Autor: Postoy, June 28, 2011

Categories: 

Náboženský fenomén pentekostalizmu je v 21. storočí výzvou tak pre etablované kresťanstvo, ako aj pre spoločnosť a jednotlivca. Nie je tomu inak ani na Slovensku. Ministerstvo kultúry SR nedávno znovu odmietlo registráciu neocharizmatiskej Cirkvi kresťanských spoločenstiev na Slovensku. O pentekostalizme, (neo)charizmatickom hnutí a Kresťanských spoločenstvách sme sa rozprávali s Ľubomírom Martinom Ondráškom, ktorému nedávno vyšla kniha Neocharizmatické hnutie na Slovensku: Analýza základných aspektov teológie a praxe Kresťanských spoločenstiev.

Pentekostalizmus, ktorý je u nás známy tiež ako letnično-charizmatické hnutie, sa vďaka svojmu globálnemu vplyvu stáva čoraz viac objektom záujmu religionistov a odborníkov z ďalších vedných odborov. Mohol by si opísať svoju osobnú skúsenosť s týmto náboženským fenoménom?

S pentekostálnou formou spirituality som sa prvýkrát stretol krátko po mojej konverzii od ateizmu ku kresťanstvu v roku 1991. Pentekostalizmus je v prvom rade „náboženstvom srdca”. Táto cesta hľadania a dotýkania sa transcendentna, toho, čo nás presahuje, mi bola vždy – najmä však v prvých rokoch môjho kresťanského života – akosi blízka. V nasledujúcich rokoch som mal možnosť získať množstvo rôznorodných skúseností v rámci niekoľkých pentekostálnych cirkví i vzdelávacích inštitúcií na Slovensku, v Čechách, Veľkej Británii a Spojených štátoch. Napriek niektorým obmedzeniam a niekedy aj frustráciám, ktoré tieto skúsenosti so sebou prinášali, boli tieto roky dôležitým formatívnym obdobím v mojom živote a vcelku rád na ne spomínam.

Ako si sa dostal k štúdiu pentekostalizmu?

Z akademickej perspektívy som sa ku hlbšiemu skúmaniu pentekostalizmu dostal predovšetkým počas môjho štúdia na Gordon-Conwell Theological Seminary a následne na Harvard University (Divinity School), kde som mal tú česť byť študentom profesorov Eldina Villafañeho a Harveyho Coxa, ktorí sú zároveň dve z troch osobností, ktoré ma počas mojich akademických štúdií najvýraznejšie ovplyvnili.

Kto bol tou treťou osobou?

Jean Bethke Elshtain, profesorka sociálnej a politickej etiky na University of Chicago a v súčasnosti jedna z najvýznamnejších amerických verejných intelektuálok, pod ktorej vedením sa venujem doktorandskému štúdiu.

Nakoľko si v súčasnosti zaangažovaný v pentekostalizme?

Od roku 2005 sa v rámci doktorandského štúdia venujem politickej, filozofickej a teologickej etike, ako aj etike vojny a mieru. Zaujímajú ma predovšetkým otázky, ktoré spadajú pod širšiu sféru náboženstva, etiky a politiky. Dianie v globálnom pentekostálnom hnutí som chcel i naďalej sledovať, ale pôvodne som sa nejako zvlášť tejto problematike venovať neplánoval. Možno tak trochu paradoxne, v posledných dvoch-troch rokoch som toho relatívne dosť publikoval práve na túto tému, čo bolo predovšetkým výsledkom ponúknutých príležitostí a pozvaní, ktoré sa vždy snažím vnímať ako možnosť služby cirkvi a spoločnosti. Zároveň som dúfal, že moja práca môže byť určitým impulzom, ktorý na Slovensku prebudí vážnejší záujem o tento dôležitý náboženský fenomén z odbornej perspektívy.

V súčasnosti nemám žiadne osobné napojenie na konkrétne pentekostálne spoločenstvo, hoci sa naďalej považujem za priateľa pentekostálneho hnutia a v rámci neho mám veľa známych.

Nakoľko dokáže byť človek, ktorý je osobne zaangažovaný v pentekostálnom hnutí, objektívny pri jeho hodnotení?

Tak, ako oko nedokáže vidieť samé seba, je niekedy ťažké pre samotných pentekostálnych veriacich (a samozrejme nielen pre nich) vidieť samých seba v objektívnejšom svetle bez toho, aby museli nahliadnuť do zrkadla nastaveného zvonku. Zvýšená schopnosť sebareflexie však väčšinou prichádza so získaním kvalitného teologického vzdelania, ktoré človeka učí zachovávať si potrebnú kritickú vzdialenosť od predmetu svojho pozorovania. V Spojených štátoch poznám mnoho osobností, ktoré hoci sú praktikujúcimi pentekostálnymi veriacimi, zároveň produkujú kvalitnú prácu v oblasti pentekostálnych štúdií, ktorá znesie aj tie najvyššie kritériá odbornosti.

