Kolonizácia Južnej Ameriky sa stala akýmsi tradičným argumentom, ktorý ma dokazovať násilnú a vražednú povahu kresťanstva. Jeden z diskutérov k článku „NÁZOR: Radoslav Procházka o morálnom gýči jednej knihy“ dokonca písal o likvidácii juhoamerických Indiánov. Aké sú však fakty?

Predkovia dnešných amerických Indiánov prišli do Ameriky z Ázie cez Beringovu úžinu. Presný dátum tohto príchodu nie je známy – bolo to však pravdepodobne pred 30 000 až 40 000 rokmi. Hladina morí bola totiž vtedy nižšia ako dnes, keďže časť vody bola viazaná v ľadovcoch. Je pravdepodobné, že prišla len menšia skupina ľudí, takže Indiáni napríklad nemaju krvnú skupinu B. Jednou z ďalších spoločných vlastností bol nanešťastie aj akýsi sklon ku krutosti (spomeňme si tu na mučiarenské koly o ktorých písal J. F. Cooper.)

Predkovia Indiánov sa rozšírili po celom kontinente a celkom na juh, do Ohňovej zeme sa dostali asi pred 10 000 rokmi. Počet Indiánov v čase príchodu Columba jednoducho nie je známy a odhady sa pohybujú medzi 10 a 100 miliónmi. Veľmi utrpeli rôznymi chorobami, ktoré Európania priniesli, pretože proti nim nemali imunitu. Najviac kosili kiahne (my sme zase na oplátku dostali z Ameriky syfilis). Dnešné počty sú už lepšie známe. Čistokrvných Indiánov dnes v Severnej Amerike (USA plus Kanada) žije asi 3,7 milióna a v Latinskej Amerike vyše 45 miliónov. A okrem toho v Latinskej Amerike, na rozdiel od Ameriky Severnej, miešanci tvoria veľké percento, niekde až väčšinu obyvateľstva.

Najvyššiu úroveň dosiahli indiánske ríše v Strednej Amerike. Práve tu však dochádzalo aj najväčším ukrutnostiam. Hádam najznámejšia z nich je ríša Aztécka. Bola to krvavá ríša, v ktorej sa praktizovali ľudské obete na masovej škále. V roku 1486, pri inaugurácii hlavnej pyramídy v Tenochtitlane za jeden deň obetovali extrakciou srdca 20 000 ľudí. Okrem vojnových zajatcov obetovávali aj ženy a deti. V ich chrámoch bola na stenách hrubá vrstva zaschnutej krvi.

Keď v XVI. storočí do Strednej Ameriky prišli Španieli a videli to, došli k názoru, že tu ide o uctievanie diabla. Povedal by som, že mali pravdu. Španielski conquistadori boli v tom čase asi najlepší vojaci na svete. Krátky čas pred tým dokončili reconquistu Pyrenejského poloostrova. Neboli to žiadne krehotinky – zničili to náboženstvo a spolu s nim aj mocenské štruktúry, ktoré ho podporovali.

Čo by sa asi bolo stalo, keby tú ríšu nezničili? Bola by rástla ďalej - na severe by sa rozšírila do dnešného Texasu a na juhu do Venezuely. Obidve tieto oblasti sú nesmierne bohaté na suroviny. Ohrozovala by nás teraz veľmoc zameraná na vojenské výboje, uctievanie krvavých božstiev - démonov a na ľudské obete. Ako by sme tej hrozbe čelili? Atómovými zbraňami? A čo ak by ich oni mali skôr?

Pravda, Španieli to mohli spraviť inak... Nuž, teraz sa ľahko moralizuje. Faktom však ostáva, že najväčšie zverstvá sa odohrávajú, keď sa štátnou ideológiou stáva ateizmus, tak ako to bolo v komunistických krajinách, alebo dokonca uctievanie diablov, ako to bolo v ríši Aztékov.