Už ho nebaví robiť si žarty z Viery Tomanovej či neustále opakovať pravicové myšlienky. Debatu medzi liberálmi a konzervatívcami považuje u nás za agresívnu a prázdnu. Bol najmladším šéfredaktorom TRENDU, ktorý sa pred rokom ako prvý nebulvárny print venoval kauze františkáni. Jeho blog Knihožrút, kde popularizoval ekonómiu, patrí medzi najčítanejšie na slovenskom webe. Dnes je na ceste do SME. Rado Baťo.

Prečo ste nechali vysokú školu?
V tom čase, na konci štvrtého ročníka žurnalistiky, som robil v Pravde. Nestíhal som chodiť do školy a nedávalo mi to zmysel. Mal som ju rád, bola tam sranda. Boli to síce pekné roky, ale pridanú hodnotu mi to nedávalo. Jediný predmet, na ktorý som sa kedy učil, boli dejiny svetovej žurnalistiky. To tiež o tej škole niečo vypovedá.

Dali ste to na prvýkrát?
Na prvý. Ale nespomínam na túto skúšku rád, lebo som prišiel o jeden víkend. Keď som chcel niekde robiť, v živote sa ma nikto nepýtal na školu. Aj to vypovedá o žurnalistike, ale hlavne o žurnalistických školách.

Ale nechať to vo štvrtom ročníku...
To sa všetci čudovali.

Zrejme to zapadalo aj do rockerského imidžu.
(Smiech) Rockerská minulosť bola krátka, intenzívna a neúspešná.

Novinárska kariéra?
Najprv som robil v Hospodárskych novinách, potom v SITA a Pravde, napokon v Trende. Tam som bol deväť rokov a necelých päť z toho ako šéfredaktor.

Ako šéfredaktor ste nastúpili dosť mladý.
Ako 27-ročný.

Čo to vypovedá o novinách?
Neviem, čo to vypovedá o novinách, ale veľa to vypovedá o novinároch. Chýba tu generácia, ktorá je staršia zhruba o desať rokov ako ja. Stačí sa pozrieť na osadenstvo redakcií na Slovensku, je to mládežnícky klub.

Prečo ste odišli z Trendu?
Krátky príbeh je, že moje náklady boli vyššie ako výnosy. A nemyslím tým finančné. Únava, stres a vnútorná nepohoda boli už tak silné, že to veľmi prevyšovalo fakt, že mám ten časopis veľmi rád. Keby to bolo pred štyrmi rokmi, tak minispory, čo sme mali, by sme vyriešili za päť minút na káve.

Boli to vážne spory?
Práveže neboli. Môj hlavný dôvod bola únava a z toho pramenila možno aj neochota intenzívne riešiť veci, ktoré sa dajú v pohode vyriešiť. Neboli to žiadne krvavé spory.

Neodhovárali vás?
V daný moment nie, rozhodli sme sa, že sa rozchádzame a myslím, že obom stranám padol kameň zo srdca. A odvtedy prežívam najpokojnejšie obdobie môjho života, odkedy pracujem.

Vôbec nič ste odvtedy nenapísali?
Nie, nič. Mesiac som nemal otvorený Office.

Keď pôjdete do SME, nebude to o tom istom?
Nebude, lebo nebudem šéfredaktor. A to teraz vnímam celkom pozitívne.

Nie je to čudný pocit?
Práveže nie. Keby že chcem byť šéf, tak zostanem v Trende. V SME budem mať kombinovanú pozíciu, a potom sa uvidí, čo z toho vyplynie. Čaká ma rovnako veľa roboty, ale určite menej zodpovednosti.

Čo konkrétne?
Primárne budem mať na starosti on-line projekty a ekonomiku na on-line.

Súčasné či nové webové projekty?
Rôzne, aj nové. Budem robiť predovšetkým s Tinom Čikovským a Tomášom Bellom a trochu aj písať komentáre pre print.

Nerozmýšľali ste aj nad inými možnosťami?
Rozhodoval som sa medzi viacerými. Nakoniec som zistil, že nie som zatiaľ ochotný robiť iné ako novinárčinu, SME tak bola logická voľba. Nebol som pripravený na nejaký zásadný krok inam.

Tretí sektor vás nelákal?
Tretí sektor a politika boli možnosti, ktoré som mal na stole. A bola tiež možnosť odísť úplne a robiť nejaký biznis a zarábať peniaze, ale na to asi nemám bunky.

