Minulé leto písal o prenikaní finančnej skupiny Penta do verejného zdravotníctva. V tom čase mal Gorilu na stole, no tvrdí, že uverejniť sa dala len postupne. Naše súdy podľa neho trestajú médiá za to, že robia službu verejnosti. Zástupca šéfredaktora časopisu TREND a spolupracovník Postoy.sk František Múčka.

Minulé leto si v TRENDE písal o prepojení štátnych zdravotníckych inštitúcií s Pentou. Čo si v skratke zistil?
V krátkosti povedané, opísali sme sieť konfliktu záujmov okolo aktivít finančnej skupiny v zdravotníctve. Tá kontroluje poisťovňu Dôvera, má vlastnú sieť kliník a začala skupovať vybrané nemocnice. Zdokumentovali sme podozrenie, že aby tieto aktivity prebehli čo najpružnejšie, pomohla si pretlačením vlastných ľudí na ministerstvo zdravotníctva, do konkurenčných firiem pod kontrolou štátu či regulačných úradov.

Počas nedávnej omše na sviatok Panny Márie Guadalupskej potvrdil Benedikt XVI. svoju budúcoročnú návštevu Mexika a Kuby. Prispeje táto cesta k zmene duchovnej a politickej klímy v regióne? Čo čaká pápeža v krajine, kde je podstatná časť moci v rukách drogových gangov a čo na komunistickom Ostrove slobody? Opýtali sme sa odborníka na oblasť Latinskej Ameriky, Ivana Kováča.

Katolícka cirkev v Mexiku je z hľadiska konfesionálnej štruktúry obyvateľstva po Brazílii druhou najsilnejšou na svete. Podľa aktuálnych štatistických údajov sa k nej hlási približne 84 % Mexičanov, čo je spolu viac než 100 miliónov veriacich. Z formálneho hľadiska ju tvorí 18 metropolitných arcidiecéz a 70 diecéz; krajina má 4 kardinálov, z ktorých všetci ešte majú právo voliť pápeža. Odrážajú sa tieto veľkolepé empirické ukazovatele aj v každodennej realite?

Už dvadsať rokov fotografuje duchovný svet ľudí. Nedávno vydal knihu Podoby viery. Je osobným fotografom predsedu parlamentu, zažil Hrušovského, Pašku i Sulíka. Fotil pápežov, Busha aj Putina. Bol pri zakladaní časopisu .týždeň, pre ktorý fotí dodnes. Matúš Zajac.

Prečo si začal fotiť náboženské témy a vieru?
Keď fotograf fotografuje Slovensko, tak sa automaticky stretáva s kresťanskými symbolmi a ľuďmi spätými s kresťanstvom. Už popri škole som sa pri Ľubovi Stachovi rozhodol, že urobím projekt o grékokatolíkoch, čo bol môj prvý fotografický projekt z viery.

Minulý týždeň navštívil Slovensko Vital Rymasheuski, opozičný prezidentský kandidát v minuloročných prezidentských voľbách v Bielorusku. Bol jedným z kandidátov, ktorého po decembrových protestoch v Minsku proti zmanipulovaným výsledkom volieb zadržala bieloruská polícia.

Vo väzení strávil šesť mesiacov, na slobodu sa dostal po intervencii EÚ a USA. V máji 2011 bol bieloruskými súdmi odsúdený na dva roky odňatia slobody podmienečne. Má zakázané cestovať za hranice Bieloruska. Napriek tomu prijal pozvanie predsedu KDH Jána Fígeľa a na Slovensko pricestoval. Riskuje, ako však vraví, nesmie sa báť pokiaľ sa zaoberá politikou v Bielorusku, nemá právo báť sa a mlčať keďže ešte veľa ľudí sa nachádza vo väzení. Apeluje na EÚ, aby na Lukašenka vyvinula tlak, pretože ten môže pomôcť dostať sa politickým väzňom na slobodu.

