Na tomto svete nemôžeme očakávať absolútne dobrých ľudí, ani absolútne bezchybné  štáty. Bolo by však absurdné tvrdiť, že sú všetky rovnako zlé. Takže treba brať to, čo existuje. Slovensko vďaka svojej veľkosti a polohe to na vlastnú päsť jednoducho „neuhrá“. Podľa mňa by však bolo veľkou chybou pri výbere spojencov sa riadiť tým, o čom pred dvesto rokmi fantazírovali osvietení buditelia.

Nie som antirusky zameraný. Dokonca si myslím, že Rusi bojovali proti ateistickému komunizmu statočnejšie ako Slováci. A navyše – dve sestry mojej mamy sa vydali za ruských emigrantov, kozákov, ktorí ako 14 roční chlapci bojovali proti boľševikom. (Obidvaja, chudáci nakoniec zomreli na rakovinu, čo pre bojovníkov nie je najlepší koniec.) Svojou kultúrou a hodnotami však patríme k Západu a bolo by jednoducho smiešne vyberať si spojencov na základe výslovnosti.

Treba si uvedomiť, že ruskí cári podporovali panslavizmus, pretože si mysleli, že im to pomôže pri šírení ich vplyvu do strednej Európy. Ako to fungovalo medzi dvoma veľkými slovanskými národmi  - ruským a poľským – už niekto vo svojom príspevku napísal. Panslavizmus bol taktiež silný na Balkáne. Keď však došlo na lámanie chleba vypukla tzv. Druhá balkánska vojna.

http://en.wikipedia.org/wiki/Balkan_Wars#Second_Balkan_War

Dá sa namietať, že to všetko bolo dávno, avšak vražedná Juhoslovanská vojna sa odohrala počas života väčšiny z nás (1990-1995).

http://en.wikipedia.org/wiki/Yugoslav_Wars

Slovensko nemôže stáť samé, ale myslím, že na to ani nemá právo. Názor, ktorý sa dá sformulovať ako „my zostaneme svätí a tí ostatní môžu ísť do pekla“ je podľa mňa úplne scestný. Jeden korešpondent tu dokonca často spomína exkomunikáciu ako správne riešenie. Nuž predstavme si, že pri Poslednom súde sa Boh spýta – kde sú vaši bratia a sestry? A my povieme: „Nezaslúžia si tu byť. Exkomunikovali sme ich.“ Nemyslim si, že by to bola prijateľna odpoveď.

Teraz sa rozhoduje o budúcnosti Európy.

http://konkol.blog.sme.sk/c/229546/Europa-do-or-die.html

Je možné, že sa to skončí neúspechom. Boh nás však nebude hodnotiť na základe našej úspešnosti, ale na základe toho, či sme sa snažili. Zatiaľ Slovensko v tomto smere zlyháva. Áno, mám na mysli to, že v roku 2010 sme boli jedinou krajinou Eurozény, ktorá odmietla pomôcť kolegovi v núdzi – Grécku. Zato bedákali a nadávali sme prvotriedne. A mnohí z nás sa teraz priam nemôžu dočkať pádu tohto kolegu.