Páter Gabriel, nedejú sa takéto rozhodnutia pod vplyvom tlaku zo strany spolocenstva, ktorý sa stáva neúnosným? Nie je tu veľa takých vecí ako prílišná dominancia vedúcich, autoritárstvo, potieranie názorov iných, nezmyselné príkazy, zákazy, nariadenia, obmedzenia, nepochopenie, chýbajúci dialóg... Myslím, že vina je vždy na dvoch stranách, viacerí by si mali spytovať svedomie. Myslím si, že mladý človek to ešte zvláda, s pribúdajúcimi rokmi je to stále ťažšie. Kristov kríž mal zmysel, ... aby sme my mohli žiť, tie naše, často nezmyselné a nič neriešiace kríže, ktoré nám častokrát pripravujú naši partneri, alebo predstavení, nás dokážu zabíjať. Neverím, že stačí povedať "TRP" - budeš mať účasť na Kristovom utrpení - a vec je vyriešená. Nie je to alibizmus tých, ktorí pochybili a nik ich nesúdi? Ježiš, ako ho poznám ja, je spravodlivý. Vieme určite ukázať na toho, koho by odsúdil ON?

Ako som poznal činnosť pána Balázsa, jeho rozhodnutie odísť z rehole a kňazstva malo istú predohru. Balázs už roky predtým sa nesprával tak, ako by sa mal podľa mňa ako správať ako duchovná osoba, písal nie najlepšie politicky ladené články do svetských časopisov. Pokiaľ viem, mal liberálne postoje. Čo na to robili jeho predstavení? Nič alebo sa ho snažili usmerniť? Ak ho neusmerňovali, nenesú za neho aj oni svoju zodpovednosť?

Osobne nepoznám p.Balázsa, ani neviem nič o pozadí jeho rozhodnutia. Popísala som moje osobné pocity z cirkvi, kde mi najviac absentuje vzájomná láska, ľudská dôstojnosť, poruzumenie... Kresťania si dokážu ubližovať ešte viac, ako ľudia zo sveta. A dajú tomu ešte "svätú" nálepku. Je strašné, keď odchádzajú tí, ktorý mohli byť soľou, pretože to zachádzanie už nemohli vydržať. (Myslím tým hlavne laikov). Kostoly na Slovensku sú stále plné, preto nikomu nechýbajú. Páni farári sú nekritizovateľní, majú väčšiu imunitu ako toľko kritizovaní poslanci. Nerobil sa prieskum o zraneniach z cirvi, ale výsledok by bol alarmujúci. Dá sa s tým niečo robiť?

Uplne sa stotoznujem s obsahom clanku patra Gabriela a dakujem mu za informacie, ktore, myslim si, pomohli viacerym snad aspon trosku pochopit vzniknutu situaciu, resp. trosku sa zorientovat. Je mi uprimne luto kazdeho knaza, ktory sa dobrovolne vzda svojho knazstva, uzasneho a nezasluzeneho daru. Avsak skor ako zacneme odsudzovat Jana Krstitela Balazsa za jeho rozhodnutie, za jeho postoje, radsej sa pomodlime a poprosme Pana, aby mu pomahal, aby ho viedol a aby aj nam pomohol prijat tuto situaciu, ktoru momentalne nechapeme. Ale naozaj musime vsetko chapat? A hned? Pan vie... a my predsa nemusime vsetko vediet, vsetko chapat, mat vsetko pod kontrolou. A osobne si nemyslim, ze odchod jedneho knaza a reholnika rozvrati cirkev na Slovensku, aj ked je to urcite velka strata.
Helena

Daska, aký tlak spoločenstva v tomto konkrétnom prípade. Nevidím samozrejme kdo kluzúry, ale skôr by som povedal, že JKB mal v poločenstve úctu, keď mohol byť posledné tri roky predstavený v asi najväčšom (?) dome slovenslej františkánskej provincie. Že som s niekým v spore? Ja sa sporím s mojou manželkou už 27 rokov. A v niektoré dni a viac ráz, ale spor neznamená neznesitelné bremeno, či hnev. A ak hnev, na to tu máme západ slnka, aby sme vedeli, že už dosť. Pre spory a konflikty sa neodchádza, iba ak by sa utekalo. PMin

Aj ja si myslím, že by sme Balásza nemali súdiť. Je to jeho rozhodnutie, za ktoré si nesie pred Bohom i sebou samým zodpovednosť.

