Autor: Francis J. Beckwith on March 06, 2012

Categories: 

Americkí konzervatívci sú na politickej scéne v nevýhode, a to nielen preto, že celoštátne média sú z väčšej časti naladené liberálne.

Myšlienková výbava súčasnej kultúry je presiaknutá liberálnymi pojmami. Preto je pre mnohých z nás, ktorí z väčšej časti súhlasíme so sociálnym a ekonomickým konzervativizmom, doslova utrpením počúvať konzervatívnych politikov, ktorí majú buď problém vydať zo seba konzervatívnu odpoveď bez nadbytočnej urážky (ako je to v prípade Mitta Romneyho) alebo vôbec ponúknuť nejaký víťazný protiargument (prípad Ricka Santoruma).

Veselý bojovník za slobodu

Američanov vždy oslovoval archetyp veselého bojovníka, a to je dôvod, prečo si tak obľúbili Ronalda Reagana. Reagan vedel, čo verí, prečo verí, a bol pripravený podeliť sa so svojimi dôvodmi. Zároveň dokázal prednášať posolstvá vtipne, s nadhľadom a vedel si uťahovať aj sám zo seba. Bol to vážený muž, ktorý sa však sám nebral až tak vážne. A tak na rozdiel od dnešných kandidátov (dnešnú osádku Bieleho domu nevynímajúc) zriedkakedy používal prvú osobu v jednotnom čísle. Reagan totiž miloval Ameriku viac než sám seba. A bolo to aj vidno.

"Reagan bol „veselý bojovník“ a vedel vyjadriť konzervatívne tézy liberálnym pojmoslovím. Dokázal komunikovať konzervatívne posolstvá jazykom politických slobôd, pokroku a nádeje."

Reagan bol „veselý bojovník“ a vedel vyjadriť konzervatívne tézy liberálnym pojmoslovím. Dokázal komunikovať konzervatívne posolstvá jazykom politických slobôd, pokroku a nádeje. Vezmime si napríklad slávny Reaganov prejav z roku 1987 pri berlínskom múre:  

„V päťdesiatych rokoch sa Chruščov vyhrážal: ‘Pochováme vás.’ Ale dnes na Západe vidíme slobodný svet, ktorý dosiahol historicky bezprecedentnú úroveň prosperity a blahobytu. V komunistickom svete vidíme zlyhanie, technologickú zaostalosť, úpadok zdravotných štandardov, a dokonca aj nedostatok úplne základných veci – vrátane potravín. Ešte aj dnes Sovietsky zväz nedokáže nasýtiť svoje obyvateľstvo. Po týchto štyroch dekádach stojí pred celým svetom kľúčový a nevyhnutný záver: Sloboda vedie k prosperite. Vďaka slobode nahrádza starú nenávisť medzi národmi spojenectvo a mier. Víťazom je sloboda.“

Namiesto topenia sa v detailoch komunistickej propagandy o nevyhnutnom smerovaní k beztriednej spoločnosti Reagan odmietol komunistickú rétoriku ako celok a ponúkol staré, večné pravdy o ľudskom dobre, ktoré sú podstatou pravého konzervativizmu. Bol presvedčený, že tie sú prítomné aj v srdciach tých, ktorí trpia pod útlakom totalitného režimu.

Proti potratom s Deklaráciou nezávislosti 

Napriek tomu, že Reagan bol najúspešnejším konzervatívnym politikom novodobej éry, ani jeden z republikánskych kandidátov sa ho dnes žiaľ nesnaží napodobniť. Romney zaiste má svoje svetlé chvíľky, ale nie je celkom bojovníkom. Na druhej strane Santorum by aj bol bojovný typ, no chýba mu rétorické nadanie, ktorým by dokázal osloviť nepresvedčených.

