Štyri desaťročia vládla celým východným blokom obrovská duchovná prázdnota. Štátom vymyslená, diktovaná, vynucovaná. Znie to síce trápne, ale tá prázdnota mala dokonca aj vlastné pomenovanie - vedecký ateizmus. Snaživci chceli za každú cenu vykoreniť z ľudí akýkoľvek vzťah k nejakému duchovnu, akúkoľvek úctu k vyššej autorite. Bola to systematická práca, od materských škôl počnúc, vysokými končiac. Zdalo sa, že ich snaha bola márna. No nebola.

Aktuálnym príkladom by mohol byť spor, ktorý sa niekoľko týždňov niesol berlínskymi ulicami. Vyzeral na prvý pohľad dosť všedne, no zďaleka takým nebol. Na vážnosti mu dodala rozsahom nevídaná kampaň oboch táborov. Nezaujatý návštevník Berlína by mal pocit, že je tesne pred voľbami. Obrovské bilbordy, známe osobnosti, silné slová. No pred pár dňami sa rozhodlo. Slastný pocit víťazstva zažila len jedna strana.

Korene sporu – ide o veľa

Pred tromi rokmi zasadlo v berlínskom zastupiteľstve zaujímavé politické zoskupenie. Zo 159 kresiel získali sociálni demokrati (SPD) a postkomunisti (Die Linke. PDS) väčšinových 76. Obe strany, verné svojej červenej krvnej skupine , vytvorili v Berlíne koalíciu, ktorá začala ihneď zavádzať novoty. Prijali normu, podľa ktorej sa všetci školáci od siedmej do desiatej triedy musia povinne učiť etiku. Z náboženstva sa tak razom stal len nepovinne, dobrovoľne vyučovaný predmet. Samozrejme, často v poobedňajších hodinách. Obsahovou náplňou etiky sa stali prierezové informácie o hlavných svetových náboženstvách. Radní totiž chceli zo svojich detí vychovať vzorných tolerantných a najmä multikultúrne sa prezentujúcich Berlínčanov. Ale najmä chceli zachovať povesť jedného z najateistickejších európskych hlavných miest (popri Paríži). Odporcovia normy napokon presadili v Berlíne konanie referenda, v ktorom sa mali obyvatelia vyjadriť k otázke, či sú za to, aby si mohli školáci slobodne zvoliť, ktorého predmetu sa chcú zúčastňovať.

Pro Reli – pestrá koalícia

Po rokoch sa teda zdvihla pomerne veľká vlna odporu voči tejto modernej ľavicovej politike. Tábor zvaný Pro Reli (Za náboženstvo) sa zoskupil okolo kresťanských demokratov (CDU) a liberálov (FDP). Účasť liberálov niektorých prekvapila. No v skutočnosti svedčí o tom, že v Nemecku ešte stále existuje rozdiel medzi slobodou hlásanou pravicou a pseudoslobodou ľavice. Za zrovnoprávnenie náboženstva s etikou sa z politikov aktívne zasadila nemecká kancelárka Angela Merkel, ale nečakane aj nemecký minister zahraničia z SPD Frank-Walter Steinmeier. Z nepolitikov sa angažovali moderátorské hviezdy Günther Jauch, Tita von Hardenberg, herecká kráska Marielle Ahrens, ale aj hráč národnej futbalovej reprezentácie Arne Friedrich. Na plagátoch s týmito prominentmi sa leskli heslá typu: „Slobodná voľba pre naše deti“ a „V Berlíne ide o slobodu“. V neposlednom rade celá akcia spojila všetky kresťanské cirkvi, židovskú obec a milým kamienkom v mozaike podporovateľov sa stali aj berlínski moslimovia, ktorých v meste žije podľa odhadov asi 220.000. Podľa prívržencov Pro Reli sa väčšia tolerancia zabezpečí pri možnosti voľby z dvoch rovnoprávnych predmetov. Etika alebo náboženstvo. Aktivisti boli presvedčení takisto o väčšej autenticite a hĺbke vyučovania náboženstva oproti neutrálnej korektnosti učiteľov etiky. Trefne poukázali na silný ústavnoprávny argument, že doterajšia situácia „odporuje príkazu neutrality štátu“, keďže sa zavedením povinnej etiky štát vmiešava do otázok svetonázoru svojich občanov.

