Prihlásenie

Secondary links

Komentáre

len dodatok

Martin,
velmi pekne a dobre napisany clanok.
vsimol som si, ze si sa vyhol fraze, ze Cyril a Metod k nam
"doniesli krestanstvo." Podla mojich poznatkov tu predsa posobili uz pred nimi rozni misionari zo zapadu, teda prve kontakty malo tunajsie obyvatelstvo prave s nimi. Alebo sa mylim?
Dalej by ma zaujimalo, co hovoria pramene o "uspechu" ich misie, do akej miery bolo prijate Slovenmi.
A este k tomu cielu, ja sa na ich misiu pozeram aj trosku z pragmtickeho hladiska Byzantskej rise, ktora si misiou chcela ziskat vyznamneho spojenca a vplyv v strednej Europe a misia bola na to skvelym nastrojom...Ci nie?

Submitted by D. Čurila on 7 July, 2007 - 22:57.

Nemylis, ved Adalram tu

Nemylis, ved Adalram tu postavil Pribinovi kostol uz 828 ak si dobre pamatam.

Submitted by Anonym on 9 July, 2007 - 23:42.

Chybna interpretacia

Pravdepodobne mas na mysli moju zmienku ohladom cirkevneho ucilista. Zial, nerozumiem tvojej namietke. Knieza Pribina postavil vo svojom sidle v Nitre murovany kostol v roku 828, to je fakt. Nasledne ho vysvätil salzbursky arcibiskup Adalram. Okrem uz spomenuteho, vyznamnym kostolom bol aj kostol sv. Salvatora na Bratislavskom hrade.
Samozrejme, ja netvrdim, ze kostolik v Nitre vznikol az s prichodom Konstantina a Metoda na Velku Moravu. V clanku len uvadzam hypoteticke uvahy o sidle druheho cirkevneho ucilista, ktore tu podla pisomnych pramenov mohlo naozaj vykonavat cirkevnu cinnost. Ved kostol okrem ohlasovania Bozieho slova plnil aj dalsie dolezite funkcie. V stredoveku bol aj centrom vzdelania, kultury a osvety.

Submitted by martin.lupco on 11 July, 2007 - 10:55.

vsak to nebola namietka, ale

vsak to nebola namietka, ale suhlas preto si zrejme nepochopil

Submitted by Anonym on 15 July, 2007 - 12:50.

Prinos misie

V prvom rade dakujem za charakteristiku clanku. Fraze, ze Konstantin a Metod k nám „doniesli krestanstvo“ som sa vyhol zamerne, pretoze uz od 7. storocia anglosaski misionari pocas dlhych a namahavych ciest hlasali evanjelium, okrem franskych pohanskych krajov aj na uzemi strednej Europy medzi Slovanmi. Takze ako si podotkol, naozaj tu uz pred Konstantinom a Metodom posobili rozni misionari zo Zapadu.
Vyznam ich misie spocival predovsetkym v zavedeni slovienskeho jazyka do liturgie, v sireni slovanskej kultury a osvety (slovienske cirkevne uciliste - v okoli Mikulcic, zostavenie prveho slovanskeho pisma - hlaholiky atd.). Velkym prinosom pre nasu kniznu vzdelanost bolo aj napisanie Konstantinom versovaneho Proglasu (Predslov k sv. Evanjeliu z 9. stor. - prva slovanska basen), v ktorom autor oslavuje slovansky preklad Pisma a vyzdvihuje domaci jazyk ako zaklad kniznej vzdelanosti.
Tieto skutocnosti poukazuju na skutocnost, ze uspech ich misie bol ocividny. Christinizacia Slovanov v im zrozumitelnom jazyku sa rychlo rozsirila. Starosloviencina sa stala jazykom cirkevnej, politickej a kulturnej elity a zakladom pre rozvoj kultury ranostredovekej civilnej Europy. Nasi predkovia dostali skutocne Bozi dar - pismo a vieru v jazyku, ktoremu sami rozumeli. Starosloviencina bola na vysokej urovni. Nie nadarmo sa prirovnavala s vtedajsimi dobovymi jazykmi: hebrejcinou, grectinou a latincinou.
Urcitym zadostucinenim pre Konstantina a Metoda bolo, ako spominam aj v clanku, zaujem kniezata Kocela o starosloviensku liturgiu, preto im poskytol 50 ziakov na vyucenie znalosti staroslovienskeho pisma. Tymto pocinom sa sirila cyrilometodska liturgia nielen medzi naddunajskymi Slovanmi, ale aj medzi Slovanmi v Kocelovom kniezatstve. V sucasnosti sa ich liturgia este stale ciastocne praktizuje u nasich „vychodnych a juznych susedov“ - v Rusku, Bielorusku, Ukrajine, Srbsku, Chorvatsku, Bulharsku a i.
Pragmatizmus ich misie je na mieste. Dobre si to vystihol. Rastislav sa obratil o pomoc na cisara Michala III. v zaujme politickej rovnovahy. Jeho hlavnou snahou bolo vymanit sa z tlaku Vychodofranskej rise a nadviazat strategicke spojenectvo s Byzantskou risou.

