Občania, ktorí sa ešte nevyjadrili ku kauze Bezák, nech sa hlásia u súdruha Žinčicu. Môžem vari ja ostať bokom?

Sklamanie, frustrácia až hnev. Odvolanie otca arcibiskupa Róberta Bezáka vzbudilo tieto pocity u mnohých. Je to ľudsky pochopiteľné. Nasledovali rýchlokvasné mediálne reakcie. A ako to už v podobných kontroverzných prípadoch chodí, s vaničkou bolo vyliate aj mnoho z tej vzývanej Pravdy. V tomto blogu sa vyjadrím k niektorým trhlinám komentáru „Facka Bezákom“, uverejnenom na www.postoy.sk 2.7. V tej či onej forme sa totiž tie isté problematické momenty objavili aj v x ďalších článkoch.

1. Komu?

V prvom rade je problém identifikovať, komuže sú výčitky ohľadom spôsobu odvolania Bezáka vlastne adresované. V komentári neodznie jediné meno. Na začiatku sa spomenie akurát Katolícka cirkev na Slovensku a Konferencia biskupov Slovenska. Naši biskupi však, aspoň oficiálne, za odvolanie zodpovednosť nenesú. Bezáka samotného o odvolaní upovedomil - a o dôvodoch vraj neupovedomil - pápežský nuncius Mario Giordana. Ten je ale v konečnom dôsledku tiež len poslíček. De iure stojí za odvolaním Svätý Otec Benedikt XVI. Kto za ním stojí de facto? V pamflete sa to hemží zamlčaným podmetom a pasívom: neinformovať vôbec je horšie...; „neinformovať znamená...; ...sa píše... Ak sú vinníci predsa len definovaní podstatným menom, tak kolektívne a vágnymi pojmami: cirkev (s malým c), cirkevná hierarchia, reálcirkev, cirkevní predstavitelia. Keďže som sa ako čitateľ viac nedozvedel, som nútený o odvolávajúcich a mlčiacich ďalej hovoriť len rovnako záludným spôsobom.

2. Každý slušný veriaci

O čo hmlistejšia je identita vinníka, o to jasnejšie má autor v zločine samotnom: Zlá zlá hierarchia nám nepovedala to, čo chceme vedieť, čiže nekomunikuje, čiže nevytvára vzťah, čiže ničí to, čo funguje. Informácie, to je predsa komodita, na ktorú máme sväté právo. Akože nám ju tí páni veľkomožní hore odopierajú?    

Veru, v komentári stačí slová cirkev, veriaci a informácie nahradiť slovami  pravicový zlepenec, ľudia a istoty – a už čítame štandardný  prejav istého politika, nie náhodou najpopulárnejšieho na Slovensku. Prostému ľudu vždy dobre padne dozvedieť sa, že mu  majú patriť nejaké (hoc aj domnelé) privilégiá.

Neopovažujem sa autora obviňovať z úmyselnej demagógie. Nespochybňujem jeho úprimnosť, ani dobré úmysly. Lenže či už sa v praxi vyskytne populizmus autentický alebo vypočítavý, oba sa napokon ukážu formálne i obsahovo podobné. Moment, keď sa autor pasoval za hovorcu každého slušného veriaceho na Slovensku, je veľavravný.

3. K jadru veci

Veriaci teda vraj mali pri odvolaní arcibiskupa automaticky právo na zdôvodnenie. Autor sa túto svoju tézu snažil podoprieť pastoračnou konštitúciou Communio et progressio, menovite z kontextu vytrhnutou časťou §17, ktorá hovorí skrátka o potrebnosti komunikačných prostriedkov informovať pravdivo - s nulovou relevanciou ohľadne prípadu KBS a Bezák. O niečo viac ale napovedajú  §41 a §122, kde je rozsah práva na informácie upresnený: Právo na informácie ohraničujú iné práva – (...) právo na tajomstvo, ktoré vyplýva zo spravovaného úradu alebo je podmienkou verejného dobra. Vždy, keď ide o spoločné dobro, treba šíriť informácie veľmi opatrne a múdro.