Azda len tri veci:

Za prvé, osobne cítim ľútosť, že Balász odišiel z rehole i kňazstva. Niektorí mu vytýkajú jeho "liberálne názory"... Nuž, nepoznám osobne Balásza, ale niektoré jeho reakcie v období, keď sa verejnosť rozhodovala či pôjde voliť Gašparoviča, Radičovú alebo voliť prezidenta nepôjde sa mi práve páčili. Teda, bolo mi sympatické, že Radičovú neodsudzoval ako viacerí kresťania, i napriek tomu, že niektoré jej výroky (to pripúšťam) možno neboli najšťastnejšie. Možno aj tie jeho "liberálne postoje" sú darom od Pána - darom, ktorý do spoločenstva vnáša konfrontáciu, debaty, premýšľanie a hľadanie pravdy hlbšie, nielen na povrchu. Každý dialóg je ozdravujúci. Opak dialógu sa ale môže stať predzvesťou tyranie či totality.

Za druhé, pripájam sa k názoru, že Balász dal svoj kňazský sľub Bohu... Ak tento sľub platí naveky, je dokonca trvalejší ako manželský (ktorý smrťou partnera zaniká) - môže človek takýto sľub porušiť a odísť z kňazstva? Nepýtam sa posudzovačne, skôr hľadám odpoveď... A mám pochybnosti.

Pre tieto dve veci ma mrzí, že Balász odišiel, myslím, že je to veľká škoda a nie som si istá, či to bolo správne a dokonca, či to nie je pohoršujúce (a mňa teda hocičo nepohorší). Možno je tento prípad výzvou pre "zasvätených" do veci na zamyslenie - prečo sa to vlastne stalo a či skutočne nebolo iného východiska ako odchod... Hľadanie odpovede však patrí obidvom stranám, nielen Balászovi...

Za tretie: keď už sme pri tej konfrontácii, aj mne sa zdá, že práve tá v cirkvi často chýba... To, že radi nabádame, radi presviedčame druhých o svojej pravde, no názory iných (ak sa priečia našej kresťanskej logike) len veľmi neradi pripúšťame... Ba dokonca sa stáva, že takýchto ľudí berieme ako nepohodlných, ktorí sa pre cirkev ani nehodia... Som kresťanka a voči cirkvi (ktorej som súčasťou) cítim hlboký vzťah. Som však konvertita, vyrástla som v neveriacej rodine, nikto mi nedal vieru do vienka, nesala som ju spolu s materským mliekom... Stretnutie Boha bolo nádherným momentom v mojom živote... ale tá postupná premena, to bol skutočne pôrod, bolestivý, plný kríz a ťažkostí a často nepochopenia od ľudí, od ktorých som tak veľmi potrebovala podporu... Vedia si vôbec tradiční kresťania - ktorí toto nezažili - predstaviť, aké ťažké je toto všetko zažiť? A možno práve darom nás konvertitov je, že hoci sme často komplikovaní a špekulatívni, hoci sa neraz pohybujeme až na rozhraní viery a neviery, predsa sme plní ohňa, hlbokej lásky k Ježišovi a pravdiví - pretože práve my dobre vieme, aké "samozrejmé" je žiť bez Boha, ako ľahko (žiaľ) sa to dá a aký neporovnateľný je to rozdiel, keď človek stretne Boha, tú najkrajšiu Lásku svojho života, tú, ktorá ho očistí, pretvorí a otvorí pre nové obzory, nové dimenzie... A konvertiti sú aj tí, ktorí dôverne chápu neveriacich, veď predsa z nich vzišli, aj im prúdila v žilách ateistická krv...
To nepochopenie neveriacich, malá miera trpezlivosti s nimi, neustále odsudzovanie ich - to všetko mi na nás kresťanoch vadí. Odmietame vidieť ich pohľad, ich skúsenosť, fakt, že oni nežijú v nadprirodzenej milosti a skutočne naše pravdy nechápu. Očakávame, že ľahko nájdu Boha - a ak sa to nedeje, hneď ich za to odsudzujeme... často ľpieme na dogmách a starých pravdách, no nepremýšľame o nich v kontexte dnešnej komplikovanej, zmenenej doby... tým nechcem povedať, že som proti dogmám, v žiadnom prípade! často však mám pocit, že sme ako farizeji, že je pre nás pohodlnejšie držať sa zákona, príkazov a zákazov - než ich vštepovať do sŕdc s tým najdôležitejším príkazom - láskou...

