Antikrist, či diabol, má mnoho podôb a pôsobí na človeka odkedy človek, i ako bytosť s duchovnou zložkou, existuje. Z Evanjelií počujeme mnoho príkladov a prípadov jeho existencie a moci J.K. nad ním.Počul som farára, ktorý existenciu diabla v biblických časoch považoval za chorobu,padúcnicu.To znamenalo,že v týchto časoch je to povera.Nepatrím medzi tých, ktorí za každým zlom vidia diabla, ani žeby jeho existencia bola pre mňa akosi súčasťou psychyckého vybavenia.Ale ak existuje, tak v súčasnosti má najčastejšie natiahnutú masku materializmu.Včera pri sledovaní istého filmu som si uvedomil,viac ako inokedy,že materializmus, tzn. ako životný postoj,nie je vlastný iba nášmu modernému storočiu.Jeho zradnosť je v tom, že človek, i ako hmotná bytosť, potrebuje v istej miere hmotné statky na svoj ľudsky dôstojný život.Za touto hranicou, kedy sa materializmus stáva životnou filozofiou je upísanie sa diablovi.Lebo v akej miere sa v ľudskej spoločnosti prekračuje táto hranica, v takej miere iným ľudským bratom chýba radikálny nedostatok obživy.Ten je spojený nezriedka s odklonom od Boha,v zanevrení na Neho,lebo títo ľudia sa cítia opustení Bohom i ľuďmi.A to je tiež diabolské ovocie. Víťazí na oboch frontoch.Loví boháčov i bedárov.Ľahostajnosť kňazov v otázkach materializmu bude ich silnou výčitkou ak raz prídu pred Božiu súdnu stolicu. Alebo im to milosrdný Pán odpustí?Keďže na jednej strane je ľudsky krátky život a na druhej večnosť?Alebo príbeh o chudobnom lazárovi spočívajúcom v lone Abrahámovom a boháčovi trpiacom v mukách bol povedaný Ježišom iba pre výstrahu? Neviem, nech to bude akokoľvek, z lásky k Bohu a blížnemu je človek zodpovedný za biedu, teda tí, ktorí nastolili také " pravidlá" v ekonomickom živote, ktoré ľudí práce a bez práce ženú do ľudsky nedôstojných životných podmienok.