Súčasne je pravdou, že viacerí opustili pentekostálne cirkvi práve počas alebo po absolvovaní vyšších teologických štúdií, čo je jeden z dôvodov, prečo sa na seriózne štúdium teológie či religionistiky stále pozerá v pentekostálnych kruhoch so značnou nedôverou. Osobne zastávam názor, že podobne ako „nepreskúmaný život nie je hodný žitia“, nepreskúmaná viera nie je hodná verenia.

A naopak, môžu akademici, ktorí nie sú súčasťou pentekostálneho hnutia, pochopiť jeho duchovnú podstatu?

Môžu, ale vyžaduje to seriózne úsilie. Jeden z takýchto akademikov je práve profesor Harvey Cox, ktorý začiatkom 90. rokov napísal dôležitú knihu o pentekostalizme Fire From Heaven: The Rise of the Pentecostal Spirituality and the Reshaping of Religion in the Twenty-First Century. Pred jej napísaním však osobne navštívil mnohé pentekostálne cirkvi a konferencie na štyroch kontinentoch a bol ochotný pozorne načúvať samotným pentekostálnym veriacim. Cox bol jedným z prvých profesorov prednášajúcich na renomovanej svetovej univerzite – ak nie vôbec prvým – ktorý venoval pentekostalizmu samostatný vyučovací predmet. Často si k jeho vyučovaniu pozval práve profesora Eldina Villafañeho, ktorý ako pentekostálny veriaci priniesol študentom dôležitú perspektívu zvnútra pentekostalizmu.

Unikátnu perspektívu často dokážu priniesť najmä tí akademici, ktorí nie sú súčasťou pentekostálneho hnutia, ale kedysi boli jeho aktívnymi členmi. V tejto súvislosti mi napadá profesor Walter Hollenweger, ktorý je podľa mnohých najvýznamnejšou autoritou v oblasti štúdia globálneho pentekostalizmu. Hollenweger koncom 60. rokov minulého storočia, ešte v čase, keď pentekostalizmus nemal svoje trvalé miesto na teologickej mape a bol akademickou komunitou široko ignorovaný, napísal dielo The Pentecostals, ktoré venoval „priateľom a učiteľom z pentekostálneho hnutia, ktorí ma naučili milovať Bibliu a učiteľom a priateľom v presbyteriánskej cirkvi, ktorí ma naučili jej porozumieť“. Jeho skúsenosť tiež poukazuje na dôležitosť ekumenickej otvorenosti.

„Viacerí opustili pentekostálne cirkvi práve počas alebo po absolvovaní vyšších teologických štúdií, čo je jeden z dôvodov, prečo sa na seriózne štúdium teológie či religionistiky stále pozerá v pentekostálnych kruhoch so značnou nedôverou.“

Ako sa zrodila tvoja nedávno publikovaná monografia Neocharizmatické hnutie na Slovensku: Analýza základných aspektov teológie a praxe Kresťanských spoločenstiev?

Samotnej publikácii predchádzala rovnomenná odborná štúdia – ako výsledok niekoľkomesačného výskumného projektu, na ktorom som pracoval minulý rok a cieľom ktorého bolo predstaviť slovenský neocharizmatizmus z teologicko-religionistickej perspektívy. Zadávateľom projektu bol Ústav pre vzťahy štátu a cirkví, ktorý ma pozval k odbornej spolupráci v rámci svojho dlhodobého výskumného zamerania na štúdium nových netradičných náboženských hnutí na religióznej scéne v Slovenskej republike. Namiesto spracovania povrchného prierezu neocharizmatických spoločenstiev pôsobiacich na Slovensku, som uprednostnil vypracovanie prípadovej štúdie zameranej na skúmanie učenia a praxe jedného konkrétneho spoločenstva. A keďže Kresťanské spoločenstvá sú na Slovensku jedným z najväčších neocharizmatických spoločenstiev a zároveň aj spoločenstvom najznámejším a najkontroverznejším, bol som presvedčený, že skúmanie teológie a praxe práve tohto spoločenstva môže slúžiť ako hodnotný vstup do komplexnej problematiky neocharizmatického hnutia na Slovensku.