Prepáčte malé odbočenie a úvahu, ale práve ňou chcem vyjadriť, že Balásza považujem za človeka, z ktorého som podobné nepochopenie a necitlivosť voči neveriacim nikdy necítila. Ba myslím, že práve v tomto ohľade môže byť vzorom nejednému laikovi, nejednému kňazovi v našej cirkvi...

Takže aj ja končím s modlitbou v srdci: aby sa cirkev z tohto prípadu poučila v dobrom a aby Marián Balász kráčal po svojej ďalšej ceste vždy len s Pánom a mal odvahu urobiť čokoľvek (a akokoľvek ťažké), čo Boh od neho bude chcieť.

A ktovie, možno je to dobre, že bude práve on radiť premiérke... Možno je to oveľa lepšie, ako by to mal byť povedzme človek, ktorého ľahko zaslepia túžby po peniazoch, vplyve a podobných chorobách...

že im je ľúto, keď prichádzajú o brata. Lenže - o brata zrejme došli už skôr, ibaže si to doteraz nevšimli, resp. si to radšej nepripúšťali. JKB bol aj ich blízky a verný druh a priateľ. Ak sami považujú jeho odchod za zradu, ťažko ich utešiť.
Rovnako tento odchod z kňazstva musí byť bolestivý pre všetkých kňazov, i biskupov, ale zároveň to je iste aj nevypovedanou výzvou pre každého kňaza - aj vy chcete odísť? Myslím, že toto je to, čo niektorých kňazov bude iritovať, pretože ich to konfrontuje s tým, prečo vlastne idú cestou akou idú.

No je takáto konfrontácia zlá? Podľa mňa nie je, lebo ich, teda aspoň tých čo vytrvajú, vnútorne očistí a možno i zocelí.

Pokiaľ ide ale o nás ostatných veriacich laikov, tak nevidím žiaden dôvod na odsudzovanie JKB. Odsudzovať (aj keď to neznie práve evanjeliovo) človeka, ktorý poruší večné sľuby, má podľa mňa aké také právo iba človek, ktorý tak isto podlieha večným sľubom. Lebo iba taký človek v skutočnosti vie, čo to znamená žiť ako kňaz, resp. žiť pod bremenom, akokoľvek príjemným a ľahkým, večných sľubov.

Vidím veci mierne optimisticky. Jednak je nutné, aby náš vzťah ku Kristovi bol vzťahom naozaj ku Kristovi samotnému. Aby nás na ceste za Ježišom neopantala náklonnosť k osobám. Žiaľ, často sme ako veriaci opantaní obdivom a priam až závislosťou na nejakom kňazovi, či spoločenstve, alebo bohoslužobnom mieste. Nemá to tak byť. Človek musí byť natoľko slobodný a orientovaný na Pána Boha, že nesmie pociťovať nadmerný smútok z odchodu kňaza, zmeny spoločenstva, či zmeny kostola.

Ak Ti stačí Ježiš, nemôžeš pociťovať znechutenie nad tým, že iní ľudia odpadajú. Resp že nejdú cestou, ktorou si Ty myslíš, že by mali ísť.

Na Balážovom odchode vidím ako pozitívum to, že ten odchod je jediné možné čestné riešenie. Akonáhle totiž kňaz začne rozprávať o "nových výzvach" v súvislosti s ponúknutým miestom v rámci moci tohto sveta, je po kňazovi. Akúže novú, lepšiu a dôležitejšiu výzvu môže dostať kňaz ako tú, čo už raz dostal: "poď a nasleduj ma" ?? Ak niekto, ako to urobil Baláž, ide otvorene za "novou výzvou" - tak nech ide, je to vždy lepšie, ako by ho to malo vnútorne dusiť. Mali by sme sa radovať z toho, že sa veci vyriešili a že nie je jeden ďalší kňaz, čo sa vo svojom kňazstve dusí. Sloboda je najväčší Boží dar a ak niekto, kto túto slobodu ponúkol späť sľubmi Bohu dôjde k presvedčeniu, že chce slobodu naspäť... čo na to tak asi Pán Boh má povedať? Je to to isté, ako keď ti zabočí milá. Jednak je to trápne, ale ešte trápnejšie je pokúšať sa ju získať späť. Ak ťa nemiluje, čo chceš riešiť? Ak kňaz, ale vlastne každý kresťan, nemilujeme Pána Ježiša viac ako všetky výzvy, niet čo riešiť.

