Autor: Postoy on August 09, 2012

Categories: 

Celý športový svet upiera svoj zrak do Londýna, kde sa v tomto období (27.júl – 12.august 2012) konajú XXX. Letné olympijské hry. Spolu bude rozdaných 300 sád medailí v 26 športoch. 

Londýnske bazény zrodili najúspešnejšieho olympionika všetkých čias. Po absolvovaní svojej poslednej olympiády sa môže pochváliť americký plavec Michael Phelps (27) až neuveriteľnou zbierkou 21 medailí (17 zlatých, 2 strieborné a 2 bronzové).

My, ktorí sme to nezažili na vlastnej koži, nedokážeme si ani predstaviť, čo znamená štyri roky tvrdo na sebe pracovať a kvalifikovať sa na olympiádu. A to ešte pre niektorých športovcov v podstate „nič“ neznamená. Všetci vieme, že medaily prichádzajú až po heroických výkonoch spojených s „pomocou zhora“. Nám, laikom vo svete športu, je sladká chuť víťazstva už podstatne bližšia ako tréning.

Možno by niekto nechcel veriť, ale aj v Novom zákone sú niektoré pasáže o športe. Apoštol národov sv. Pavol napísal do Korintu dva listy. V prvom z nich sa adresátov pýta: „Neviete, že tí, čo bežia na štadióne, bežia síce všetci, ale iba jeden dosiahne víťaznú cenu? Bežte tak, aby ste sa jej zmocnili.“ (1 Kor 9,24)

Štadión a bežci. Najrýchlejším mužom planéty je Usain Bolt z Jamajky. V behu na 100 metrov vytvoril nový olympijský rekord, ktorý má hodnotu 9,63 sekundy. Či je bežcov osem alebo viac, každý má na štarte rovnaký cieľ – získať medailu a podľa možností zlatú. Dokonca štartovacia čiara (či dĺžka okruhu) je pre každého z nich tá istá. Totožné podmienky, jeden cieľ a všetky zmysly upreté na to najpodstatnejšie – zlatý kov. Koľkí ho môžu reálne získať? Len jeden (dvaja v prípade, že by mali v cieli navlas rovnaký čas).

"Víťaznej ceny sa teda zmocníme iba v prípade, že budeme naplno 'trénovať' presne v tej časti 'štadióna', na ktorej nám Boh káže pretekať."

K hlbšiemu uvažovaniu nad víťaznou cenou pozýva jeden z pilierov Cirkvi každého z nás. Všetci sme bežcami na štadióne sveta – každý so svojou povahou, vlohami a temperamentom, darmi a talentami, s osobitou výchovou z rodiny, viac či menej ošľahaný životom. Každý máme svoju špecifickú úlohu (teda povolanie), ktoré je potrebné úprimne hľadať, rozlíšiť, prijať ho, formovať sa preň a najmä – snažiť sa ho zo všetkých síl realizovať. Len malý detail o „našej“ sile: Boh začína konať až vo chvíli, keď už ľudské sily nestačia. Alebo druhá možnosť – keď ho do „vedúcej“ pozície pustíme dobrovoľne.

Víťaznej ceny sa teda zmocníme iba v prípade, že budeme naplno „trénovať“ presne v tej časti „štadióna“, na ktorej nám Boh káže pretekať. Možno nezískame 21 olympijských medailí a nezabehneme 100 m za menej ako desať sekúnd. Nevadí. Snažme sa bežať Božie preteky a za odmenu dostaneme nebo – cenu, ktorej hodnota sa zlatom vyvážiť nedá.

Jozef Bujňák
Autor je kňazom Košickej arcidiecézy.

Foto: Flickr.com

 
  pošli na vybrali.sme.sk