Ctený brat Gabriel!
Nech mi je odpustené,že sa opovážim zaujat k Vašej úvahe, ako teologicky nevzdelaný človek,isté postoje a pripojit k nej pár poznámok.Pravdu povediac Vaša úvaha ma iba nakopla zverejnit moje myšlienky ku krstu a jeho výkladu,lebo už dávnejšie som sa v myšlienkach zaoberal jeho chápaním a výkladom jeho významu kňazmi.Samozrejme, krst je spájaný s večným životom.Vy sám hovoríte o dvoch významoch večného života,o tom eschatologickom,po pozemskom živote a o jeho význame už tu v pozemskom živote,ktorý sme nadobudli po krste a nesieme ho v seme ako semeno nového,nadprirodzeného života.Možno by sa dalo presnejšie hovorit o jednom význame večného života,ale o jeho dvoch fázach,časnej a večnej.Ale základná otázka stojí,kedy sa tak stane,kedy získame v sebe semeno,či zárodok večného života?Je to pri krste vodou nemluvňaťa? Krst bol,a má byt, spájaný so zmenou spôsobu života,s obrátením,s vyzlečením starého človeka a s "oblečením si Pána Ježiša Krista"(Lis sv.Pavla Rim.13.14)Toto obrátenie sa dialo pri krste vodou už Jánom Krstiteľom,bol to krst dospelých mužov,zodpovedných za svoje činy, bol to akt vedomý, dobrovoľný na základe uverenia vo svoju hriešnosť a spájaný s pokáním. Tento aspekt krstu mi chýba pri krste nemluvniat,je to vlastne formálny akt prísľubu,resp.záväzku rodičov a krstných
rodičov vychovávať dieťa vo viere v Ježiša Krista a formovať ho,aby žil podľa Jeho učenia.Vieme tiež z Písma,že krst po zmŕtychvstaní J.K.v prvotnej,apoštolskej Cirkvi bol spájaný i s darmi Svätého Ducha.Preto sa sv.Pavol pýta v Efeze"akýchsi učeníkov...akým krstom ste teda boli pokrstení? a predchádzajúca veta znie:"Či ste dostali Ducha Svätého,keď ste prijali vieru?"(Sk,hl.19,verš 2,3).Pri krste v prvotnej Cirkvi sa totiž diali rôzne znamenia,divy,ako prejavy Svätého Ducha,napr. dar rečí,viditeľné znamenia a i.A toto sa pri krste v súčasnosti nedeje,Cirkev však učí,že dary Sv. Ducha prijímame pri birmovke,keď už vieme na základe telesnej rozumovej vyspelosti rozlišovat dobé a zlé,keď v nás pôsobí svedomie.Sám som počul nebohého biskupa Gábriša,ako pri istej birmovke,na zdôvodnenie jej prijatia,použil vyššie uvedenú otázku Sv. Pavla Efezanom,chtiac tým povedať,že krst vodou nepostačuje na to,aby sme mali večný život.Kňazi nám však vykladajú prijatie samotného formálneho aktu krstu vodou nemluvňaťa,ako podmienku našej
spásy.A z vlastnej skúsenosti vieme,že mnohí,najmä v časoch náboženskej neslobody,boli pokrstení,ale nedostali žiadnu náboženskú formáciu,o čom svedčia svojimi skutkami a postojmi 2 generácie rodičom a prarodičov.Samozrejme,že dôležitost a význam krstu nemluvňaťa nespájam s očakávanými viditeľnými znamenia Sv. Ducha,čo sa dialo z Božej milosti pre uchytenie sa viery v Ježiša Krista v časoch prvotnej Cirkvi!Ale chcem sa spýtať,či vykonanie formálneho aktu krstu u nemluvňaťa je prejavom jeho viery v Ježiša Krista,spojenej s jeho obrátením k večnému životu?A či teda tento akt možno takto vysvetľovať?Skôr sa stotžňujem s Jn 5.24..."veru,veru,hovorím Vám,kto počúva moje slovo a verí tomu,ktorý ma poslal,má život večný,ten nepôjde pred súd,ale už prestúpil zo smrti do života".
Druhá poznámka: Myslím si,že nehrozí nikomu,ani podivínovi,či čudákovi,taký omyl,aby myslel iba na nebo.Stačí pár dní,aby si uvedomil,že je z hmoty,ktorá si vyžaduje svoje.Napokon už Boh-stvoriteľ pri stvorení muža a ženy im povedal:"Ploďte a množte sa a naplňte zem.Podmaňte si ju a ...( Genezis,1.28).
Ešte raz prosím o prepáčenie a budem veľmi vďačný za Vaše príp.ponaučenie.
S úctou