Čistenie vo vnútri Cirkvi i reholí je nutné, možno má vyzerať i takto.

Teda v prvom rade pozdravujem. :))

Máte pravdu, že Balásza málo poznám ako človeka. A nechcem sa ho zastávať, nechcem tvrdiť, že je "svätý". Napokon, nikto z nás nie je svätý, ani Vy, a ani ja. A máte tiež veľkú pravdu v tom, že vo veci, v ktorej s ním nesúhlasíte, vyjadrujete to úprimne a nahlas. Ja som veľa o tom premýšľala a ani mne sa jeho odchod nezdá správny... Ťažko sa k tomu vyjadrovať, keď o tom veľa neviem, nie som zainteresovaná a nie je to ani moja vec. Ale tiež mám pocit, že nech už dôvody boli akékoľvek, musel odísť?... Ale viete, ak jedným z dôvodov boli nedorozumenia v rámci rehole, potom svoj diel viny nesú obe strany... Prepáčte, že to tak tvrdo hovorím, ale myslím si, že v každom konflikte chyba vždy leží na oboch stranách, nielen na jednej... A opakujem, nechcem ho brániť. Poviem však toľko: mne osobne by sa páčila myšlienka, že by premiérke radil kňaz, činný vo svojej službe.

Prečo? Myslím si, že práve naša politika potrebuje vo svojom strede "čistých ľudí, Božiu myseľ", ľudí, ktorí dokážu bojovať s pokušením moci. Veď sa pozrite, čo všetko sa tam deje. Práve kresťania by tam mali vstupovať! A mať za poradcov hoc aj duchovné osobnosti, hoc aj kňazov. Ale kňazov úzko napojených na Ježiša a Jeho milosti... Nevidím na tom nič zlé, práve naopak. V opačnom prípade sa nečudujme... a nečakajme od politiky nič opravdivo duchovné, nič, čo nás kresťanov bude povzbudzovať.

A teraz Vám idem oponovať: čo sa týka Sokola: ku kontroverznej a pre mňa stále nedostatočne vyjasnenej politickej minulosti sa vyjadrovať nechcem. Chcem sa vyjadriť k tomu, ako na mňa ako laika tento človek pôsobí. Zažila som s ním obed v istom užšom spoločenstve. A mala som z neho veľmi nepríjemný dojem, dojem nadradenosti a povýšenectva. Počas celého obeda panovala v miestnosti pomaly stiesnená atmosféra - úplne iný dojem som mala z biskupa Rábeka alebo arcibiskupa Zvolenského. Úplne inak s nami laikmi komunikovali, úplne iná atmosféra pri jedle... Viete, ja nie som žiadna "pokorná ovečka, ktorá padá do mdlôb, keď vidí arcibiskupskú čiapku" - to sa Vám priznám. A nečudujte sa, mňa to totiž nikto neučil. Mňa si kňaz získa tým, aký je, nie svojim titulom. Hlboko si vážim mnohých obyčajných kňazov, ktorí si statočne robia svoju prácu, ktorí sú hlbokí, inteligentní, pokorní, ale aj správne hrdí a sebavedomí, vedomí si svojej dôstojnosti a hodnoty. Mnohí sú pre mňa veľkým vzorom a povzbudením. Žiaľ, pre mňa toto arcibiskup Sokol nestelesňuje. A verte, teraz vôbec nehovorím o iných informáciách (verím, že mnohé z nich nemusia byť pravdivé, pretože ich médiá značne skresľujú), ktoré sa k človeku dostanú - hovorím len o svojich dojmoch z osobných stretnutí so Sokolom. Napriek tomu verím, že je to v jadre veľmi dobrý človek, verím, že mohol byť skvelým Božím služobníkom, že urobil veľa dobrého, poznám ľudí, ktorí na neho spomínajú spred rokov ako na skvelého kaplána... Verím, že prežil ťažký život, ktorý ho v mnohom formoval... Ale v tomto ohľade ak ho Balázs kritizoval, verím, že asi mal dôvod... Tak ako keď spolubratia kritizujú teraz Balázsa, verím, že tiež majú nejaký dôvod... Chápete, je to to isté.