Keď Romney vyjadruje svoj postoj k nejakej politickej otázke, často budí dojem personálneho manažéra, ktorý číta body interného oznamu pre zamestnancov v nejakom veľkom podniku. Opatrnosť a snaha vyhnúť sa urážkam vedie k tomu, že Romney jednoducho neinšpiruje. Posúďte sami. V roku 2005 Romney vyhlásil: „Som prolife. Som presvedčený, že potrat je zlou voľbou s výnimkou incestu, znásilnení alebo prípadov, keď ide o záchranu života matky.“

Keď Reagan hovoril o potratoch, jeho výroky oživovalo ponímanie ľudskej rovnosti vyvierajúce z Deklarácie nezávislosti alebo z Lincolnovej „znovuzrodenej slobody“. „Žijeme v časoch,“ napísal Reagan, „keď si niektorí nevážia každý ľudský život. Chcú si vyberať, ktorí jednotlivci hodnotu majú, a ktorí nie.“

A tak je v prípade Reagana problém potratov priamo viazaný na otázku, či je nenarodený človek plnohodnotným členom ľudskej rodiny, čím sa posúva do úzadia otázka, či nenarodený vykazuje také znaky, ktoré nachádzame u vyvinutejších členov ľudskej rodiny: „Niektorí hovoria, že ľudskými bytosťami sú iba tí jednotlivci, ktorí si uvedomujú sami seba... Iste, niektorí vplyvní ľudia by radi popreli, že každý ľudský život má vnútornú a posvätnú hodnotu. Trvajú na tom, že člen ľudskej spoločnosti musí najprv získať určité vlastnosti predtým, než sú oni ochotní priznať mu status ľudskej osoby.“

Ochrana pred tyraniou štátu

Santorumov problém je presne opačný ako Romneyho. Svoje politické názory prezentuje s neochvejným presvedčením a často pôsobí dojmom, akoby recitoval kánony tridentského koncilu. V relácii This Week na televíznej stanici ABC uviedol: „Ja neverím v Ameriku, v ktorej sú cirkev a štát oddelené absolútne. Myšlienka, že cirkev nemá mať žiadny vplyv, alebo že sa nemá angažovať vo fungovaní štátu, je absolútne antitetická vo vzťahu k cieľom a vízii našej krajiny.“

„Prvý dodatok (o oddelení štátu a cirkvi) nebol napísaný preto, aby chránil ľudí a ich zákony pred náboženskými hodnotami; bol napísaný preto, aby chránil tieto hodnoty proti tyranii štátu.“
Ronald Reagan

Reagan nepotreboval provokovať alebo odmietať oddelenie štátu a cirkvi, keď presadzoval myšlienku náboženskej slobody. Bolo to preto, že v prípade Reagana, rovnako ako u otcov zakladateľov, z jedného vyplývalo druhé: „Múr, ktorý v americkej ústave oddeľuje štát od cirkvi, je tým, čo robí Ameriku jedinečnou. Je zárukou, že v tejto krajine nebude nikdy štátne náboženstvo, ale zároveň umožňuje, aby si každý Američan slobodne zvolil a praktizoval svoje náboženské presvedčenie, prípadne aby si nezvolil žiadne náboženstvo.“  

A tak si Reagan mohol dovoliť povedať, že „prvý dodatok nebol napísaný preto, aby chránil ľudí a ich zákony pred náboženskými hodnotami; bol napísaný preto, aby chránil tieto hodnoty proti tyranii štátu.“ Namiesto zdanlivého popierania základného princípu, na ktorom Amerika stojí – tak ako ho neobratne vyjadril Santorum v relácii This Week – Reagan naopak osvetlil, prečo túto našu slobodu nazývame „prvou slobodou“.

Iste, nemožno dúfať, že teraz tu príde druhý Reagan. Ale dnešní kandidáti riskujú až príliš, keď sa neunúvajú naštudovať si spôsob, akým Reagan artikuloval konzervatívne posolstvá do liberálnej prózy.

Francis J. Beckwith
Autor je profesorom filozofie a vzťahov štátu a cirkvi na Baylor University. Je autorom mnohých kníh, vrátane titulu Politics for Christians: Statecraft as Soulcraft (Politika pre kresťana: Štátnictvo ako sila duše).

Pôvodný text: What Reagan Can Teach Romney and Santorum, medzititulky redakcia, ilustračné foto: thecatholicthing.org, flickr.com.

 
  pošli na vybrali.sme.sk