Autor: George J. Marlin on August 10, 2012

Categories: 

Historici, ktorí skúmali nedávno zverejnené dokumenty vatikánskeho archívu z 20-tych a 30-tych rokov 20. storočia, sa zhodli na tom, že pápež Pius XI. a jeho blízky spolupracovník, štátny sekretár Eugenio kardinál Pacelli (neskorší Pius XII.), len tak nesedeli a nečakali, zatiaľ čo boli totalitné sily na vzostupe. To samozrejme dokazuje, že dlho trvajúca kritika oboch týchto postáv aj samotnej Cirkvi bola neoprávnená.

Historička Emma Fattorini vo svojej knihe Hitler, Mussolini a Vatikán napríklad tvrdí, že Pius XI. nebol benevolentný voči totalitným vodcom a že Európa podľa neho prežívala „krízu civilizácií“, ktorú mohlo ukončiť jedine „katolícke riešenie“, návrat ku kresťanským koreňom západnej civilizácie. Archívy taktiež odhaľujú, že Svätý otec rázne a vytrvalo bránil Židov, keď tvrdil, že majú rovnaký pôvod ako všetci kresťania. „Duchovne sme všetci semiti,“ bolo slávne vyhlásenie tohto pápeža.

Nunciom v Poľsku generála Pilsudského

Pápež Pius XI. sa narodil roku 1857 ako Achille Ratti v mestečku Desio na úpätí Álp. Bol vynikajúcim študentom a vášnivým horolezcom. V dvadsiatich dvoch rokoch bol vysvätený za kňaza a študoval na Gregoriánskej univerzite, kde získal doktorát z kánonického práva, filozofie a teológie.

Ďalších štyridsať rokov viedol pokojný život, zasvätený prednášaniu, výskumu a službe viceprefekta Vatikánskej knižnice. Keďže napísal monografiu o poľských dejinách, v roku 1919 bol ako šesťdesiatjedenročný menovaný za nuncia v Poľsku a vysvätený za biskupa. Úspešne stanovil hranice diecéz a vyjednal konkordát s novovytvoreným poľským štátom.

Počas ruskej invázie pod velením komunistického radikála Leva Trockého pomáhal pri záchranných prácach vo Varšave. V meste zostal počas celého obliehania, ktoré 15. augusta 1920 odrazila poľská armáda pod velením generála Pilsudského.

Keď v júni 1921 zavolali Rattiho späť do Ríma, bol menovaný za kardinála a milánskeho arcibiskupa. Sedem mesiacov nato bol zvolený v štrnástom kole za nástupcu pápeža Benedikta XV. Prijal meno Pius, lebo túžil „venovať svoje úsilie mieru vo svete,“ a bol prvým pápežom od roku 1870, ktorý sa objavil na balkóne svätopeterskej baziliky, aby dal požehnanie Urbi et orbi.

Uprostred vzostupu totalitných režimov

V prvých rokoch svojho pontifikátu Pius XI. pozorne sledoval, ako v Taliansku, Nemecku a  Rusku povstávajú materialistické totalitné režimy. Samotný pojem totalitario vymyslel „Il Duce“ Benito Mussolini, ktorý vyhlásil, „nič mimo štátu či nad štátom, nič proti štátu, všetko v štáte, všetko pre štát.“ Fašizmus odmietol prirodzený zákon, lebo trval na tom, že práva udeľuje štát, nie Boh. Štát presahoval obyčajných jednotlivcov a bol „imanentným svedomím národa.“

Mussoliniho budúci spojenec Adolf Hitler takisto odmietol prirodzený zákon a presadzoval princíp „krvi a zeme,“ spočívajúci v rasovej nadradenosti. Voči árijskej rase boli všetky ostatné menejcenné. Hitlerov totalitný princíp tvrdil, že štát je „životným vyjadrením, živou vôľou svedomia národa.“ Ako Führer vyjadroval vôľu ľudu, a preto mal absolútnu moc a všetky rozhodnutia, ktoré podpísal, boli záväzné pre všetkých.

V Rusku bolo všetko právo v rukách všemocnej vládnej strany. Komunistická strana ospravedlňovala každý krok k zničeniu starej spoločnosti a zvečneniu totalitného monistického štátu.