A ešte postreh k tým potratom: neviem, či Radičová hlasovala za potratový zákon, osobne som žiadnu takú informáciu nezaregistrovala. Ale vyslovím svoj názor, s ktorým možno nebudete súhlasiť: viete, ja si tiež myslím, že zákon o zákaze potratov nič nevyrieši. Prečo? Pretože tí, ktorí majú Boží zákon v srdci ho predsa nepotrebujú. Pre kresťanov, ktorí NAOZAJ žijú svoju vieru, pre nich je potrat vražda a pravdepodobne (dokonca aj v prípade znásilnenia a počatia z neho) sa jej nedopustia, navyše, sviatosti dávajú k tomu veľkú silu, to dobre vieme... Ale neveriaci - opäť sme pri nich - platí všetko to, čo som už písala predtým... Oni nevedia tak žiť! Oni nežijú v nadprirodzenej milosti. A hlavne - skúste si to predstaviť - oni necítia nad sebou vyššiu moc. Pre kresťana, ktorý vyznáva Boha a vie, že Boh je vlastne aj Pánom jeho života a že život človeka patrí Bohu - pre kresťana je prirodzené brať dieťa ako Boží dar, na život ktorého nemá právo siahnuť. Ale pre človeka, ktorý považuje za najvyššiu bytosť seba samého - taký človek sa úplne logicky považuje za pána nad nových životom, ktorý v ňom vznikne. Ako takého človeka presvedčíte, že nemá právo siahnuť na život, ktorý v ňom vznikol? Že sa budete odvolávať na Boha, v ktorého on neverí? A takému človeku nezabránite, aby šiel na potrat... Ak tu bude zákon, on pôjde inde, do cudziny, alebo k nejakej pôrodnej babke na čierno, čím ohrozí nielen život dieťaťa ale aj ten svoj...Pre toto mne osobne (a nielen mne) pripadá zákon o zákaze potratov nezmyselný. Pretože potratom aj tak nezabráni a týmto zákonom len docielite, že nás neveriaci ešte viac budú nenávidieť... Takto sa im nikdy nepriblížime, nikdy nedosiahneme, že nám budú chcieť porozumieť...

Myslím si, že my kresťania máme dnes naozaj ťažkú úlohu, svedčiť o našej viere. Ale asi by sme sa mali učiť myslieť viac strategicky, viac diplomaticky, premýšľať, ako svedčiť o našom kresťanstve okrem toho, že ho žijeme skutkami. Lebo to, že my sami nepôjdeme na potrat, je jedna vec. Ale či budeme z pozície kresťanského pohľadu brániť neveriacim - to je už vec druhá... Pretože dnes sa ľudia neriadia pravdou, mnohí ju žiaľ ani nehľadajú. Dnes sa ľudia - individualisti riadia konzumizmom a svojim názorom. Možno preto treba zmeniť taktiku boja... Individualistom a materialistom ťažko vnútite niečo, čomu nerozumejú a ani ich to neláka (bodaj by ich to lákalo, keď im obmedzenia bez prežitej Božej milosti a lásky pripadajú ako nepohodlné jarmo)...

A k tým dogmám... ja súhlasím, že stále platia, bez diskusie. Ale hovorím: nestaňme sa farizejmi. Pretože tí tiež boli verní dogmám, príkazom a zákazom...
Ježiš však prišiel s akousi nadstavbou, či nie?

1. K tomu sa neviem vyjadriť, keďže ho tak veľmi nepoznám a ani pomery v reholi. Ale opakujem to, čo poznám predovšetkým z vlastného života i života svojich blížnych (ktorých poznám alebo vidím a pozorujem), chyba vždy leží na obidvoch stranách... My ľudia sme len obyčajní hriešnici.

