Autor: Postoy, November 21, 2012

Categories: 

Tohto roku som na Deň nezávislosti stál večer na schodoch Národnej galérie vo Washingtone a pozeral sa na ohňostroj. Pozerali sa naň aj ľudia okolo mňa – cez živý videoprenos na svojich i-Phonoch.

Dôvod bol možno tiež taký, že šlo o novinku, no veľkolepé ohňostrojové divadlo sa tým nevyhnutne zredukovalo na malú obrazovku v niečiej dlani. Je to ako pozerať sa na svet opačnou stranou teleskopu. Úžasné a reálne fenomény sa skrátia na našu veľkosť a konvertujú na reprezentácie, ktoré máme my pod kontrolou.

Chet A. Bowers vo svojej knihe Nech jedia dáta správne hovorí: „Počítače posilňujú alebo marginalizujú vzorce myslenia a komunikáciu, ktoré sú špecifické pre danú kultúru, podľa toho, ako táto technológia kóduje kultúrne predpoklady tých, ktorí ich vytvárajú.“

Obrazovka versus reálna skúsenosť

Reálna skúsenosť sa marginalizuje, pričom sa zároveň posilňuje technologický odstup od sveta – lukratívny pre niektorých ľudí. Tak sa umenšuje autentická skúsenosť (autentická ľudskosť).

Toto je samo osebe kultúrnym rozkladom. A navyše sa tým implicitne tvrdí, že komerčne balená skúsenosť je realitou – a možno je dokonca aj lepšia.

Historik Glenn Olsen v Obrate k transcendencii tiež zdôrazňuje, že teoretici ako Spencer, Comte či Marx verili, že ľudské bytosti „napredujú k spoločnému globálnemu systému,“ ktorý pochádza z buržoázneho ducha.

„Je to ako pozerať sa na svet opačnou stranou teleskopu. Úžasné a reálne fenomény sa skrátia na našu veľkosť a konvertujú na reprezentácie, ktoré máme my pod kontrolou.“

Táto idea spoločného systému je súčasťou moderného progresivizmu. Implicitne je prítomná v takých veciach, ako je „balíčkovanie“ skúsenosti. Z ohňostroja sa stanú malé svetelné vzory na sklenej obrazovke. Toto je pokrok? V našej kultúre očividne áno.

Je zrejmé, že použitá technológia nie je neutrálna. V skutočnosti je doslova hostilná. A predsa Cirkev neučí ľudí hodnotiť kultúrne bremeno technológií, aj keď od toho závisí ich morálny život.

Mohlo by to tvoriť ústrednú časť vyučovania, čo to znamená byť človekom. Kristus je napokon dokonalá ľudská bytosť a Cirkev má Kristovu tvár, akokoľvek ju znetvorujeme.

Prepojenosť človeka s človekom

Prejdime teraz od tejto technologickej a vykastrovanej „skúsenosti“ k inému druhu spoločnej skúsenosti, ktorá je väčšmi Kristovská, a uvážme napríklad, že

Naše životy sú vďaka nespočetným interakciám vzájomne prepletené a spoločne poprepájané. Nik nežije sám. Nik nehreší sám. Nik nie je sám spasený. Životy druhých sa neprestajne rozlievajú do toho môjho: prejavujú sa v tom, čo si myslím, čo hovorím, čo robím a čo dokážem. A naopak, môj život sa rozlieva do života druhých: či už v dobrom alebo v zlom. Preto moja modlitba za mŕtveho nie je niečo pre tohto človeka cudzorodé, niečo vonkajšie, dokonca ani po smrti. Pri vzájomnej prepojenosti Bytia môže moja vďačnosť voči druhému – moja modlitba za neho – zohrať určitú malú úlohu pri jeho očistení. (Benedikt XVI)

Pápež apeluje na číru hĺbku skutočného ľudského života, s dôrazom na slovo „ľudský.“ Komplex spoločnej skúsenosti obsahuje celú paletu ľudských prvkov, v našom prípade spoločný úžas divákov ohňostroja, skúsenosť, že sme skupina, ktorá niečo obdivuje, počas spoločného dňa, ktorý je súčasťou našich národných dejín.

Toto je skúsenosť ako prúd zvukov, ideí, vnemov a pohybov, do ktorých sme sa narodili a pred ktorými nemôžeme uniknúť. Abstrahovať od nich nás stojí veľa a stráca sa pritom to ľudské v nás.

Navyše, ohňostroj je v určitom dôležitom zmysle nad nami, hoci aj vieme, ako jednotlivé chemické zlúčeniny fungujú. Na krátky okamih táto skúsenosť prekračuje našu kontrolu i našu individuálnu perspektívu a účinne poukazuje na skúsenosť transcendencie, čo je nevyhnutnou súčasťou ľudského bytia.

Obrazovka medzi nami a svetom

Obrazovky sa používajú na mnohé dobré účely, od čisto praktických (odchody lietadiel), až po tie najvznešenejšie (nájdenie si textu básne na internete). Občas však vkladáme obrazovky medzi seba a korene skúsenosti. Sme tým, čím sme, vďaka tisíckam malých skúseností – ako nám pripomína Benedikt – skúseností, ktoré sú povznášajúce a informatívne, no samozrejme aj banálne.

„Technológia môže skúsenosti orezať či obmedziť. No naša túžba po jemnozrnnej skúsenosti nezmizne, ani keď sa staneme takými 'sofistikovanými'.“

Technológia môže skúsenosti tiež orezať či obmedziť. No naša túžba po jemnozrnnej skúsenosti nezmizne, ani keď sa staneme takými „sofistikovanými.“ Iba pri spätnom pohľade oceníme, ako reálne skúsenosti zapadajú do seba.

Obrazovková kultúra je často riadne preosiata. Je historicky dané, že prehliada určité skúsenosti, keď to robia ostatné inštitúcie. Noviny informujú len o určitých témach, televízne kanály hovoria len k určitým demografickým skupinám, cirkvi sa venujú len určitým témam, atď.

Hlbšie ľudské kvality sa prehliadajú, často preto, že nie sú vecou konzumu a sebauspokojenia. Dovoliť, aby sa obrazovky dostali medzi nás a druhých v supermarkete, v aute, večer pri stole, počas stretnutí, ničí šancu na skutočnú ľudskú skúsenosť a šanca navždy odchádza.

Takéto používanie obrazoviek umenšuje ľudskú kultúru. Takisto však ruší náš zmysel pre vzájomnú prepojenosť celého Bytia – čo pre nikoho z nás neveští nič dobrého.

Bevil Bramwell
Autor je kňaz, člen rádu Oblátov Nepoškvrnenej Panny Márie, učí teológiu na Catholic Distance University. Titul PhD. získal na Boston College a pracuje v oblasti ekleziológie.

Pôvodný text: The Screen Culture, medzititulky redakcia, ilustračné foto: thecatholicthing.org, flickr.com (licencia CC).

 
  pošli na vybrali.sme.sk