Autor: Anna A. Hlaváčová, November 16, 2010

Categories: 

Jána Budaja poznám z konca 80. rokov. Vďaka nemu som spoznala aj Dominika Tatarku.

Zvlášť silným zážitkom bolo, keď sa v byte Budajovcov na Moskovskej ulici Dominik vrátil do Katolíckej cirkvi, ktorú opustil v povojnových rokoch. Pamätám si tých deväť Tatarkových krokov v ústrety skromnému biskupovi malej postavy v ošumelom obleku. Biskup Korec nezvyknutý na takéto gestá ho zdvíhal z pokľaku. V tom kontraste obradnosti a civilnosti bol celý ten čas, čo bol Dominik preč...

Bol to Ján Budaj, kto ma v prvý deň mobilizácie síl poslal dvíhať telefóny v byte Milana Kňažka. Takto sa pre mňa začalo novembrové dianie. Všetci kamaráti mali rušno, kým ja som sa v tichu prechádzala po cudzom byte...

Potom som dlhé roky cestovala a slovenskú politiku som sledovala len okrajovo. Vždy mi v nej chýbala mimoriadna prirodzená inteligencia a pohotovosť Jána Budaja, jeho vyjadrovacie a pamäťové kvality.

Ak Budajov program akcentuje urbanizmus a ekológiu, verím mu. Veď to nie sú témy, ktoré si dal do kampane včera, ale veci, za ktoré sa zasadzoval celé desaťročia, za každých okolností. Pri podobných bodoch programov je u viacerých kandidátov garanciou ich napĺňania práve osobnosť. Ján Budaj už niečo ustál.

Čakala som na vhodnú príležitosť vydať svedectvo o Jánovi Budajovi. Jeho kandidatúra na primátora je tou príležitosťou. Bilboardov nemá veľa, za jeho kampaňou nestojí veľký kapitál. Aj v tejto situácii ho odporúčam svojim slabým hlasom, ale z hĺbky duše, vašim srdciam a úsudkom.

Anna A. Hlaváčová
Autorka je režisérka a scenáristka, zaoberá sa dejinami a teóriou umenia.

Články v rubrike Názor nemusia odrážať názor redakcie.

Foto: janbudaj.com

 
  pošli na vybrali.sme.sk