To je jeden z prísľubov, ktorý dal náš vzkriesený Pán svojim

učeníkom./Mk 16,18/  Pri povrchnom vysvetlovaní by išlo

iba o tzv.glosoláliu. Čiže modlenie sa v nejakom neznámom

jazyku v stave nadšeného vytrženia. Môže tak byť, ale treba

mať triezvu hlavu, a nenaletieť vybičovaným emóciám ani pri-

drichmaným výkladom. Môže ísť aj o posadnutie tzv.nečistými

duchmi. Zdá sa to navonok ako „dar jazykov“ a ako ovocie

ostáva klam a rozdrapenosť. Môže ísť o hovorenie v inom jazyku,

a nemusí byť za tým Duch Svätý.

Pri hlbšom pohľade na vec tento fenomén znamená nie iba

modlenie sa v jazykoch, ktoré naozaj môže ako nadprirodzený

úkaz nastať, a patrí medzi jednu z prorockých chariziem,

ale môže ísť aj o ovládanie iných kvalít ducha,

ktoré sa symbolicky nazývajú jazyky.

Sú to vlastne kľúče od tajomstiev života.

Môže ísť o porozumenie jazyku medicíny, filozofie či teológie.

Porozumenie jazyku inej kultúry, iného náboženstva,

zvykom inej krajiny. Môže to byť chápanie prírodných záko-

nitostí, kozmologických dejov, skrytých súvislostí. Už som ich

spomenul deväť. Sú i ďalšie. Porozumieť pravidlám športu,

zákonom rôznych štátov, či mať prehľad v rôznych tradíciách.

Porozumieť napr. bohatej histórii Katolíckej Cirkvi, to chce

tiež istú znalosť historického „jazyka“, kde človek má neraz

problém vžiť sa do ducha  tej doby, ktorá sa riadila svojimi

pravidlami a zákonmi. Čiže svojským jazykom. O pár storočí

sa komunikovalo inak a bol iný jazyk, iné pravidlá, pretože

všetko podlieha vývoju.

Keď chce niekto rozumieť napr. obrazom, musí sa tomuto

oboru venovať dlhšie, aby porozumel jazyku obrazov.

Podobne je to napr. s novým digitálnym kontinentom,

ktorý nám priniesla moderná doba. Gramotnosti v tejto oblasti

sa treba naučiť. Podobne je to napr. s dopravou. Aby človek

mohol šoférovať, musí mať vodičské oprávnenie po zložení

skúšky, a musí ovládať špecifický jazyk dopravných značiek.

Každá cirkev má svoje osobitné pravidlá a spôsoby poriadku.

Teda dar jazykov určite znamená chápať tieto spomenuté aj

iné odlišnosti. Rôzne jazyky sú aj rôzne druhy spiritualít.

Podľa sv. Antona Paduánskeho sú to aj rozličné čnosti,

ktorým zasvätenec rozumie, ako sú pokora, chudoba, trpezlivosť.

Neveriaci týmto jazykom, čiže komunikačným prostriedkom

s nebesami jednoducho nerozumejú ani nemajú dané porozumieť.

Jazyk  ARETOLÓGIE

čiže náuky o cnostiach,

bude raz v Nebeskom Jeruzaleme  ten najdôležitejší.

A na ten si nájdime čas, osvojujme si ho po celý život. Tento

jazyk bude mať totiž raz v skutočnom svete hodnotu väčšiu

než majú dnes zlato, tituly a peniaze.

To je najdôležitejšia naša investícia a ten pravý kapitál.

Preto nebuďme primitívni, ani sektársky, keď hovoríme o dare

jazykov, nemyslime si naivne, že ide iba o francúžtinu či gréčtinu.

Alebo iba o modlitbu vo vytržení, ktorej nerozumie ani ten,

cez ktorého to prechádza ako cez „kanál“.

Cez kanál ide špina. Čiže aj lži.

Človek, čo nechce skončiť ako stroj,

          preto zásadne nepestuje chanelling ako duchovný diktát,

a nezabúda, že je slobodným nástrojom Ducha Svätého.

  Niekedy sa v nás môže brániť vnútro, aby sme napr. s angličtinou

    či nemčinou  neprijali do seba ducha tých ,čo sú pánmi sveta,

     ale aby sme napr.  so slovenčinou patrili medzi sluhov dejín.

Moc sa trápiť nemusíme, ak nám učenie nejakého

svetového jazyka neide. Ak nám ho netreba nutne vedieť,

     tak sa nemusíme znásilňovať ani sa hanbiť,

       že sme trocha na jazyky slabí.

   To nie je už problém pre neživý počítač,

a cez prekladateľa nám text za

pár sekúnd z inej reči preloží.

Myslíme si, že pre živého Boha

bude jazyková bariéra nejakým problémom?

         Dokonalé prekladače dostaneme do svojho osláveného tela,

 bez mučenia pri učení.

Ako jeden z darov Ducha Svätého jemu verným.

Preto moc nemachrujme ako tlmočníci či glosolalisti a

učme sa poctivo materinský jazyk Európy

/ako to raz napísal J. W. Goethe/:

jazyk pravých 4. evanjelií.

Čiže jazyk ľudských a kresťanských čností.