Slovom, tá pastoračná konštitúcia, ktorú autor citoval na podporenie svojej tézy, jeho tézu v skutočnosti vyvracia. Nie, tento nárok nie je paušálne samozrejmý ani z cirkevnoprávneho, ani z čisto morálneho hľadiska a v praxi odvolávania biskupov ani nebýva štandardom. Zároveň však, v súlade s autorovou obavou, že mlčanie môže dávať priestor na rozličné konšpiračné teórie, Communio et progresio nariaďuje zachovávanie tajomstva limitovať: …ak cirkevné autority nechcú alebo nemôžu podávať informácie, najmä ak sú nevhodné na publikovanie, často vznikajú škodlivé «šumy», ktoré nespĺňajú požiadavku pravdivosti. Je preto potrebné obmedziť zachovávanie tajomstva výlučne na prípady, keď je v ohrození právo na dobrú povesť osoby alebo iné práva jednotlivcov či spoločenských skupín.

A tu sa dostávame k jadru problému: Boli by v prípade zverejnenia príčin odvolania Bezáka v ohrození práva jednotlivcov či spoločenských skupín? Pokiaľ áno, otec nuncius resp. príslušní hierarchovia konali správne, keď dôvody nezverejnili. Pokiaľ nie, konali nesprávne a dôvody by zverejniť mali. Bodka.

Sám autor pritom implicitne pripúšťa, že právo na informácie isté obmedzenia predsa len má: ...v rozumnej miere...; netreba zákulisie, stačí transparentnosť. (Presnejšia definícia “zákulisia” a “transparentnosti” poskytnutá nebola, ani vysvetlenie, ako vlastne môže byť inštitúcia plne transparentná bez odhalenia zákulisia. Vychádzajme však z toho, že jeho chápanie príslušných hraníc sa kryje s hranicami spomenutými v Communio et progresio.) Autor ďalej priznáva, že si nie je neoprávnenosťou Bezákovho odvolania úplne istý. Čiže okolnosti jeho odvolania nepozná. A tým pádom nemôže ani vedieť, či situácia zachovanie tajomstva vyžadovala, alebo nie. To mu však nebránilo v tom, aby zachovanie tajomstva hneď odsúdil ako trápne, nízke a nehodné nasledovníkov Krista.  

4. Milý Ježiško

Na Krista sa autor odvoláva dvakrát ako na vzor dokonalej komunikácie. Ak príčinou tohto apelu je túžba po poskytnutí takého rozsahu informácií, ktorý by uspokojil subjektívnu potrebu človeka, potom mu radím od Krista Evanjelií dať ruky preč. Božsky dokonalá komunikácia Krista – Boha, ktorý je Láska - nebola z ľudského hľadiska vždy ani bezmedzne otvorená, ani zreteľná, ani kompletná. Niektoré informácie komunikoval Ježiš veľkým zástupom (Mt 7,28). Niektoré zástupom zamlčal, a zdôveril ich v danej dobe len úzkej skupine vyvolených - predchodcom Svätého Otca a biskupov (Mk 4,34). Niektoré informácie poskytol iba trom z nich (Mk 9,1-10). Mnohokrát o istých veciach vyslovene zakázal komunikovať (Mt 16,20; Mk 1,43-45; Mk 7,36…). Mnohokrát sa spôsob jeho komunikácie ľuďom mohol javiť hulvátsky (Mt 23,17.33). Niekedy podal informácie neúplné či mätúce, a namiesto ľudsky okamžite zrozumiteľného vysvetlenia vyžadoval v ten moment vieru v neho (Jn 6,52-69). Niektoré informácie prisľúbil komunikovať až v neurčitej budúcnosti, a to akýmsi neštandardným spôsobom (Jn 16,12-13). Keď to - ako veríme - neskôr cez Ducha Svätého vykonal, povedal nám, že na tomto svete tak či tak informácie vnímame iba čiastočne a nedokonale. A on nám ich zatiaľ dokonale ani sprostredkovať nechce. Dočkáme sa toho ak tak len v nebi (1Kor 13,12).

Netvrdím, že predstaviteľov hierarchie treba paušálne stotožňovať s Kristom a že so spomenutými situáciami je kauza Bezák analogická. Iba som tým ilustroval, že dožadovanie sa istých dodatočných informácií odvolávkou na príklad Krista veľmi nekorešponduje s Kristovou komunikačnou praxou, tak ako je vo Svätom Písme zaznamenaná.

