Mnohí nesprávne stotožňujú chudobu s problémom nedostatku základných životných potrieb – jedla, pitnej vody, oblečenia, bývania či liekov. A vidia utrpenie, ktoré takýto nedostatok spôsobuje.

Motivovaní solidaritou, súcitom a láskou sa snažia toto utrpenie zmierňovať. Organizujú zbierky jedla, oblečenia a peňazí a tieto potom posielajú chudobným, či už doma alebo v ďalekých krajinách. Podobne konajú aj štáty, ktoré upravujú a prehodnocujú systémy poskytovania sociálnych dávok v snahe čo najskôr odstrániť chudobu.

Takéto snahy síce môžu dočasne zmierniť utrpenie, ale problém vôbec neriešia. Dodávka jedla síce nasýti, na nejaký čas, hladujúcich v Somálsku alebo bezdomovcov v Bratislave, ale nespraví ich bohatšími alebo menej chudobnými. Po tom, čo zjedia darovaný kúsok chleba, sú zase tam, kde boli predtým. Ostávajú rovnako chudobní, odkázaní na solidaritu a milosrdenstvo iných. Podobne je to s poberateľmi sociálnych dávok, ktoré na krátke obdobie umožní im zaobstarať si skromné živobytie, ale naďalej zostávajú chudobní a odkázaní na pomoc štátu alebo solidaritu spoluobčanov.

Chudoba je len dôsledok

Efektívny boj proti chudobe vyžaduje poznanie podstaty problému a nie len jeho prejavov a dôsledkov. Boj proti chudobe vyžaduje poznanie súvislosti a zákonitosti na úrovni miestnej i z pohľadu globálnej ekonomiky. Efektívny boj proti chudobe preto predpokladá pomerne dobrú znalosť vedomostí z odboru ekonomiky. „Cirkev nemá možnosť ponúknuť technické riešenia“, píše v encyklike Caritas in Veritate Svätý Otec Benedikt XI. V encyklike nás však vyzýva nasledovať princíp Caritas – princíp Lásky, ktorý nás pobáda k tomu, aby sme takéto riešenia úprimne hľadali a uskutočňovali. Také riešenia, ktoré sú založené na objektívnom poznávaní Pravdy, bez nánosov ideológii či politiky. Hľadenie pravdy v tomto prípade, je potrebné uskutočňovať v oblasti ekonómie.

Šľachetný úmysel bojovať proti chudobe nestačí. Bez poznania ozajstných technických riešení často vedie k zhoršeniu situácie – potravinová a finančná pomoc často spôsobuje korupciu a likviduje lokálnych pestovateľov potravín, ktorí nedokážu konkurovať bezplatným potravinám. V najhorších prípadoch dochádzalo k ozbrojeným konfliktom v záujme získania kontroly nad rozdeľovaním pomoci.

Ako teda riešiť problém chudoby?

Efektívny boj proti chudobe má byť postavený na kapitálových (investičných) a nie spotrebných statkoch. V boji proti chudobe je preto potrebné klásť väčší dôraz na zabezpečenie kapitálu – mám tým na mysli výrobné prostriedky, t.j. veci, ktoré sú užitočné vo výrobnom procese a sú predpokladom zvyšovania produktivity a nie na spotrebné tovary, ktoré len prehlbujú závislosť a vôbec neriešia problém chudoby.

Riešenie problému chudoby nie je možné bez efektívneho prístupu chudobných na relevantné trhy - predovšetkým trh práce a trh hotových výrobkov – výsledkov práce. Týka sa to rovnako trhu národného i medzinárodného. Vytváranie bariér na trhu pôsobí negatívne na všetkých, no najväčší negatívny dopad to má práve na chudobných, keďže títo majú limitované zdroje na ich prekonávanie.

Typickými bariérami na medzinárodnej úrovni vo vzťahu k chudobným krajinám sú vysoké clá, byrokratické bariéry obchodu a vysoké dotácie do poľnohospodárstva vo vyspelých krajinách. Obidvoje opatrenia znemožňujú chudobným krajinám predávať svoje zväčša poľnohospodárske výrobky, aj keď sú porovnateľne kvalitné a cenovo konkurencieschopné. Z tohto pohľadu je preto pokrytecké na jednej strane vyzývať k finančným zbierkam na pomoc chudobným krajinám a na druhej strane neumožniť výrobkom z takýchto krajín, aby ich mohli za férových a spravodlivých podmienok predávať na domácom trhu.

Nezameniteľná úloha práva

No netreba zabúdať ani na právny a politický systém. História ukazuje, že krajiny, v ktorých nie je garantovaná právna ochrana súkromného vlastníctva a slobody, a v ktorých panuje nespravodlivý politický systém s vysokou mierou korupcie, hospodársky upadajú, v lepšom prípade iba stagnujú. V takýchto krajinách chýbajú potrebné výrobné prostriedky, keďže zo strachu z vyvlastnenia ich nikto v tejto krajine nevytvára ani do takejto krajiny nikto neinvestuje. Ešte aj to málo, čo ľudia majú, sa snažia vyviesť z krajiny, aby o to neprišli vďaka skorumpovanej tyranskej vláde či tolerovaným zločineckým organizáciám.

Aj keď spravodlivý právny a politický systém je nevyhnutnosťou pre hospodársky rozvoj, rád by som zdôraznil, že uplatňovanie takéhoto spoločenského systému má byť v prvom rade snahou o rešpektovanie ľudskej dôstojnosti každého človeka bez rozdielu veku, pohlavia, rasy, národnosti a pod.

Zamyslenie by som rád ukončil citátom Svätého Otca, vtedy ešte kardinála Ratzingera, z jeho článku Cirkev a Ekonomika: zodpovednosť za budúcnosť svetového hospodárstva uverejneného v časopise Communio: „Dnes“ , píše kardinál Ratzinger pred takmer štvrťstoročím, „potrebujeme maximum špecifického ekonomického chápania, ale tiež ozajstnú morálnu silu v záujme usporiadania ekonomiky pre dobro ľudstva.“ Toto je dnes, po 23 rokoch ešte naliehavejšia výzva a k tomu nás opätovne vyzýva aj Svätý Otec.

Martin Štochmaľ
Autor je podpredseda Stredoeurópskej podnikateľskej a sociálnej iniciatívy CEBSI.
Foto: Flickr.com

Staňte sa fanúšikom Postoy.sk na Facebooku a budete mať prehľad o nových článkoch.