Bolo to putovanie. Dlhé, náročné, ale krásne.

Pri ponuke cestovať do Ríma na blahorečenie JPII som ani na chvíľu nezaváhal a rozhodol som sa ísť. Neľutujem, hoci putovanie trvalo vlakom z Bratislavy do Ríma 18 hodín a boli chvíle, keď únava a nepohodlie boli na nevydržanie.

V nedeľu 1. mája zastal mimoriadny vlak ŽSR s približne 360 cestujúcimi približne o 6.00 ráno na zastávke San Pietro. Ulice medzi stanicou San Pietro a Svätopeterský námestím boli ešte prázdne a tiché, potom však slovenskí pútnici spustili nábožné piesne a dali Rímu na známosť, že do večného mesta doputovali susedia Poľska.

Každý zo slovenských cestujúcich sa chcel dostať na Námestie svätého Petra, prípadne aspoň k televíznej obrazovke, odkiaľ by mohol sledovať obrad beatifikácie. Naša menšia skupinka sa chcela usadiť v záhrade pri Anjelskom hrade, odkiaľ však nebol žiadny výhľad a nebola záruka, že vôbec budeme niečo počuť. Rozhodli sme sa presunúť k “neďalekej” obrazovke, tam však bol obrovský pretlak pútnikov, kde sa mali problém pohybovať aj talianski záchranári.

Samotné blahorečenie bolo nádherné. Krásny obrad, výborná atmosféra, duchovné povzbudenie, pekné počasie. Ján Pavol Druhý, “Lietajúci pútnik 20. storočia”, bol pápežom, ktorý 26 rokov sprevádzal nielen katolíkov, ale prakticky všetkých ľudí na celej planéte. Azda niet nikoho, kto by sa s jeho menom nestretol. A tento prvý slovanský pápež akoby chcel patriť všetkým, všetkým sa darovať, každému národu priniesť svetlo evanjelia.

A to sa mu podarilo aj v deň jeho beatifikácie. Miliónu a pol pútnikov, ktorí za ním prišli zo všetkých kútov Zeme, daroval nádherný slnečný deň vo večnom meste. Tí, ktorí mali šťastie a trpezlivosť, si mohli aj uctiť jeho telesné pozostatky v bazilike svätého Petra. Tí, ktorí sa nerozhodli stráviť ďalšie hodiny v dlhých radoch, mohli objavovať nádherné pamiatky Ríma a prežiť pekné chvíle v meste na Tibere.

Matúš Demko