Pro Ethik – červení „liberáli“

Iniciatíva za zachovanie povinnej etiky teda vychádzala zo spojenectva SPD , postkomunistov a zelených. Účasť posledne menovaných nešokuje, keďže podľa tzv. melónovej teórie o zelených sú na povrchu zelení, ale vnútri červení. Na čelo kampane sa postavil prezident berlínskeho parlamentu, socialista Walter Momper. Zástancovia povinnej etiky mali na svojej strane výrazne skromnejší počet známych osobností, za zmienku by stála len moderátorka Annabelle Mandeng, ktorá je živým príkladom úspešnej berlínskej imigrantky. Na svoju stranu sa podarilo táboru získať dokonca skupinu evanjelických aj katolíckych teológov, katechétov a laikov, ktorí sa spojili do združenia „Kresťania za etiku“. Pod biblickým heslom „Skúšajte všetko, ale držte sa len dobrého“ sa snažili zmiesť viacerých berlínskych kresťanov. Podľa združenia je dostačujúce, ak si deti od prvého do trinásteho ročníka môžu dobrovoľne zvoliť náboženstvo. Povinná etika od siedmej do desiatej triedy podľa nich len „podporuje vzájomné spoznanie a porozumenie rôznych kultúr.“ Tábor často vyzdvihoval slobodu individuálnej orientácie každého žiaka. Berúc do úvahy pestrosť nemeckej metropoly sa majú podľa iniciatívy Pro Ethik žiaci spoločne učiť o rôznych svetonázoroch, čím budú vraj lepšie pripravení na vedenie dialógu a získajú tým ku sebe vzájomný rešpekt. Ich tvrdenia však boli zjavne v rozpore s pikantným bilbordom ľavičiarov: „Ponechajte cirkev na dedine.“ Ľavici by sa v tom prípade viedol dialóg nepochybne lepšie... Teda, skôr monológ.

Rozhodnuté – berlínsky múr nezmizol

26. apríla sa obyvatelia nemeckej metropoly pokúsili odpovedať na dôležitú otázku. Odpoveď dali a vlastne aj nedali. Referendum totiž bolo pre nízku účasť voličov neplatné. Tesnú porážku však Pro Reli utŕžili aj medzi zúčastnenými. 51,3 % z nich totiž bolo za zachovanie súčasného stavu. Ešte pred tým, než boli známe výsledky referenda, prehovoril iniciátor referenda a líder Pro Reli Christoph Lehmann. Vďačne sa vyjadril, že myšlienka kampane bola „malým kamienkom hodeným do vody, ktorý však napokon urobil veľké kruhy“, pretože sa „v Berlíne začalo opäť raz hovoriť o Bohu“.

Z dvanástich mestských častí Berlína zvíťazilo Pro Reli v šiestich: Charlottenburg-Wilmersdorf, Spandau, Steglitz-Zehlendorf, Tempelhof-Schöneberg, Neukölln a Reinickendorf. Všetky do jednej patrili kedysi do západného Berlína. Východný Berlín, po štyridsiatich rokoch napokon úspešne nainfikovaný, sa tak stal sondou do zmýšľania obyvateľov postkomunistických krajín. Duchovno nepotrebujú. To patrí do súkromia. Najlepšie na dedinu.

Lehman však veriacim v Európe ukázal cestu. S odvahou sa totiž postavil na obranu proti postmodernému útočnému ateizmu. Proti hnutiu, ktoré sa síce oháňa slobodou, no v praxi chce imperatívmi presadzovať iba jeden pohľad na svet. Ten svoj.

Karikaturista denníka Berliner Zeitung prezentoval po neúspešnom referende pozoruhodne trefnú myšlienku. Angela Merkel v karikatúre tlmočí Svätému otcovi prosbu predsedu bavorskej CSU, aby mu pápež pomohol s misiami u pohanských Berlínčanov.

Možno budú misie v Berlíne napokon úspešné. No budú misionári stačiť na celý východný blok?

Dušan Čurila

Súvisiaci článok: Vyučovanie katolíckeho náboženstva v školách