Za mladi som sa na katolícku cirkev díval ako na jedinú silu, ktorá bola schopná odolávať komunistickej diktatúre. Z tohto dôvodu som zatváral oči pred niektorými problémami z cirkevného učenia, ktoré som nechápal a ktoré sa mi zdali nesprávne. Jedným z nich bol kňazský celibát.

Narazil som v diskusiách na názory, že celibát treba zachovať, lebo sa „teší úcte“. Mne osobne celibát pripomína indických fakírov, ktorí na znak svojej svätosti prestanú ohýbať ruku v lakti. Po rokoch takéhoto odriekania im kĺb stuhne a oni potom takíto zmrzačení putujú po krajine. Toto sa má tešiť úcte?

S možnou výnimkou tých mužov, ktorí trpia nejakou hormonálnou poruchou (nedostatok testosterónu), celibátni kňazi vedú menejhodnotný život plný zápasov s tým, čo je prirodzené. Nikomu nimi neublížia, ale takéto vnútorné boje nijako nezvyšujú ich efektívnosť v práci. Toto vrhá trochu odlišné svetlo na názor, že slobodných kňazov rodina neoberá o čas a teda sa môžu viac venovať svojej farnosti.

Už sám sľub celibátu je voči mladým mužom nespravodlivý. Predpokladám, že sa dáva vo veku asi 25 rokov. Keď som ja mal toľko rokov, samozrejme som si myslel, že som zrelý a skúsený. Teraz sa často divím, aké hlúposti a chyby som v tom veku hovoril a robil. Takýto mladí muži sa jednoducho nemôžu zodpovedne zaviazať k tomu, že sa celý život budú vyhýbať sexu. Výsledkom je porušovanie tohto sľubu. Celá škála rôzne závažných hriechov ide od vcelku neškodných erotických myšlienok (ktoré však akosi nepasujú s plným „odovzdaním sa Bohu“) až po sexuálne zločiny, z ktorých sa najviac teraz pretriasajú odporné pedofilné škandály.

Často sa tu argumentuje, že muži, ktorí nežijú v celibáte, sa dopúšťajú pedofílie tak isto, ako celibátni kňazi. Odhliadnime od toho, že tu v podstate ide o poukazovanie na brvná v cudzích očiach. Pokiaľ viem neexistuje žiadny relevantný objektívny prieskum v tomto smere, ale povedzme, že je to tak. Nedokazuje to však nič, lebo nevieme, aká by bola incidencia pedofílie medzi katolíckymi kňazmi bez celibátu.

Podľa mňa by bola podstatne nižšia, ako medzi laikmi. Mladí muži sa nestávajú kňazmi o so zámerom, že nebudú dodržiavať to, čo sľúbili. Naopak – chcú to dodržať a bojujú sami so sebou. Často to končí masturbáciou, po ktorej vždy nasledujú mučivé výčitky svedomia. A v ojedinelých prípadoch dochádza k pedofilným tragédiám. Tie ubližujú nevinným – deťom – a teraz nesmierne škodia cirkvi.

Nemal by sa zanedbávať ani ďalší negatívny dopad celibátu – pokles v počte nových kňazov. Pravdupovediac neviem presne, aká je situácia v tomto smere na Slovensku, ale vo svete je to priam alarmujúce a ak je to u nás lepšie, nemyslím si, že budeme výnimkou do nekonečna. Článok, na ktorý dávam link, skutočne stojí za prečítanie:
http://klimes.mysteria.cz/clanky/teologie/celibat2.htm

Celibát je v priamom konflikte s prvým príkazom Božím (G 1,28), ktorý bol daný ešte pred Desatorom. Neposlúchanie Božích príkazov k ničomu dobrému nevedia. Celibát je len prikázaním cirkevného práva a nemá vieroučnú záväznosť. Napriek tomu ten, čo proti nemu argumentuje, býva považovaný za človeka, ktorý je vlastne nepriateľom cirkvi. Uisťujem každého, že keby mi cirkev bola ľahostajná, tak by som o tomto probléme nevypisoval a keby som bol jej nepriateľom, tak by som sa z celibátu tešil.