Študentom začína nový semester. Prvý, piaty, možno predposledný. Existuje však jedna „škola“, kde otvárajú túto jeseň už sedemnásty. Nie preto, žeby vzdelávanie doteraz flákali. Skôr naopak. Každý semester je naplnený dvanástimi novými ľuďmi. Hlavnou úlohou je neostať na povrchu. Nielen o tom je Spoločenstvo Ladislava Hanusa.

Keď sa mladý študent práva ocitol na jeseň v roku 2001 v uliciach Washingtonu, stačil na zmenu jeho dovtedajšieho života jediný semester. Počas študijno-formačného programu The Witherspoon Fellowship spolu s ďalšími študentmi čítal diela významných mysliteľov, rozmýšľal o nich, písal eseje a živo diskutoval. „Zažíval som tam niečo, čo som na slovenskej univerzite nikdy nezažil. Skutočný záujem profesorov, obohacujúce texty, či komunitu intelektuálne zvedavých spolužiakov,“ vysvetľuje pre Postoy.sk Martin Luterán, zakladateľ Spoločenstva Ladislava Hanusa (SLH).

Malá revolúcia internátnej izby

Po návrate z USA preto neváhal a rozhodol sa vytvoriť niečo podobné na Slovensku. Oslovil zopár priateľov a po mesiacoch príprav otvoril na jeseň 2002 semestrálny program, ktorý absolvovalo prvých sedem študentov. Na tie časy si spomína aj Martin Toman, absolvent právnickej fakulty. „Na internátnej izbe Martina Luterána sa schádzala hŕstka nadšencov. Počas slobodnej diskusie o veľkých témach sme boli v tom malom počte akoby prví kresťania v rímskych katakombách,“ opisuje situáciu účastník prvého semestra.

Kľúčovou osobou projektu sa stal Anton Neuwirth, lekár, politický väzeň a diplomat. V čase, keď sa hľadal názov spoločenstva, bol to práve on, ktorý poukázal na slovenského mysliteľa 20. storočia a nekrvavého mučeníka komunizmu, Ladislava Hanusa. Doktor Neuwirth sa stal garantom semestrálneho programu a predsedom čestnej rady Spoločenstva. „Viac ako ktokoľvek iný si uvedomoval, že najlepšia investícia do budúcnosti je investícia do mladých ľudí,“ spomína na vzácneho človeka Martin Luterán. Kým žil, nepremeškal takmer žiadne stretnutie s mladými ľuďmi, na ktoré ho „hanusáci“ pozvali.

Myslela si, že je to sekta

Oznam v Katolíckych novinách motivoval k prihláseniu sa do deviateho semestra SLH aj študentku ekonómie Máriu Leitnerovú. Prekvapilo ju, koľko mladých ľudí v jej semestri berie život vážne a úprimne hľadá odpovede na svoje otázky. „Pokojne som roky študentského života mohla preflákať a nič neriešiť,“ priznáva. Program ju preto doslova nakopol. Zistila, aké je dôležité neustále na sebe pracovať, vzdelávať sa a akú silu má podpora živého spoločenstva.

Máriine aktivity zaujali aj jej spolubývajúcu na internáte Jozefínu, dnes pracujúcu vo finančnom sektore. Namiesto „izbovice“ či „chodbovice“ trávila Mária večery čítaním kníh a písaním esejí, o ktorých sa na stretnutiach SLH debatovalo. „Najprv som si myslela, že je to sekta, nechápala som, kto by mohol mať o niečo také záujem,“ prezradila svoje predstavy o čudnej zábavke svojej kamarátky. Napokon zistila, že o žiadnu "sektáreň" nejde a rozhodla sa SLH absolvovať aj ona. Obetovala dvanásť utorkových večerov, absolvovala desiaty semester a neľutuje. „Začala som pochybovať, argumentovať, prehodnocovať, hľadať ďalej,“ spomína. Na svoj život sa odvtedy pozerá z iného uhla.

Kreatívne nápady za intelektuálnu inšpiráciu vymenil na niekoľko večerov aj spolumajiteľ reklamnej agentúry Jaro Zacko. „Zistil som, že o mnohých veciach, o ktorých som si myslel, že mám na ne vlastný názor, v skutočnosti nič neviem,“ smeje sa. Obľúbil si diskusie, o ktorých predtým tvrdil, že nič nevyriešia. Program bol preňho impulzom urobiť konečne niečo so sebou. Vďaka semestru začal brať vážnejšie aj svoju vieru. „SLH má potenciál otvárať oči a posúvať ľudí ďalej,“ zhodnotil Jaro svoju osobnú skúsenosť z pätnásteho semestra.

Osem rokov alternatívy

Je na každom človeku, čo si zo semestrálneho programu odnesie. Podstatné je, že spoločenstvo dáva dokopy ľudí s podobnými hodnotami. A to je východisko pre ďalšie aktivity. „Dôležité je, aby si SLH udržalo svoju víziu, s ktorou bolo založené,“ myslí si Martin Toman, pamätník prvého semestra. Znamená to formovať ľudí akademicky, ale starať sa aj o duchovný rast a budovať živé spoločenstvo. Dôkazom plodov žijúceho spoločenstva je okrem mnohých priateľstiev aj niekoľko „eselhá“ manželstiev a ich deti.

Táto jeseň bude v znamení osláv ôsmych rokov SLH. Dnes už „hanusovci“ nie sú malá komunita priateľov, ale viac ako 200 členná sieť ľudí, ktorá slúži v mnohých dobrých projektoch po celom Slovensku. Najväčším dielom je Kolégium Antona Neuwirtha (KAN) - profesionálny vzdelávací inštitút s ročným internátnym programom pre vysokoškolákov. „Teší ma, že sme vytvorili istú tradíciu, a že sme do slovenského vzdelávania priniesli alternatívu.“ dodáva Martin Luterán, zakladateľ SLH a zároveň rektor KAN.

Ak má dnes mladý kresťan záujem rozmýšľať o svojej viere a jej základoch, má kam ísť.

Lukáš Lučenič
Autor je členom Spoločenstva Ladislava Hanusa.

Foto: archív