Ministerstvo kultúry SR nedávno vydalo rozhodnutie o odmietnutí registrácie Cirkvi kresťanské spoločenstvá Slovenska z dôvodu, „že založenie a činnosť Cirkvi kresťanské spoločenstvá Slovenska je v rozpore so zákonom o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností, ako aj inými predpismi. Zároveň je táto činnosť rozporná so zásadami ľudskosti a znášanlivosti, s ochranou zdravia občanov, a taktiež sú ňou ohrozené občianske práva“. Ako hodnotíš toto rozhodnutie?

Predmetné náboženské spoločenstvo sa o získanie registrácie usiluje od roku 2007. V rovnakom roku ho tiež registrujúci orgán, t.j. Ministerstvo kultúry SR, odmietol registrovať. Cirkev kresťanské spoločenstvá využila svoje právo a obrátila sa na Najvyšší súd SR so žiadosťou o preskúmanie zamietnutia registrácie a v roku 2009 Najvyšší súd SR vrátil vec z dôvodu nedostatočného odôvodnenia späť registrujúcemu orgánu. Ten následne zhromaždil množstvo ďalších podkladových materiálov, na základe vyhodnotenia ktorých v máji tohto roku dospel k záveru, ktorý cituješ.

Mal som možnosť dôkladne sa oboznámiť s obsiahlym spisovým materiálom, keďže som bol ustanovený ako znalec ad hoc a môj znalecký posudok tvorí jeden z podkladov, na základe ktorého registrujúci orgán rozhodol. Nakoľko nie som právnym expertom, neprináleží mi posudzovať správnosť alebo nesprávnosť rozhodnutia Ministerstva kultúry SR vo veci registrácie Kresťanských spoločenstiev – vyhodnocovanie dôkazov patrí výlučne do kompetencie tohto orgánu.

Aký je tvoj osobný názor?

Podľa môjho osobného názoru, rozhodnutie registrujúceho orgánu v tejto komplexnej registračnej kauze je v súlade so zákonom č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov.


S profesorom Eldinom Villafanem

Ako by si charakterizoval stav náboženskej slobody na Slovensku? Existuje náboženská sloboda? Ak áno, ako ju zladiť s odmietnutou registráciou Kresťanských spoločenstiev?

Tejto otázke som sa intenzívne venoval v lete roku 2008 v rámci Programu pre ľudské práva na našej univerzite, takže dobre rozumiem podstate tvojej otázky. V skratke možno povedať, že náboženská sloboda je na Slovensku plne garantovaná a žiadna medzinárodná organizácia, ktorá sa tejto problematike venuje, tento fakt nespochybňuje. V tejto súvislosti býva však spomínaný reštrikčný registračný zákon, ktorý podľa niektorých pozorovateľov určitým spôsobom kompromituje tzv. forum externum aspekt náboženskej slobody, pretože znemožňuje cirkvám a náboženských spoločnostiam majúcim menej ako 20 tisíc členov získať právnu subjektivitu, a tie sa potom často za týmto účelom registrujú ako občianske združenia. Legislatívna úprava je v tomto smere nutná a je len otázkou času, kedy sa tak stane.

Odmietnutie registrácie Kresťanských spoločenstiev je však odlišný prípad, keďže sa toto náboženské spoločenstvo začalo uchádzať o registráciu ešte pred novelizáciou príslušného zákona, ktorý sprísnil podmienky registrácie. Registrácia nebola Kresťanských spoločenstiev odmietnutá z dôvodu, že by nesplnila ustanovené kvórum, ale z dôvodu, ktorý si citoval vo svojej otázke. Všeobecne možno konštatovať, že je nielen v právomoci, ale aj zodpovednosťou štátu odmietnuť alebo zrušiť registráciu skupinám, ktoré majú preukázateľne negatívy dopad na život jednotlivca a spoločnosti, alebo by sa pod rúškom náboženskej slobody dopúšťali protiprávnej činnosti. Na Slovensku je navyše situácia komplikovaná v tom, že sa na registráciu viaže množstvo benefitov, vrátane nároku na finančnú podporu platov a odvodov duchovných zo štátneho rozpočtu alebo prístup do verejných škôl.

Myslíš si, že Kresťanské spoločenstvá predstavujú nejaké reálne nebezpečenstvo?

Kresťanské spoločenstvá je možné považovať za súčasť širšie definovaného pentekostalizmu, konkrétne jeho tzv. tretej vlny. Prvá vlna pentekostálneho hnutia sa štandardne označuje ako klasický pentekostalizmus a zahŕňa už dlhšiu dobu etablované pentekostálne denominácie, ako je napríklad Assemblies of God alebo Apoštolská cirkev na Slovensku. Tieto cirkvi sú dnes všeobecne považované za legitímnu súčasť religióznej scény a sú prínosom pre spoločnosť. Hnutie charizmatickej obnovy v rámci tradičných cirkví potom reprezentuje druhú vlnu pentekostálneho hnutia a neocharizmatici tretiu.

