Stojí na čele Portugalska takmer štyridsať rokov. Okolo neho prichádzajú i odchádzajú, nastupujú a padajú malí i veľkí politici. Autoritári i demokrati. Hovoria o ňom, že je krajne konzervatívny. Do diskusií vnáša osobnostnú integritu a zbožnosť. Verí v nadčasovosť Božieho poriadku. Pri rozhodovaní sa opiera o úsudok vzdelancov a myšlienkovo spriaznenej elity. Vôľu väčšiny neuznáva. Vo virvare sveta stojí pevný ako skalný útes - António de Oliveira Salazar

Pochádza z chudobnej rodiny. Narodí sa ako posledný z 11 detí. Má desať sestier. Vstúpi do seminára a chce sa stať kňazom. Človek mieni ...

Vyštuduje právo a ekonómiu. Získa doktorát a profesúru. Prednáša na univerzite. Po zlikvidovaní monarchie a nastolení republiky vládne v Portugalsku politický a ekonomický chaos. Katolícka cirkev je kruto prenasledovaná. Počas 16 rokov sa vystrieda 45 vlád a niekoľko vojenských diktatúr.

Minister financií
Prezident generál Fragoso Carmona ponúkne Salazarovi ministerstvo financií. Nový minister zavedie centralizovanú kontrolu financií, zlepší príjmovú politiku a zníži verejné výdavky. Píše sa rok 1928. Zakrátko dosiahne rozpočtovú rovnováhu a dokonca aj zisk. Po prvýkrát od roku 1913. Začne stelesňovať hospodársku a politickú stabilitu. Vyvádza krajinu z nebezpečenstva hladomoru a vyrovnáva štátny dlh. Zatieni vojenských lídrov a získa podporu intelektuálov, dôstojníkov a Cirkvi. Sympatizujú s ním majitelia pôdy, podnikatelia a bankári. Sú mu vďační za hospodársku stabilizáciu krajiny. Podporuje ho i armáda.

Stane sa ministerským predsedom
Svojej funkcii sa venuje naplno. Nikdy sa neožení a vedie asketický život. Nemá dom ani auto. Býva v obyčajnom nájomnom byte. Do vládneho paláca chodí pešo. Má rád kontakt s ľuďmi. Počúva ich. Prebytky zo svojho platu dáva na charitu. V súkromí žije ako radový Lisabončan. Je zbožný. Pokiaľ môže, denne ide na svätú omšu. Jeho celoživotným priateľom je kardinál Cerejeira. Lisabonský patriarcha a zástanca zjavení Panny Márie vo Fatime.

Salazar koncentruje moc do svojich rúk. Má široké právomoci. Zakáže socialistické, komunistické a fašistické strany. Prizná volebné právo ženám. Voliť môžu vzdelaní a majetní. Zastaví nepokoje v uliciach. Naučí sa využívať silové zložky štátu. Za cenu perzekúcií stabilizuje krajinu. Neuznáva trest smrti. Počas jeho vlády sa v Portugalsku nevykoná ani jediná poprava. Položí základy „ekonomického korporativizmu“. Záujmy skupín kladie pred záujmy jednotlivcov. Páči sa mu stavovský princíp. Inšpiruje sa encyklikami Leva XIII. Zavedie novú ústavu. Obsahuje formuláciu o Bohu ako najvyššom Zákonodarcovi. Legislatívne opatrenia dotýkajúce sa morálky schvaľuje portugalský episkopát. Parlament nemôže uzákoniť potraty, antikoncepciu, pornografiu, homosexualitu. Dosiahne radikálne sprísnenie rozvodovej praxe.