Pracovala dva roky v utečeneckom tábore v Keni. Pomocnú ruku prikladala aj v Hondurase i USA. Nikdy neprestala obdivovať ľudí v utečeneckých táboroch, ktorí sa vedia postarať o druhých aj v biednych a nespravodlivých podmienkach. Petra Danková. A náš česko-slovenský rozhovor.

Ako sa človek vôbec dostane k práci s utečencami?
Během bakalářského studia politologie mě velmi zajímaly otázky spojené s rasově a národnostně motivovanými konflikty a jejich řešením. V posledním roce studia jsem si uvědomila, že o těchto věcech nechci jen číst a psát, ale že chci pracovat s lidmi v konkrétních situacích. Když jsem se v roce 2006 vrátila z USA, přihlásila jsem se jako dobrovolnice v pražské arcidiecézní charitě a oni mi nabídli práci jako sociální pracovnice v projektu pomoci migrantům a uprchlíkům. Ta práce mě nasměrovala k dalšímu studiu, studium mě přivedlo do Afriky.

Rastúca dlhová kríza krajín eurozóny a jej navrhované riešenia vedú aj k otázkam o politickom smerovaní Európy. Po dočasnom eurovale I. prichádza na rad trvalý euroval II. Na niekoľko otázok nám odpovedal zástanca jeho prijatia Anton Marcinčin, poslanec NR SR za KDH a bývalý ekonóm Svetovej banky, a odporca eurovalu Juraj Karpiš, ekonomický analytik inštitútu INESS.

Kameramanka, dokumentaristka, pôvodom stavebná inžinierka. Rehoľníčka – služobníčka Ducha svätého. Ivica Kušíková.

Rehoľné sestry zvyčajne nevidieť s kamerou v ruke. Ty si si však na ňu už veľmi dobre zvykla… Odkedy sa venuješ práci s kamerou a dokumentaristickej činnosti?
Rok 1996 bol prelomovým v mojom živote. Po zložení večných sľubov v Misijnej Kongregácii Služobníc Ducha svätého som začala so štúdiami médií – najskôr na St. Patrick College v Írsku, neskôr som absolvovala magisterské štúdia v dokumentaristike v Anglicku. Tam niekde je počiatok mojej evanjelizácie s kamerou.

Patrí medzi niekoľko málo slovenských návrhárok, ktoré sa venujú liturgickým rúcham. Vytvorila ich už niekoľko desiatok, no záujem o kvalitu podľa nej na Slovensku nie je. Priemyselne vyrobené ornáty zo syntetických materiálov dovážané najmä z Poľska kazia nielen vkus, ale aj dôstojnosť liturgie, tvrdí v rozhovore pre Postoy.sk Pavla Lazárková Trizuljaková.

Ako ste sa dostali k takej špecifickej téme akou sú liturgické rúcha?
Pôsobilo tu viacero faktorov. Na jednej strane rodinné zázemie, kde bola vždy aktuálnou téma sakrálneho a liturgického umenia. Na druhej strane sú to rôzne okolnosti a udalosti, ktoré ma postupne priviedli k odboru zaoberajúcim sa liturgickými textíliami, ktorý sa volá paramentika.

Vyštudoval evanjelikálnu teológiu, no ťahá ho to študovať ďalej - na Husitskú fakultu do Prahy. Je členom Apoštolskej cirkvi, patrí do bratislavského zboru, ktorý chce byť naozaj „mestský“. Vidí ešte rezervy v ekumenizme, ale niektoré iniciatívy ho potešili. Napríklad, keď sa katolícky kňaz prezliekol do evanjelikálneho rúcha. Balázs Szamaránszky.

Vyštudoval si evanjelikálnu teológiu a misie v Banskej Bystrici. Ako je to s evanjelikálmi na Slovensku?
Evanjelkálne cirkvi na Slovensku sú medzi najmenšími štátom uznanými cirkvami. Napriek tomu sú takmer v každom väčšom-menšom meste. Typickým evanjelikálnym spoločenstvom je cirkevný „zbor“ (podľa starokresťanského modelu) s päťdesiatimi členmi.