Voľby sú za nami. Z ich výsledkov sa teším. Čísla sú zaujímavé. Aj malé rozhodovali o veľkom.

Pri volebnom výsledku SNS s 5,07% je bolestné, žže stačilo o 2021 hlasov menej pre SNS a slovenská spoločnosť by sa prebudila do nedeľného rána s výbornou správou, žže sa konečne zbavila rozkrikujúceho alkoholika a jeho kumpánov, ktorí robia hanbu Slovensku.

Dlhodobo prznia pojem ako národná hrdosť a kvôli takým ako oni je veľmi ťažžké byť správne hrdý na krajinu, ktorú mám rád. Je to škoda. Ale to by sme chceli príliš veľa od slovenského voliča, aby v jedných voľbách poslal na smetisko politických dejín hneď dve strany.

Druhým zaujímavým fenoménom je prekrúžžkovanie sa OKS na kandidátke Most-Híd. Veľmi ma to potešilo. Osobne tých ľudí poznám a verím, žže budú prínosom pre slovenskú politiku.

Ako prechádzam povolebné diskusie na internete, čítam polemiky o spôsobe, ako sa dostali štyria predstavitelia OKS do parlamentu. V podstate existujú dva prúdy. 1. Je to nespravodlivé, ako samostatná strana by mali nejakých 0,25%. To aj Paliho Kapurková má viac. Niekomu stačí tak málo a má štyroch poslancov v parlamente a niekto môžže mať aj 4,99% a nepomôžže mu to. 2. V minulých voľbách mali tak málo, lebo veľa ľudí vedelo, žže by ich hlasy prepadli. Teraz ich podporilo oveľa viacej ľudí. Bez nich by Most nevolilo toľko Slovákov a Híd by nemal krásnych 8%.

Kde je vlastne pravda? Keď si pozrieme prednostné hlasovanie, tak Peter Zajac, ktorý dostal spomedzi kandidátov OKS najviac hlasov, mal 16 909 krúžžkov. To v celoslovenských výsledkoch znamená necelých 0,67%. Takžé OKS pri volebnej podpore 0,67% má štyri kreslá. (Zároveň to znamená skoro 150% nárast popularity oproti minulým voľbám, kedy získali 0,27%).

Bol Bugár oklamaný? Prečo im ponúkol miesta na kandidátke? Sú dve možžnosti. 1. Buď naivne veril, žže im to aj tak nepomôžže. Keﾞe nepočítal s takým volebným úspechom, trináste miesto na kandidátke by OKS aj tak nedostalo do parlamentu. 2. Alebo vedel, akú “hrozbu” preňho OKS predstavuje a aj tak im dal šancu.

Prikláňam k tejto možžnosti. Čo z toho plynie? ŽBugár si ich musí veľmi ceniť ako ľudí a politikov, keď im umožžnil vyliezť po svojej strane do parlamentu. Nepriamo tým splnil sľub, žže budú mať zmiešané maďarsko-slovenské zložženie. Chcú vytvárať mosty a v parlamente bude sedem slovenských a sedem maďarských poslancov.

Možnžo je sám prekvapený až takouto rovnosťou. Možnžo nečakal, žže sa prekrúžžkujú všetci štyria. Možžno. Ale podľa mňa nie je takýmto výsledkom rozhorčený. Bugárovi ide viac o slušnú politiku, ako o pomastenie si svojho ega. Preto ho aj toľko ľudí volilo. “Lebo Bugár” je výborný dôvod. Len vďaka tejto osobnosti má projekt nadnárodnostnej strany šancu na úspech. Držžím palce.

Je to znásilnenie demokracie, ako to mnohí nazývajú? Nie. Lebo o tom voliči vedeli. Bolo len na Bugárovi, koho umiestni na kandidátku. Ak to niekomu vadilo, tak Most nemusel voliť. Bugár do toho išiel a veril, žže mu to neuberie hlasy. Podarilo sa. Nie je prakticky rozdiel, či by vytvorili kvôli voľbám formálnu koalíciu Most-OKS a po voľbách by sa vrátili k svojim stranám alebo to spravili takto. Bugár podporil OKS, teda volič Mostu do toho musel ísť s tým, žže ich podporuje tiežž. Inak by to bola schizofrénia.

Prednostné hlasovanie je priamejším nástrojom demokracie, ako volenie len preferovanej strany. Keď to zamieša karty, niekomu to nemusí vyhovovať. Ale to nie je dôvod na to, aby sme to spochybňovali.

Keď pozerám na výsledky týchto tesných volieb, som povzbudený lídrami pravicových strán. Konečne máme nádej na slušnú politiku. Budem s napätím sledovať vývoj na Slovensku z krajiny, kde sa ešte slušnej politike zvíťaziť nepodarilo.

Michael Jurkovič
Autor je študent na Universita di Calabria v Taliansku.