na aktivity F.Mikloška a splnomocnenca vlády Adolfa Smolíka, ktorí ako sloni v porceláne zasahovali do riešenia problémov gréckokatolíckej cirkvi po roku 1990.

"...Eugenovi Kočišovi sa spolu s jeho spolužiakmi zo seminára podarilo nepozorovane odísť a pokúšal sa nájsť zamestnanie. Našiel ho v Bystrom nad Topľou, kde pracoval v učtárni cementárne. Tu sa naňho uskutočnil zásah. Jemu sa však pred zatykačom podarilo ujsť. Odišiel do Fulianky a odtiaľ po niekoľkých dňoch k rodičom bohoslovca Jozefa Mašleja do Šarišských Michalian. Do Bystrého sa nevrátil, nastúpil do zamestnania v Trebišove do mäsopriemyslu. Zakrátko na to dostal povolávací rozkaz na vojenskú službu...."

Takže ušiel pred zatykačom, zamestnal sa, dostal povolávací rozkaz.
V dobre prenasledovania kňazov a reholníkov sa zatykaču (vystavenému ako inak na meno) dalo jednoducho vyhnúť tak že sa človek presťahoval a zamestnal? Štátna moc ho kvôli zatykaču nevedela nájsť ale kvôli povolávaciemu rozkazu sa jej to podarilo? A na zatykač sa zabudlo?

Divné. Je to krátením príspevku? Alebo zázrak?

Uvedomujeme si, ze slovo zatykac je zrejme v kontexte menej zrozumitelne - mozno by bolo lepsie napisat zatknutiu

Kočiš odišiel zo seminára a dostal povolávací rozkaz do PTP – nemohli mu ho hneď doručiť, lebo sa nezdržiaval doma, nejakú dobu trvalo, kým zistili, kde sa zdržiava- vtedy bol zamestnaný v Bystrom a podarilo sa mu vyhnúť zatknutiu – zrejme ho hľadali kvôli povolávaciemu rozkazu a pracoval ešte v Trebišove atd...

(V práci je :Seminaristi museli po obsadení seminára ŠtB nedobrovoľne opustiť seminár, mnohí boli vyvezení do rôznych táborov, niektorí sa ukrývali pred bezpečnosťou. Eugenovi Kočišovi sa spolu s jeho spolužiakmi podarilo zo seminára nepozorovane odísť.

Prerušenie štúdia znamenalo aj povinnosť nastúpiť na vojenskú službu. Nakoľko sa E. Kočiš nezdržiaval po odchode z ústavu v mieste svojho trvalého bydliska, bol mu povolávací rozkaz odovzdaný neskôr, tak ako ostatným, so zaradením do PTP.)

Beáta a Martin