2. Prečítala som si. Nuž, naozaj nemal odísť, minimálne mal počkať na vyjadrenia Cirkvi v jednotlivých bodoch...

3. Pozrite, každý má právo na svoj názor. A názor každého človeka je vždy subjektívny. Vy máte možno lepšiu skúsenosť so Sokolom. O.k., neberiem Vám to. Ja mám takúto. A úprimne a veľmi subjektívne, naozaj poznám lepších kňazov... A nemusíte súhlasiť, na to máte plné právo.
A ešte jedna vec: nevšimli ste si, akú úctu si dokonca aj u neveriacich získal Ján Pavol II.? A naopak, ako sa neveriaci dívajú na Sokola? A nielen neveriaci, aj veľa kresťanov... Ja si myslím, že to o niečom svedčí... No opakujem, Sokola považujem za dobrého človeka v jadre a verím, že ako kňaz vykonal veľa dobrého. O tom som presvedčená.

4. K Radičovej: pokiaľ tomu dobre rozumiem, v NR sa vtedy hlasovalo za vydanie zákona, ktorým sa ruší zákon o umelom prerušení tehotenstva z roku 1986 v znení z roku 1991. Prečítala som si ho a mne z toho vyplýva to, že tento zákon umožňuje žene rozhodnúť sa pre potrat a lekárskej komisii potrat schváliť či neschváliť, pokiaľ sú či nie sú splnené určité podmienky. Radičová hlasovala proti návrhu zákona, ktorého obsah nepoznám, ale ním by sa teda zrejme zrušilo právo ženy rozhodnúť sa pre potrat...
O.k., takže vyjadrenie: nemyslím si, že Radičová týmto hlasovala za potraty. Myslím si, že tým len zachovala právo žien (podľa mňa najmä nekresťanských žien) môcť sa pre tento krok rozhodnúť. A v tom rozdiel vidím. Vysvetlím ho bližšie v bode č. 5.

5. Podľa mňa je problém v tom, že plod nie je automaticky považovaný za dieťa už od momentu počatia - ak sa nemýlim. Takže ak my kresťania môžeme niečo urobiť, urobme toto: presvečme verejnosť, že plod je dieťaťom už od počatia a jeho zabitie je proste vražda. Pretože ak sa nemýlim, ani všetci doktori sa v tejto otázke nezhodujú. Takže stále je to najmä vec svetonázoru. A pokiaľ je to tak, potom neveriacich o zákaze potratov nepresvedčíte. A uvedomte si jedno: v tejto spoločnosti žijú aj nekresťania. A im nemôžeme vnucovať naše presvedčenie. Nemáme právo im vnútiť zákon o zákaze potratov. Nemáme právo, i keby sme tisíc krát mali pravdu. Žiaľ. A nemáte pravdu, keď tvrdíte, že potraty klesajú len zákazmi. Ja som nedávno počula informáciu, že v posledných rokoch potraty klesajú - a pritom zákon o zákaze potratov neexistuje.
Nehovorte tak, prosím Vás... Ak budeme mať takýto prísny prístup všetci, naozaj sa s neveriacimi nikdy nezídeme...

Hovorme s nimi, hádajme sa s nimi, presvečme celý svet, že plod je dieťaťom, človekom od začiatku. Ale prosím, netlačme ich zákonmi. Verte, nezískame tým nič, len stratíme... Ak ich však naopak získame pre našu vec, možno v konečnom dôsledku ušetríme viac životov...

Viete, práve to je to: mne osobne nejde o to len niečo hovoriť. Mne ide o to v niečom uspieť, presadiť to. Práve pre tie nenarodené životy. Preto nesmieme byť ako barany, ktoré len bijú rohmi o stenu a pritom ich snaha neprináša ovocie... Musíme byť niečo viac, musíme uspieť v tejto veci, ak nám o ňu naozaj ide...
Preto stále hovorím o pochopení neveriacich a o dôležitosti stratégie... Nespúšťajme z našich názorov, len zvoľme strategický spôsob, ako o nich presvečiť druhých... Musíme presvedčiť ich srdcia a mysle, inak ich nepresvedčíme...

6. Súhlasím.