človek nie je "len" rozum, človek nie je "len" Láska (To je Boh), človek nie je "len" viera... Ale:
Človek potrebuje dogmy aby vedel odpovedať sebe a tým druhým vo viere...
Človek potrebuje Nádej, aby vedel vstať po páde, ktorý vždy prichádza...
Človek potrebuje Boha keď všetci okolo neho sklamú...
... ten článok je sám pre seba, teda o ničom.
Len to som chcel povedať výpočtom myšlienok "čo" spája človeka s Vierou v Boha,
čím sa stáva človek Človekom. To o tej "súťaži v zozname právd" je (s)prostý odklon od viery... Také články sú mätúce a zastierajúce "túžbu spochybniť". Autor je predovšetkým spochybňovateľ viery a stavia sa do úlohy apologetu viery... Veľmi nebezpečná kombinácia. Chýba v ňom analýza, prečo si človek kladie otázky - odpoveď : Preto lebo nie je dokonalý, ale chce byť dokonalý... A dôležité je smerovanie kade sa človek vydá za dokonalosťou. Autor sa vydal cestou analýzy ktorá vedie k analýze samotného Boha... A to považujem za veľmi zlé. Ani ten čo stojí tvárou v tvár pred Bohom si nedokáže predstaviť, že by ho analyzoval, tak čo chce filozof? A sémantické pole viery je v rukách Božích... Rozhoduje, teda súdi IBA BOH a nikto iný, ani filozof, ani pápež neroznoduje o človeku kam pôjde a čo sním bude po prerodení do večnosti... Autor spochybňuje autoritu Boha tým, že všetko kladie na kocku pozemskéhgo bytia... A to nie je pravda. Pravda sa ukáže až v Bohu. To je základný omyl ktorého sa autor dopúšťa hustou sieťou situačnéhpo opisu, zabúda na "život večný" a na "Boží súd"... V tomto svetle je jeho esej abyčajný jalový tľach.