Čo to znamená nemať bunky?
Spôsob rozmýšľania. Myslím spôsobom, kde sa dá nájsť prúser, čo sa dá skritizovať, z koho sa dá urobiť sranda, ako napísať dobrý text. To je silná deformácia.

Mnoho ľudí hovorí, že za vás sa Trend posunul z ekonomiky do politiky.
Nepopieram to. Politika ovplyvňuje ekonomiku. A na Slovensku veľmi silno. Navyše, všetky témy v Trende, ktoré sa nejako šúchali o politiku, súviseli s ekonomikou alebo závažným spoločenským problémom. Trend nikdy nekomentoval a nezaujímalo ho, s kým sa napríklad spojil Bugár alebo Dzurinda, jednoducho politikárčenie. No politika netvorila gro Trendu, aj keď kritika rezonuje viac ako neutrálny článok o bankových produktoch.

Silné názory sú prípad aj blogov na Etrende, pre ktoré vraj ľudia začali odhlasovať predplatné.
Neodhlasovali, lebo v tom čase Trend kontinuálne štyri roky rástol. Mnohým sa to páčilo, no nebol to fakt, ktorý by dramaticky ovplyvňoval náklad Trendu.

Dráždili ste, keď ste kritizovali aj voličov, ktorí volili inak, ako vy.
Blogovaniu som sa dlho bránil. Keď sme spustili blogy, potrebovali sme dať o nich vedieť svetu. Ľudia z on-line redakcie mali záujem, aby tam písali redaktori z printu. Tak som si povedal, že dobre. A trištvrte roka ma bavilo robiť provokačný blog. Som presvedčený, že pozitívne reakcie prevyšovali negatívne. Potom ma už prestalo baviť písať v podstate to isté, čo do Trendu, ibaže na blogu to bolo viac na hrane.

Známe je vaše prirovnanie ministerky Tomanovej k mimozemšťanske. Ako dopadol súd?
Zatiaľ nijak. Spor je asi živý, ale za tie dva roky sa v ňom neudialo nič.

Knihožrúta, váš „vedecko populárny“ blog, ste mali radšej?
Radšej. Knihožrút bol viac srdcová záležitosť.

Čo bude s Knihožrútom teraz?
V niečom podobnom budem určite pokračovať na SME.

Keď človek čítal Knihožrúta alebo vaše recenzie, tak mal pocit, že svet sa skladá z toho, ako sú nastavené stimuly, čo akoby človeku bránilo rozhodovať sa a odnímalo od neho osobnú zodpovednosť za jeho správanie.
Tento dojem som vyvolať nechcel. Ale je pravda, že ľudia reagujú na motivácie. To neznamená, že nemajú slobodnú vôľu. Je napríklad rozdiel, ak je pri prekročení rýchlosti pokuta jedno euro a tisíc eur. V takom prípade si zvážim, koľkokrát môžem do mesiaca prekročiť rýchlosť.

Za vášho pôsobenia na poste šéfredaktora sa jeho náklad vyšplhal až k 19-tisícom.
Povedal by som skôr, že štyri roky zaznamenával kontinuálny rast a minulý rok pomerne tvrdý pád.

Spoločensky orientovaný .týždeň mal podobný príbeh, ale nepredával oveľa viac ako užšie špecializovaný Trend, občas aj menej... Čím to je?
.týždeň je síce všeobecno-spoločenský týždenník, ale pomerne špecifický a silno názorovo vyhradený, navyše je oveľa mladší ako Trend.

Prečo nefungujú na Slovensku spoločenské týždenníky?
Dobrá otázka. Keby som vedel prečo nefungujú, tak by som možno nejaký založil. Je to síce vyhýbavá odpoveď, ale stále hovorím, že dôvodom je malý trh.

Prečo potom na malom trhu funguje biznis týždenník a nefunguje všeobecný? Nedávno sme zažili koniec Žurnálu.
Ťažko povedať. Trend má výhodu, že sa vyvíjal kontinuálne. Nikdy napríklad nemrhal premrštene na marketing, jeho rast bol organický. Spoločenské týždenníky tu vznikli s veľkou pompou, nainvestovalo sa ohromné množstvo peňazí do marketingu, televíznych kampaní. Ukázalo sa, že to nie je finančne rentabilné.

Prečo sa neuchytili?
Buď niečo robili zle, neprišiel ešte žiaden investor, ktorý by namiešal fungujúci kokteil. Alebo tu po niečom takom nie je dopyt. Keby sa Trend zakladal dnes, išlo by o obrovskú investíciu s veľmi neistou návratnosťou. A nie som si istý, či je nejaká šanca, že v najbližších rokoch by tu fungoval týždenník s predajnosťou okolo 40 až 50-tisíc kusov.