Mimochodom, vo svojej komunikácii Kristus nie raz prirovnával členov budúcej Cirkvi k ovciam. Nikdy s negatívnou konotáciou. Nikdy ich nespájal s nasledovaním „slepým“ a stádovitým tak, ako to robil autor komentáru. Pri sledovaní súčasného diania skôr stádovitosť badať u tých veriacich (a neveriacich), ktorí majú s rešpektovaním cirkevnej hierarchie problém. Nevraviac o tom, že samotné otázky v žiadnom oficiálnom prehlásení ovečkám ani upierané neboli.

5. Ako banán na stenu hádzať

Aby nedošlo k nedorozumeniu: V kauze Bezák naozaj badať viacero podozrivých okolností. Pre slovenských katolíckych žurnalistov je nielen „právom“, ale priam povinnosťou snažiť sa o odhalenie pravdy a jej zverejnenie, pokiaľ to bude v záujme väčšieho dobra. Práve preto som znechutený, že zatiaľ sa väčšinou správajú skôr hystericky než rafinovane. Komentáre ako Facka Bezákom budú mať na odhalenie pravdy v kauze Bezák a na úroveň komunikácie KBS možno taký veľký efekt, aký malo ohadzovanie budovy NR SR banánmi na úroveň korupcie v slovenskej politike. Veď ak bol Bezák odvolaný oprávnene a hierarchia mlčí, zrejme ide o úradné tajomstvo z dobrého dôvodu. A ak bol odvolaný neoprávnene – kvôli čímsi finančným, politickým či osobným záujmom – potom to dotyční tak či tak nepriznajú. Vypisovanie takýchto pamfletov, informačne chudobných a argumentačne deravých, je hľadiska zdravého rozumu naivné a z hľadiska kresťanskej morálky pohoršujúce. Čo tak radšej využiť svoje kontakty v cirkevných kruhoch a pokúsiť sa o poriadnu investigatívu, ktorá by pomohla potenciálnych vinníkov usvedčiť?

6. Epilóg: Dobrý a výborný

Wayne Gretzky, najlepší hokejový hráč všetkých čias, nevynikal rýchlosťou ani silou. Keď sa ho raz pýtali na jeho zázračný recept, zdôveril sa: Dobrý hokejista hráva tam, kde je puk. Výborný hokejista hráva tam, kde puk bude. Myslím, že podobné platí aj pre žurnalistov. V zápasoch o pravdu a spravodlivosť sa im podarí častejšie uspieť asi skôr bystrým čítaním hry než bezhlavým šprintom a silovo.

Dobrý novinár reaguje na dianie pohotovo a vkladá do riadkov celé svoje srdce. Výborný novinár srdce koriguje rozumom a napísané si dôkladne overí, aj za cenu dlhšieho času. Dobrý dokáže povedať veci, ktoré hovoria všetci, bez toho, aby vyzneli ošúchane. Výborný prináša originálne myšlienky, všimne si na téme to, čo ostatní nie. Trendy určuje. Dobrý si nenechá brnkať po prstoch, keď verejnosť isté informácie nedostane. Za aplauzu más sa vie posťažovať na vrchnosť, ktorá ich neposkytla. Výborný dokáže dané informácie vypátrať a ľuďom ich sprostredkovať. Dobrý vie, sťaby tribún ľudu, vykričať väčšinovú mienku. Vie hovoriť bežným ľuďom z duše. Výborný mainstreamovú mienku (aj svoju vlastnú) kriticky overuje. Ak sa v nej ukážu nedostatky, dokáže poukázať na pravdu, hoci nepríjemnú.     

Verím, že naši katolícki novinári takýmto potenciálom disponujú. Nech ich Pán žehná, aby ho dokázali využiť. Veď ak podľa nich majú veriaci právo, aby všetky dôležité uzávery vrchnosti boli korektne a konkrétne zdôvodnené, o čo väčšie právo mám potom ja – čitateľ – žiadať to isté pri uzáveroch novinárov v ich vlastných článkoch.

Lukáš Pitel

Obrázok: nd04.jxs.cz