmenilo.

Ako sa ti pozdáva talianska skúsenosť?
Páči sa mi veľmi, aj keď sa mi na to ťažko zvykalo, lebo to bolo úplne iné pole, iná oblasť, ako som zvykol robiť. Ale dá sa na to zvyknúť, keď človek do toho prenikne. A páči sa mi aj jednak tá vec samotná, aj že mám veľa kontaktov s ľuďmi, ktorí robia to isté z iných reholí tu, v rámci Ríma. Páčia sa mi aj témy, teda nie všetky, ale to je vždy tak, že človek si vždy nájde tú svoju, ktorá je možno odlišná od toho, čo robil jeho predchodca. Takže ten dôraz, stres môže byť iný, ale páči sa mi.