Submitted by martin.lupco on 11 July, 2007 - 10:53.

reakcia

Martin,
ano,mas pravdu,ze vyznam ich misie bol velmi velky. Mna vsak v tejto suvislosti napada ich vyznam aj pre nas, dnesnych obyvatelov Slovenska. tusim,ze starosloviencinu pouzivaju ako obradny jazyk iba greckokatolici( neviem,ako je to u pravoslavnych), ale my -rimski katolici-, mame od nich nieco, co by sa kontinualne tiahlo az do dnesnej doby? pismo,jazyk,aj obrad mame predsa iny..

Submitted by D. Čurila on 11 July, 2007 - 12:58.

Vyznam pre nas

Na to ti adekvatne neviem odpovedat. Viem len, ze okrem byzantskeho (vychodneho) obradu prijali aj uz udomacneny rimsky (zapadny) obrad, ale v slovienskom jazyku. U nas "rimokatolikov" sa prvky ich liturgie, zial, nezachovali. Dominuju iba u nasich "vychodnych susedov".
Vyznam pre nas bol skor v politickej rovine ako cirkevnej...

Submitted by martin.lupco on 13 July, 2007 - 11:31.

KaM

Niekoľko drobností, ktoré by som rád adresoval mladému bádateľovi:
otázka misií na našom území, či už malo ísť o tzv. íro-škótske (vlastne len írske) alebo iné (Vlachovia a Gréci podľa legiend), je treba brať s mimoriadnou rezervou. Ak sa aj skutočne dostali na naše územie, čo ešte nikto nedokázal, ich úspech bol zrejme veľmi diskutabilný (podobne ako problematika mikulčických kostolov na začiatku 9. storočia, kde sa bude robiť určite revízia interpretácií). Slovensko bolo oficiálne kristianizované expanziou Moravanov po vyhnaní Pribinu (v tom čase ešte pohana). Tí prijali krst v roku 831.
Preto je pôsobenie KaM významné hlavne v politickej rovine. Slovanská liturgia a písomníctvo je len vedľajším a pôvodne aj nezamýšľaným produktom, ktorý sa tu nakoniec neujal a Svätopluk veľmi rýchlo zistil, že prináša viac škody ako úžitku.
Atď.
V žiadnom prípade by som však nečerpal informácie od ľudí, ako je Ďurica. Odhliadnuc od toho, že je fašista, sa navyše nevyzná v stredoveku, takže treba siahnuť po iných autoroch.

Submitted by Anonym on 11 July, 2007 - 16:05.

Dakujem za vasu reakciu

Suhlasim s vasim tvrdenim. Uvedomujem si, ze ich prinos nespocival, ani tak v kristinizacii Slovanov, ako skor cerpal z politickej situacie vtedajsej doby. Rastislav sa obratil ako som to uz raz uviedol "o pomoc na cisara Michala III. v zaujme politickej rovnovahy". Jeho hlavnou snahou bolo vymanit sa z tlaku Vychodofranskej rise a nadviazat strategicke spojenectvo s Byzantskou risou.
Na margo M. Duricu: Viem, ze nie je kompetentna osoba v tejto oblasti. Z neho som vychadzal len v suvislosti s datovanim historickych udalosti. Relevantnymi autormi su predovsetkych Michal LACKO a BARTUNEK Vaclav.
Dakujem za vasu reakciu. Velmi si to vazim.
S pozdravom

Martin Lupco, v. r.

Submitted by martin.lupco on 13 July, 2007 - 11:20.

Uz rozumiem

Jaj, prepac. Tvoja reakcia bola dobra, len ja som ju vzal z opacnej strany. Uz rozumiem... Vdaka za podporu. Zelam pekny den! :-)

Submitted by martin.lupco on 16 July, 2007 - 11:29.




Aktuálne video

Rozhovor s Františkom Mikloškom vo filme 22 hláv:

viac videí

Anketa

Zmenil sa váš názor na EÚ, odkedy sme jej súčasťou? :

Follow postoy on Twitter

Výveska