Pius XI. mal pevnú vôľu, ale malú trpezlivosť. Pri jednej príležitosti, keď ho rozhnevali pripomienky jedného európskeho arcibiskupa, vyskočil z pápežského trónu a vyťahal klerika za bradu. Keďže vedel, že dokáže byť tvrdohlavý a impulzívny, spolupracoval s kardinálom Pacellim, ktorý bol menovaný za štátneho sekretára v roku 1930.

„Spájala ich,“ píše Fattorini, „určitá komplementarita, vďaka ktorej boli jeden pre druhého nepostrádateľní. Bolo to, ako keby pápež vedel, že môže dať verejne priechod svojim impulzom, lebo Pacelli potom veci urovná.“

Počas celých 30-tych rokov Pius XI. bojoval za katolícku slobodu a odsudzoval totalitné štáty ako „protikresťanské“ a „neľudské.“ V Non abbiamo bisogno (1931) odsúdil fašizmus: „sme hrdí a šťastní, že môžeme bojovať dobrý boj za slobodu svedomia.“ V encyklike Mit brennender Sorge (1937) zasa spakruky udrel nacistov:

"Len povrchné mysle môžu podľahnúť bludu a horliť za národného Boha, za národné náboženstvo, bláznivo sa pokúšať vtesnať Boha, stvoriteľa celého sveta, kráľa a zákonodarcu všetkých národov, pred ktorého veľkosťou sú národy nepatrné ako kvapka vo vedre, do hraníc jedného národa, uväzniť ho do krvného priestoru jedinej rasy."

Pius vyzýval veriacich, aby sa nestotožňovali s cieľmi komunistickej ideológie v Divini Redemptoris (1937): „Komunizmus je svojou vnútornou podstatou zvrátený, a nemožno pripustiť, aby niekto, komu záleží na záchrane kresťanskej a svetskej kultúry, mu akýmkoľvek spôsobom napomáhal.“

Duchovne sme všetci semiti

Pius odsúdil Mussoliniho inváziu do Etiópie (1935-1936) ako „nespravodlivú dobyvačnú vojnu.“ Verejne napomenul viedenského kardinála Innitzera za to, že privítal nacistický Anschluss v marci 1938. Deň po vyhlásení Mussoliniho rozhodnutia o vylúčení židovských študentov z verejných škôl, 6. septembra 1938, pápež povedal skupine z Belgickej katolíckej rádiostanice: „dobre počúvajte, Abrahám je náš praotec, náš predok... [Antisemitizmus] je nenávistné hnutie, s ktorým my kresťania nesmieme mať nič spoločné.. Skrze Krista sme potomkovia Abraháma... Duchovne sme všetci semiti.“

Počas Španielskej občianskej vojny (1936 – 1939) odsúdil brutalitu frankistických aj lojalistických vojsk. Po víťazstve nacionalistov, keď Franco a Hitler v roku 1939 rokovali o spojenectve, Svätý otec jasne povedal španielskemu vodcovi, že nemá radosť z tejto kultúrnej zhody, lebo „očividne otvára dvere nacistickej ideologickej propagande, plnej ducha pohanstva, do takej hlboko katolíckej krajiny, akou je Španielsko.“ Franco uposlúchol pápežovo varovanie a nepokračoval vo vyjednávaniach.

Až do dňa svojej smrti (10. februára 1939) Pius XI. bojoval proti totalitnej hrozbe, lebo, ako píše Fattorini, vedel, „že predstavuje konečný dôsledok impulzu pochádzajúceho od francúzskej revolúcie, podľa ktorého človek môže žiť bez Boha.“

George J. Marlin
Autor je editorom knihy The Quotable Fulton Sheen (Citáty Fultona Sheena) a autorom The American Catholic Voter (Katolícky volič v Amerike). Najnovšie napísal knihu Narcissist Nation: Reflections of a Blue-State Conservative (Narcistický národ: Úvahy konzervatívca v štáte s väčšinou Demokratickej strany). 

Pôvodný text: Pius XI and the Totalitarian Menace, medzititulky redakcia, ilustračné foto: thecatholicthing.org

 
  pošli na vybrali.sme.sk