Raz ste sa označili ako ultrapravicový neoliberál. Ešte to platí?
To bolo myslené polovážne. Už to určite neplatí. Ľudia sa vyvíjajú.

Zmenila vás kríza?
Nie, kríza s tým nemala nič spoločné. Začal som viac čítať. Amatérsky som začal študovať ekonómiu a pochopil som jednu vec. Môžete každý deň písať, že treba nízke dane, minimálny štát, čo najmenšiu reguláciu a môžete to robiť dlhé roky. Lenže k ničomu to nevedie. Oveľa viac ma baví diskusia o tom, akým spôsobom rozumne regulovať, ak je to nevyhnutné. Či sa do toho púšťať, aké sú dôsledky regulácií, kde nájsť rozumnú hranicu. V tomto som hrozne napravo. Ale už zďaleka by som sa netituloval ako ultrapravicový neoliberál.

Vraj kríza uštedrila neoliberálom.
To je ďalšia z debát, ktorá je absolútne zbytočná a absurdná. Uštedrila aj všetkým, čo tvrdili, že regulácia dokáže zvládnuť finančné trhy. Ako ich zvládla? Nijako. Takých kríz už bolo, čo uštedrili ranu jednému alebo druhému.

V Trende vyšli Ódorove knižky, ktoré sa snažia priblížiť ekonómiu aj smrteľníkom. Ako vysvetlíte krízu žiakom na ZŠ, siedmakom, ôsmakom?
Ľudia robia chyby a niekedy spraví veľa ľudí veľmi veľa chýb. Môžu nastať výnimočné situácie, keď sa v ekonomike nahromadí toľko nerovnováh, že to praskne. Čo bolo šokujúce, bol rozsah a intenzita tohto prasknutia, čo nikto nečakal a každý, kto tvrdí, že to čakal, tak trepe.

Čo veštíte printom?
Po slovensky vie čítať hrozne málo ľudí. Tým pádom máte obmedzenú veľkosť inzertného trhu a tiež veľkosť cieľovej skupiny, pre ktorú píšete, čo je pre printy zlá správa. Myslím si, že budúcnosť je jeden úspešný titul v každom segmente. Múdri ľudia hovoria, že víťazmi budú lokálne médiá. Lenže keď to tvrdia Američania, tak tým chápu niečo, čo má k dispozícii možno dva razy tak veľký trh ako Slovensko. Z tohto pohľadu je na Slovensku lokálne SME, Trend aj .týždeň.

Ako vnímate digitálne možnosti?
Na Vianoce som dostal Kindle. Viem si ho predstaviť ako ideálny kanál pre textovo založené časopisy. Pre prežitie takýchto titulov bude dôležité, ako sa na Slovensku uchytí elektronická distribúcia predplatného.

Je reálne, že bude vedľa seba existovať papierový Trend aj Trend v elektronických čítačkách?
Určite. Niektorí ľudia majú radi papier. Ale čo sa týka zvyšovania nákladu printu, tak to bude veľmi ťažké. Preto médiá všade na svete špekulujú ako obsah dostať k čitateľom tak, aby zaň aspoň čosi zaplatili. Neviem, či to budú mobilné aplikácie, čítačky alebo webové predplatné.

Zamknúť Trend na webe bol koho nápad?
Nápad vznikol na rôznych poradách. Dlho som bol proti. Ale ak existuje na Slovensku časopis alebo printové médium, ktoré má šancu, že zamknutie printu na webe ho nezdemoluje, tak je to Trend.

Vo všeobecnosti to, čo vymýšľa Rupert Murdoch, schvaľujete?
Za produkt by mali platiť konzumenti. Platiť za mediálny obsah je v zásade dobré. Diabol je v tom, že médiá začali obsah dávať zadarmo a verili, že to bude skvelý kanál na rozšírenie klasického biznis modelu. No ukázalo sa, že internet nie je kamarát, ale nepriateľ. Netvrdím, že platenie za obsah sa stane dramatickou náhradou za inzertné príjmy, ale malo by byť životným záujmom každého vydavateľa posilňovať príjmy od spotrebiteľov. Bez ohľadu na kanál, pretože inzertné príjmy sú neisté a rizikové.

