Najčastejšia téma rozhovorov medzi mladými veriacimi? Predmanželský sex. Najčastejšia výhrada voči cirkvi? Predmanželský sex.

Budem subjektívny a vyjadrím len svoj zúžený, veľmi zúžený pohľad na vec: Predmanželský sex je neskutočne otravná téma. Aby som bol čo najpresnejší: ani nie tak “sex pred manželstvom”, ako skôr jeho absencia, teda zdržanlivosť. A aby som bol čo najpresnejší: otravný nie je sex sám osebe, ale ako prekážka voči viere v Boha či voči prijatiu cirkevného učenia.

Na jednom mládežníckom podujatí mali mladí veriaci možnosť pýtať sa erudovaného kňaza na čokoľvek. Prirodzene, otázky mali aj podľa programu smerovať najmä ku vzťahom medzi mužom a ženou. Z ich úst sa však všetky otázočky točili len okolo sexu. Okolo predmanželskej čistoty, dotýkania sa na intímnych miestach, antikoncepcie, homosexuality a podobne. Nič proti týmto témam, v takom veku je to bežné, zdravé a normálne pýtať sa na tieto veci. Ale zamrzelo ma, že mládež absolútne nezaujíma akákoľvek hlbšia otázka, napríklad čo je to naozajstná láska, čo to znamená skutočne ľúbiť niekoho, či budúci partner do manželstva je vhodný a správny, na akých základoch stavať manželstvo, či nájdem vo vzťahu šťastie... Všetky otázky len sex, sex, sex, sex. A ešte raz sex... Cirkevná omladina.

Zažívam veľmi často aj inú skúsenosť. Nech náhodou príde do debaty s neveriacimi alebo hľadajúcimi otázka kresťanstva, prvá a posledná výhrada voči cirkvi a náboženstvu sa týka rovnako sexuality - bez ohľadu na to, či je spoludiskutér robotník sediaci v krčme alebo intelektuál (tiež sediaci v krčme). Cirkev vyzerá ako stará dáma, ktorá zaspala dobu, je tisícročia za opicami a svojím bielučkým ovečkám neumožňuje užiť si radostné chvíle v posteli skôr ako si pred oltárom povedia svoje áno. Predmanželská čistota je najčastejším terčom pohŕdania a výsmechu. Necirkevná omladina.

Je však smiešne a zároveň smutné, že sa v takých vzácnych chvíľach diskusií medzi veriacimi a neveriacimi nepolemizuje o existencii Boha, ani objektívne a pravdivo nevysvetľuje poslanie Cirkvi, ale rieši sa len sex.

A je tiež smutno-smiešne, že takýto obraz (veriaci sobášiaci sa len kvôli tomu, aby konečne mali pohlavný styk) sa tak trochu stal aj autoportrétom niektorých príslušníkov Cirkvi.

Kňaz-premonštrát brat Šavol by povedal: Aká spoveď, taký Boh. Ak sme pri Desatore vždy na čísle šesť (nezabudni: “Nezosmilníš”), naším bohom je penis a vagína. My vlastne ani nemôžeme uveriť Bohu, ak veríme jedine fyzickým orgánom slúžiacim na rozmnožovanie a rozkoš.

Odkaz pre mladých cirkevníkov: Nie všetko je len o sexe. Nesobášite sa preto, aby ste sa konečne dostali do postele. Kde začína a kde končí vaša predstava o Bohu, o láske, o manželstve ako sviatosti? S prepáčením, v nohaviciach?

Odkaz pre neveriacich: Nie všetko je len o sexe. Cirkev má na starosti aj dôležitejšie veci. A Pán Boh nám ho dal ako dar, nám na úžitok a radosť. Mimochodom, kde začína a kde končí vaša predstava o Bohu? S prepáčením, tiež iba v nohaviciach?

Matúš Demko