Odovzdanie
(venované R. Dilongovi)
Nesiem ti, ó veľký tvorca
Slova,
nesiem ti jedny fialky!
Ako smutné baldachíny zo sĺz.
Nekrič,
že sú nie tvoje!

Ja som ich tebe
zbierala!

Po tmavých chodbách súmrakov
vešala som ich vône,
aby bilinné
účinky
týchto Božích dietok
ničili ťažobu
akejsi
noci.

Kým ty si liečil
svoje rozšľahané
srdce
a hľadal si spočinutie pre svoj sen
na niektorej z dúh
nedosiahnuteľných...

A potom si,
kým som ja,
ešte len pomyslená Bohom
kráčala hviezdami
k tejto biednej
samote Zeme,
objavil
v mukách
rastlinu
s podivným
menom.

Rastie
na najväčšej lúke
v Láske...