Vyhlási "Estado Novo" (Nový štát)
Plán. Chce pozdvihnúť životnú úroveň vo svojej krajine. Portugalsko patrí v tom čase k najchudobnejším v Európe. Salazar neponúka blahobyt, ale ponúka stabilitu a pomalý rozvoj. V rozhlasovom prejave hovorí o „blahu ľudu, poriadku, rešpekte pred zákonom a pokojnom rodinnom živote“. Hlása vlastenectvo, kresťanskú morálku a pracovnú etiku. Bojuje s protikatolíckymi predsudkami a analfabetizmom. Založí mnoho škôl na vidieku. Vyhlási program „škola do každej obce“. Takmer zlikviduje negramotnosť. Vracia do škôl náboženskú výuku. Je presvedčený o správnosti svojho konania a jeho prospešnosti pre štát. Nikdy sa nenechá skorumpovať. Získa si rešpekt, ale nestane sa všeobecne obľúbeným ľudovým politikom. Často opakuje: „Ľudia sa nutne potrebujú dosýta najesť, slušne sa obliecť a dôstojne bývať, ale nepotrebujú nutne mať auto alebo televíziu.“ Sám ide príkladom.

Má obavy z komunizmu
Podporuje generála Franca. Počas druhej svetovej vojny vyhlási Portugalsko neutralitu. Salazar chce ušetriť obe vysilené krajiny od hrôz svetovej vojny a svet od obsadenia polostrova nemeckými vojskami. Vďaka nemalým obetiam sa mu to podarí. Franco pod Salazarovým vplyvom tiež prechádza do neutrality. Cez Portugalsko sa zachráni množstvo utečencov smerujúcich do Ameriky. Mnoho Židov a odporcov nacizmu. Na konci vojny poskytne Spojencom vojenské základne. Diplomatický protokol neutrálnej krajiny nariaďuje po Hitlerovej samovražde spustenie vlajok na pol žrde. Salazar to urobí a vyslúži si označenie „fašistický diktátor“.

Počas studenej vojny sa Portugalsko stane členom NATO. Zapojí sa do boja proti komunizmu. V roku 1955 je Porugalsko prijaté do OSN. Po obštrukciách Sovietskeho zväzu. V zápale obrany svojho štátu vykričí Salazar aj najsilnejším veľmociam ich poklesky a „predpovie“ im „nepeknú“ budúcnosť. Okrem komunistov si berie „na paškál“ Néhrúa, amerických prezidentov Johnssona a Kennedyho. Vo svojich predpovediach sa nemýli. Dejiny mu dajú za pravdu. Argumentuje emocionálne. No vždy je dokonale informovaný. Jeho analýzy sú presné.

Zranenie
António de Oliveira Salazar odoláva tlakom opozície. Po celých 36 rokov. Nakrátko sa stane prezidentom. V roku 1968 utrpí vážne zranenie mozgu. Pri manipulácii s ležadlom si udrie hlavu o kamennú podlahu. Vzniknutý rozsiahly hematóm lekári odstránia. S nastávajúcimi mozgovými porážkami a komplikáciami spôsobenými vysokým vekom mu už pomôcť nemôžu. Umiera 27. júla 1970 v Lisabone. Pochovaný je v rodnom Vimeire. Odprevádzajú ho obrovské zástupy ľudí. Na vkladnej knižke má 20 tisíc escudov (približme 600 €). Celý jeho pozemský majetok. V roku 2007 je v televíznej show Os Grandes Portugueses zvolený za „najväčšieho Portugalca všetkých čias“.

Slovo na záver
António de Oliveira Salazar vytvoril špecifický „režim“, ktorý však dobre „sedel“ portugalským podmienkam a potrebám, priznávajú mnohí ... V dejinách svetovej politiky sotva objavíme jemu podobného, podotýkajú iní ... Historik Paul Johnson o ňom povie „ ... dejiny pravdepodobne zaujmú k obom (myslí aj generála Franca) ďaleko priaznivejšie stanovisko, než bolo v móde ešte začiatkom 80. rokov“ (20. storočia).

Salazarov odkaz
„Základný omyl čisto ateistického, laického štátu vidím v tom, že vyňal činnosť štátu z morálnych hraníc a urobil zákon a právo nezávislými na všeobecnom dobre a spravodlivosti“.

Spracované podľa dostupných internetových zdrojov