Priateľu,
trápi Vás,že mnohí kresťania nerozumejú kresťanským termínom a nepoužívajú ich ani pri "verejnom pojednávaní" (priznám sa,že tomu dobre ani ja nerozumiem,čo máte na mysli).Je síce pravda,že nepoznať isté kresťanské termíny a považovať sa za kresťana,je akoby žiak nepoznal abecedu a chcel by vyučovať.Ale predsa je len niečo iné vyznať sa v termínoch a kresťansky žiť.Pomôžem si príkladom zo svetského života:poznáme to,keď niekto v škole vôbec nevyniká,ba priam prepadá,ale v živote sa vie dakedy lepšie obracať ako študovaný.Hovoríme,že pre seba má rozumu dosť a pod.Nejako podobne to bude hádam aj s kresťanským životom.Jeho plytkosť mi spôsobuje väčšie trápenie ako nevyznanie sa v kňazskej hierarchii,ktorá je prekvapivo bohatá na rôzne hodnosti a tituly.Aj mne robí niekedy problém porozumieť jazyku vatikánskej byrokracie,kedy používané slová nepomenúvajú isté javy zreteľne a zrozumiteľne,aby im rozumel obyčajný svetský človek,ba dakedy ani študovaný.Vyzerá to tak,akoby každá profesijná skupina ľudí mala svoj vlastný jazyk,ktorému obyčajní ľudia ťažko rozumia.Poznáme jazyk právnikov,obchodných podmienok bankárov, poisťovníkov a pod.Ale jazyku kňazov by sme mali rozumieť,čo by boli ako vzdelaní.Ale ako som povedal na začiatku, toto ma až tak netrápi ako tá plytkosť a povrchnosť kresťanského života,ktorý končí po opustení brány kostola v nedeľu a inak si žije rovnako ako neverci.To je problém!Kto za to môže a prečo je to tak?A čo robíme proti tomu,ale v prvom rade kňazi,nie je to v prvom rade svedectvo o výsledku ich vyučovania a vedenia?Niečo ako sú žiaci výsledkom výučby učiteľa?Vyučujú a vedú ľud spôsobom,ktorý berie na zreteľ súčasný svet?S jeho pomýlenými hodnotami,rafinovanými postupmi ako odbúrať mravné kresťanské zásady?Pomenúvajú jasne toto nebezpečenstvo a vedia ako sa proti tomu brániť?Som zarazený,keď vidím ako málo sa zmenila situácia po 20-tich rokoch od pádu ateistického režimu a porovnávam,koľko rodín "chodilo" v nedeľu do kostola ( vrátane možnej povrchnosti a zvyku) znášho 11 posch.domu s 55 bytmi,vtedy a teraz.Po 20 rokoch náboženskej slobody a teda aj vyučovania náboženstva chodia aj teraz do kostola ľudia cca zo 6 bytov!A nemusia sa už báť postihu v zamestnaní!To je problém,milý priateľu,nie vyznanie sa v cirkevných hodnostiach,bodaj by sa ich kňazi zbavili,aby im ľudia rozumeli,ale zdá sa mi,že to vyhovuje ich samoľúbosti.Ešte jednu vec spomeniem,ktorá bije do očí.Za komunistického režimu mali kňazi zakázané chodiť do rodín,ich kňazský život sa obmedzoval len na sviatostné úkony.A čo sa zmenilo po 20 rokoch náboženskej slobody?Chodia kňazi do rodín alebo čakajú aby chodili ľudia za nimi?Ako rozširujú evanjelium,Ježiš ich posielal,aby chodili do domov,do rodín.Prečo to nerobia?A mohli by sme ešte dlho pokračovať a pátrať po príčinách úbohého stavu a po pomenovaní príčin hľadať odpovede a možné riešenia.Ale to hádam nateraz stačí.Srdečne pozdravujem a neklesať na duch a mysli.