Lacnejšie pivko, lacnejšie potešenie! Partia štyroch konzervatívnych poslancov mala akiste najlepšie úmysly, keď sa rozhodla nenačrieť do vrecka obyčajných Slovákov a spravila tak čosi cez miliónovú sekeru v budúcoročnom rozpočte, respektíve v rozpočte slovenskej dopravy. Asi im kvalita našich ciest vyhovuje.
Ak však rozjímame nad ich počinom ponornejšie (po prvom pollitráku, ale ešte pred tretím), nachádzame v ich hlasovaní dôležité odkazy, ktoré by sme nemali nechať bez povšimnutia a to aj napriek žalostivému počinu, ktorý nám pripravili takisto štyria poslanci v deň nasledujúci.
Poslanci vykonávajú (mali by vykonávať) svoj mandát slobodne. Slobodné vykonávanie poslaneckého mandátu je jednou z najväčších hodnôt porevolučného politického života, tak ako je sloboda spoločnosti zase jednou z najvýraznejších hodnôt novembra všeobecne.
Konzervatívci od nepamäti učia, že sloboda neznamená anarchiu, ale predpokladá pravidlá vďaka ktorým môže fungovať. Pacta sunt servanda, svedčí tiež tradícia politického života. Slobodný mandát takisto predpokladá určité pravidlá, aby mohol byť efektívne vykonávaný v službách slobodnej spoločnosti. Poslanci vstupom do koalície, resp. účasťou na živote strany, ktorá je v koalícii, vzali na seba určité dohody (písané, či nepísané), z ktorých vyplývajú určité pravidlá (písané, či nepísané). Konzervatívci, vedomí si dôležitosti tradícii, pravidiel a dohôd, potrebných pre fungovania slobodnej spoločnosti by mali stáť prví v rade, kto bude občanov učiť, že dohody treba dodržiavať.
Akiste, svätým právom slobodného poslanca je od dohody ustúpiť. Daná štvorka to však nespravila. Oni dohodu, ktorou boli viazaní; slovo, ktorá dali, jednoducho prestúpili. A prestúpili v dôležitej veci, pekne spolu, teda vedome, práve tak aby zákon neprešiel.
Keď konzervatívci šliapu po vlastných princípoch malo by nás to mrzieť. Mrzieť aj napriek tomu, že sa niekomu môže zdať, že ide o banálnu vec. Skutočnosť je však taká, že o banálnu vec nejde. Keď volič vidí, ako poslanci šliapu po princípoch, na ktorých sú vystavané ich strany a ako lietajú milióny hore-dole, tak si je vedomý, že tu niečo nefunguje.
Keď radový občan vidí, že sloboda mandátu je stotožňovaná s parlamentnou anarchiou, ťažko mu vysvetľovať, že to nemá platiť aj v spoločnosti, v ktorej žije. Banálna vec, teda vôbec nie je taká banálna, lebo učí človeka - voliča nestáť si za vlastným slovom a nectiť si slobodu, ktorú môžeme žiť, len v rámci určitých spoločenských pravidiel.