Prečo ekonomický časopis otváral také témy ako kauza s františkánmi?
Som hrdý na to, že sme to spravili. Z nejakého dôvodu sa to vtedy, keď to bolo horúce a plné divných okolností, nevedelo dostať do nebulvárnych printov. Fero Múčka o tom spravil blog, kde boli závažné informácie, že celá kauza je čudná a že tam pravdepodobne prišlo k hrubým pochybeniam zo strany polície. Pre mňa to bola spoločensky tak závažná téma, že sme to spravili a dali hneď aj do printu. Bola to služba verejnosti, pre mňa jeden zo žurnalistických počinov roka Trendu.

Vnímate verejnú debatu medzi konzervatívcami a liberálmi?
To, čo pozorujem, sú debaty militantných ateistov, ako je napríklad Oľga Pietruchová a povedzme možno aj militantných konzervatívcov.

Možno tam nájsť racionálne argumenty?
Racionality je tam hrozne málo.

Z ktorej strany?
Z oboch. Napríklad pri interrupciách. Je to deklarácia dvoch nezlučiteľných stanovísk. Niet sa kde stretnúť a vymieňať argumenty.

Čo s tým?
Zoberme si napríklad tézu, že žena má absolútne právo na slobodné rozhodnutie. Nemá. Je milión oveľa menej citlivých záležitostí, kde je moje rozhodnutie regulované. Na druhej strane, absolutistický argument, že nikdy a za žiadnych okolností a žiadnom čase nie je možné prerušiť tehotenstvo, je podľa mňa tiež nezmysel. Určite existujú situácie - do ktorých by som sa nechcel dostať -, kde je lepšie ísť na interrupciu.

Váš osobný názor?
Som za veľmi silno regulované právo ísť na interrupciu. Určite ju apriori nestavať mimo zákon a nekriminalizovať. Klasický príklad zlej regulácie je návrh, keď ministerstvo zdravotníctva chcelo zrušiť informovanie rodičov o tom, že ich neplnoletá dcéra ide na potrat. Presne to je opatrenie, ktoré je zlé. A je empiricky dokázané, že je zlé. V niektorých štátoch USA s tým majú skúsenosti. Premietlo sa to aj do celkovo rizikového správania mládeže.

Koho budete voliť?
SDKÚ.

Kto je u nás najškodlivejší politik?
Robert Fico.

Martin Šimečka povedal, že médiá urobili veľkú chybu, keď si spravili hneď od začiatku z Fica nepriateľa. Platí to aj pre Trend?
Fico si urobil nepriateľa z Trendu tým, čo robil. Svoj talent a obrovskú podporu ľudí nevyužil počas svojho pontifikátu na jedinú pozitívnu vec. A obklopil sa hroznými gaunermi všetkého druhu.

Ani jednu?
Dobre, urobil napríklad lepšiu reguláciu cien liekov. Ale bavíme sa o zásadných veciach ako je vzdelávanie, korupcia, súdnictvo.

Veríte opozícii, že s ním nechce ísť?
Nech s ním idú. V tomto som pragmatik, voľba politickej reprezentácie nie je voľba pápeža. Koalícia Smer-KDH by bola pre túto krajinu tisíckrát menej škodlivá ako Smer-SNS. Nie som si istý, že keď bude po tohtoročných voľbách, budeme mať na výber z dobrých možností.

Kríže na verejných školách by vám prekážali?
Nie. Trochu by som sa síce čudoval, keby kríže na školách neboli a teraz by ich tam začal niekto vešať. Ale ak tam kríže boli a ak je to súčasť tradície, tak s tým nemám problém. Skôr vidím kultúrne ohrozenie v snahe kríže zvešiavať.

Stali ste sa šéfredaktorom, narodila sa vám dcéra, prešli ste cez tridsiatku. Ako sa zmenil Rado Baťo za posledných päť rokov?
Dostal som rozum (smiech). Ale vážne. Stále ma intenzívne pohlcuje to, čo robím a o čom píšem, jednoducho som deformovaný robotou a žijem politikou. Ale mám pocit, že už viac z nadhľadu, už ma to tak intenzívne nezožiera. Necítim potrebu napísať niečo štipľavé na adresu Viery Tomanovej zakaždým, keď povie nejakú blbosť. Jednak sa to nedá stíhať. A z mojej strany to nie je také živelné.

V redakcii ste aj kričali?
Veľa kriku bolo, keď som robil ešte s Tinom Čikovským, permanentne sme na seba kričali. A bolo to veľmi produktívne. Teraz, keď idem do SME k nemu robiť, tak dúfam, že sa to krásne obdobie zase vráti.

Pavol Rábara
Foto: autor

Staňte sa fanúšikom Postoy.sk na Facebooku a budete mať prehľad o nových článkoch.

• Ak sa Vám článok páčil, podporte ho na