Ak by si mal Odyseus vybrať medzi 40 ročnou púťou po svete a internátom, určite by zvolil únavné putovanie. Internát totiž predstavuje jednu z najväčších odyseí v živote študenta. Nikdy neviete, kde budete bývať, s kým a za akých podmienok. Možno vás budú budiť susedia zo štvrtého poschodia svojím metalovým koncertom o tretej ráno, alebo natrafíte na skupinky švábov dávajúcich si rande priamo pri vašej posteli.

Najmä v Mlynskej doline je bývanie na internátoch - eufemisticky povedané - pestré. Konkrétne narážam na bývanie na manželských internátoch, aj keď je možné napísať viacstranový kritický článok o vzhľade tzv. ,,átriákov“ alebo ,,Šturáku“. Nechcem sa sťažovať, na manželských internátoch bývam už druhý rok, spolubývajúca je super, nehovoriac o harmonických vzťahoch so zvyšným štvorčlenným osadenstvom na bunke.

Vrátim sa však k spomínanej odysei. Ako som sa minulý týždeň vracala ,,domov“, upútal moju pozornosť oznam na dverách výťahu, ktorý nám dával na známosť, že sa máme do 10. mája vysťahovať. Dôvodom je rekonštrukcia nášho i vedľajšieho bloku.

Aby som vás oboznámila s dianím na manželských internátoch, vedenie internátov sa rozhodlo investovať peniaze do rozsiahlej rekonštrukcie. Minulý rok v júni sa museli študenti blokov E a F vysťahovať, aby sa v júli mohlo začať s rekonštrukciou. Sťahovanie bolo zbytočné, najmä pre tých, čo chceli zostať na svojich izbách aj v lete. Rekonštrukcia sa totiž začala až v septembri (prečo nezačali v lete???) a ,,úspešne“ prebieha až doteraz, aj keď o práci možno polemizovať. Denne stretávam robotníkov, ktorí na stavbe viac pijú a fajčia, než sa oháňajú špachtľami a maltou.

To, že sa ide náš blok rekonštruovať, logicky znamená, že sa musíme sťahovať. V období zápočtového týždňa a nadchádzajúceho skúškového obdobia skutočne ,,príjemná“ správa. A kam presťahovať približne 200 ľudí? Dokončený je len blok E, ostatní majú smolu. Môžu to buď zabaliť (ako moja spolubývajúca), presťahovať sa na iný internát (ako ja a v skúškovom období nadväzovať kontakty s dvomi novými spolubývajúcimi) alebo stanovať na protiľahlom ihrisku. Možností je nekonečne veľa. Smiešne sú najmä očakávania vedenia. Bloky G a H chcú zrekonštruovať do začiatku septembra. Ak sa blok E prerábal 9 mesiacov, ako stihnú spomínané Géčko a Háčko za tri mesiace?
Ďalšou zvláštnosťou Mlynskej doliny je spôsob platby za internát. Platiť môžete bankovým prevodom alebo hotovosťou. Na tom by neboli nič zvláštne, keby... keby sa spôsoby platby pravidelne nemenili. Posúďte sami: oznam číslo 1. hlásil: internát je potrebné uhradiť do 5. mája bankovým prevodom alebo hotovosťou. 26. apríla sa zjavil oznam, že platba bankovým prevodom sa už uskutočniť nedá, mala byť uhradená najneskôr desať dní pred ,,deadlinom“. Keď som sa teda 28. apríla vytasila pred úradníčkou hotovosťou (veď prevodom sa platiť už nedá, nie?) vytreštila na mňa oči a stroho mi oznámila, že odteraz sa dá platiť len prevodom. Po otázke ,,prečo?“ bezradne pokrčila plecami, vraj ona za zmeny zodpovedná nie je. Aby ste vedeli, dotyčná pani nikdy nič nevie. Jej najzodpovednejšou úlohou je denne vypiť niekoľko šálok kávy a rozprávať sa s SBS-kármi. Všetky záležitosti a problémy nás posiela konzultovať na Šturák, kde úradníčky doslova ,,makajú ako fretky“ a snažia sa vyhovieť niekoľkým tisícom študentov v Mlynskej.

Presunula som sa teda na oddelenie na Šturáku, kde mi (po troch strastiplných hodinách čakania) oznámili, že hotovosťou platiť môžem na átriových domčekoch, keďže ma plánujú presťahovať tam. Odhodlane som vstúpila na ďalšie oddelenie a takmer spôsobila úradníčke infarkt, pretože ,,ona hotovosť brať nemôže a mohli by ju za to vyhodiť.“ Ľadovým tónom som jej odporučila zatelefonovať na Šturák, aby si overila, že odo mňa prijať peniaze môže a nejde o žiaden špinavý trik zo strany redaktorov relácie Reportéri. Po zdĺhavom telefonáte sa dotyčná konečne rozhodla peniaze prijať a ja som tešila na jednoduchý proces sťahovania.

Mimochodom, ostatní spolutrpitelia z môjho bloku sa nemajú kam sťahovať... Sľubovaný blok E totiž nie je dokončený. Študenti síce majú na Éčku prisľúbené izby a mali by sa presťahovať do 10. mája, vedenie však oznámilo, že skôr ako 15. mája sa do bloku nedostanú. Skrátka a dobre, nie je dorobená voda a elektrika. A tak všetci čakajú. Na sľúbenú smsku, že sa môžu na dva? tri? týždne stať majiteľom nového domova a v čase zápočtov a skúšok vliecť kufre, cestovné tašky a samých seba na nový blok.

Poprajme im veľa šťastia. Nech to prežijú bez psychickej ujmy a prílišnej fyzickej námahy. Ja sa sťahujem. Spolu s mojou traumou, cestovnými taškami a otázkou, čo mi neprestajne rezonuje v mysli: ,,Prečo nezačať s rekonštrukciou po skúškovom a prestať si komplikovať život???“

Jana Dlhopolčeková
PS: Ak budem musieť budúci rok bývať na priváte, všetci viete prečo...