„Kresťanské spoločenstvá sú vo svojej súčasnej podobe značne problematickým náboženským spoločenstvom a ich vplyv na život jednotlivca a spoločnosti je minimálne rozporuplný.“

Samozrejme, ako každá kategorizácia, má aj táto svoje nedostatky, ale zároveň slúži ako užitočný nástroj na lepšie pochopenie fenoménu pentekostalizmu. Nesmieme zabúdať, že neocharizmatické spoločenstvá sú veľmi rôznorodé a napríklad v Spojených štátoch nájdeme medzi nimi také, ktoré majú jednoznačne pozitívny vplyv na život jednotlivca a spoločnosti, ale i také, ktorých vplyv je rozporuplný, negatívny alebo dokonca nebezpečný. Práve z tohto dôvodu mnohí klasickí pentekostálni veriaci odmietajú prijať niektoré neocharizmatické spoločenstvá ako súčasť pentekostálneho hnutia, nakoľko tieto hlásajú heterodoxné učenie, ktoré následne vedie k mnohým sporným praktikám. Výsledky výskumu ma priviedli k záveru, že Kresťanské spoločenstvá sú vo svojej súčasnej podobe značne problematickým náboženským spoločenstvom a ich vplyv na život jednotlivca a spoločnosti je minimálne rozporuplný.

Čo ťa na globálnom pentekostálnom hnutí najviac znepokojuje a naopak, čo najviac teší?

Znepokojujú ma predovšetkým niektoré neocharizmatické spločenstvá, ktoré sa identifikujú s pentekostálnym kresťanstvom, avšak vykazujú známky deštruktívnych náboženských skupín, ako napr. zneužívanie duchovnej autority, psychická manipulácia za pomoci náboženských prostriedkov, agresívny prozelytizmus spojený s náboženskou intoleranciou alebo propagovanie tzv. evanjelia zdravia a prosperity, ktoré podľa renomovaného novozákonníka a pentekostálneho veriaceho Gordona Fee samotnú podstatu evanjelia popiera.

Z globálnej perspektívy je pre mňa veľmi potešujúce pozorovať, ako sa pentekostálne cirkvi čoraz vo väčšej miere stávajú agentmi pozitívnej zmeny v miestnych komunitách, čo je nepochybne výsledkom ich prehlbujúceho sa pochopenia základných misiologických kategórií alebo, inými slovami, porozumenia poslania cirkvi na zemi. Úlohou cirkvi totiž nie je len verbálne zvestovanie dobrej správy (evanjelizácia), ale tiež praktické konanie dobrých skutkov (diakonia) v prospech tých, ktorí to najviac potrebujú.

Si spoluzakladateľom a prezidentom neziskovej organizácie Acta Sanctorum, ktorá bola založená v Chicagu pri príležitosti 20. výročia Nežnej revolúcie. Aké je hlavné poslanie tejto organizácie a akým spôsobom chcete toto poslanie napĺňať?

Hlavným poslaním organizácie je prispieť k pozitívnej transformácii postkomunistických krajín strednej a východnej Európy, najmä mne blízkeho Slovenska a to podporovaním individuálnej, sociálnej a politickej zodpovednosti, ktorá je kľúčovým etickým konceptom, bez ktorého všestranná obnova spoločnosti nie je možná. V najbližších rokoch sa chceme v tomto regióne angažovať predovšetkým cez publikačnú, prednáškovú a poradenskú činnosť. Keďže svoju činnosť vnímame hlavne ako službu, chceme reagovať na konkrétne potreby cirkví, ako aj ďalších spoločenských inštitúcií a v rámci svojich možností ísť všade tam, kde budeme vítaní. Čitatelia sa môžu o našej organizácii dozvedieť viac na našej webovej stránke www.actsan.org.

Za rozhovor ďakuje Ivan Moďoroši
Autor je odborným asistentom na Katedre religionistiky a náboženskej výchovy Katolíckej univerzity v Ružomberku.

Foto: Archív Ľ.M.Ondráška, duch.sk

Ľubomír Martin Ondrášek, B.B. (Zion Bible Institute), M.Div. (Gordon-Conwell Theological Seminary), Th.M. (Harvard University) je v súčasnosti interným doktorandom na University of Chicago a externým prednášajúcim na Gordon-Conwell Theological Seminary v Bostone. Od roku 2009 je tiež prezidentom a spoluzakladateľom neziskovej organizácie Acta Sanctorum, Inc. so sídlom v Chicagu, IL, USA.

 
  pošli na vybrali.sme.sk