Animatori nesluzia na prehlbovanie viery... aspon z vlastnej skusenosti viem, ze najvacsim problemom dnesnej mladeze je nedostatok aktivit, ktore ich zaujimaju. Najskor treba tieto aktivity budovat a pomaly cez ne posobit, lebo inac sa mladi divaju na animatorov ako na "panbickarov" a nemaju zaujem. Sam z vlastnej skusenosti viem, ze ked si z mladymi pokecam o nezavaznych veciach, da sa pomaly dostat aj k viere, k zivotnym hodnotam, k mravnym hodnotam. Neda sa ist priamo k veci, ze "chcem sa s tebou porozpravat o viere"... To je blbost. Mladych teba zaujat inym sposobom, napr. tak ako to uz dlho robia saleziani.

Neviem, koľko je aktivít na národnej, či naddiecéznej úrovni. Môžem však smelo tvrdiť, že každodennej mravenčej a vytrvalej práci v jednotlivých farnostiach aktivity smerom k rozvíjaniu osobností kresťanských animátorov nemôžu uškodiť.
K tomuto tvrdeniu ma vedie niekoľkoročná skúsenosť práve sledovania tej mravenčej práce (sledovania občas očného, občas ušného, niekedy srdcom, niekedy i rukolapne) vo farnosti istého okresného mesta.
Začalo to pred pár rokmi ako "v rozprávke". Prišiel do mesta kňaz, ktorý videl mladých ľudí nielen ako kandidátov na pobirmovnú rozlúčku s Cirkvou. Skúsil niektorých osloviť a budovať dôveru. V spolupráci s mladým kaplánom pozval animátorov "zvonku" na pár dní, či dokážu, že animácia je naozaj to "oduševňovanie", o ktorom píšete. A čuduj sa svete - bola. Dokonca zasiahla nielen dobrovoľne, ale dokonca i povinne prítomných. Mladí (samozrejme, že nie všetci) sa začali meniť a chápať, že viera nie je len o kostole. Vybrali si adeptov na vzdelávanie animátorov z vlastných radov a za tých 6 rokov postupne vybudovali spoločenstvo, ktoré dáva alternatívu tomu, čo mladých čaká vonku. Čo mňa osobne veľmi teší je, že sa farskému vedeniu (i po zmenách) podarilo ukočírovať situáciu tak, že nejde o žiadnych "pánbíčkárov" ani fanatikov, ale o krásnych a najmä normálnych mladých ľudí so živou vierou. Budovanie spoločenstva sprevádzalo mnoho problémov a nepochopenia - predovšetkým zo strany dospelých, dokonca rodičov. Skúsenosti aktívnych animátorov, ktorí už vypomáhajú aj mimo farnosti však ukazujú, že napriek problémom je urobený obrovský kus práce.
Zastrešenie aktivít aj zo strany ZKSM je v momentálnej situácii rozbehnutého spoločenstva veľmi dobré, sú pozitívne skúsenosti spolupráce a spomínaný program štátnej politiky je zrejme aj o tom, že na zmysluplnú prácu s mládežou je možné získať aj finančné prostriedky z verejných zdrojov.
Toľko moje skúsenosti. Snáď ešte dovetok, že tá mravenčia práca chce od človeka veľmi veľa - a ešte vždy je priveľa tých, čo to čakajú od tých druhých...

viera_k

zhodneme sa na tom, ze prioritne by mladym mali hlasat vieru ich rodicia, prikladom a slovom. farnost je spolocenstvo, kde sa realizuje ohlasovanie evanjelia, vysluhovanie sviatosti, formacia, priprava k sviatostiam, ale zaroven aj nejake aktivity socialneho charakteru.
no a teraz k realite: taky median duchovneho zivota na Slovensku vyzera takto: rodicia svoju formalnu vieru neziju, clankom nerozumeju, t.j. mladi nemaju tuto skusenost z domu. v kostole je zvacsa starsia generacia a v beznych pravidelnych oblastiach je ohlasovania zalostne malo. kazen na nedelnej omsi by mala byt koncipovana ako formacia uz veriacich (kdesi je predpoklad ze na omsu chodia ludia ktori uz svojej viere rozumeju :-) ) No a takyto mlady clovek, ktory z domu formaciu nema, pride do kostola, kde omsi nerozumie, pred omsou mu ruzenec nic nehovori, v spolocnosti starych ludi sa neciti celkom doma, odide prec.
tu je niekde uloha krestanskeho animatora: je to "takmer" rovesnik, zije vieru aktivne, logicky hovori jazykom svojej generacie, ma podobne problemy. preto je ziaduce aby farari vyhladavali takychto ludi a posielali ich do animatorskych skol, aby potom kvalifikovane ohlasovali evanjelium napriklad na stretku alebo na priprave na birmovku.
okrem toho je tu dalsi efekt: na takychto spolocnych podujatiach sa animatori navzajom povzbudia, pripadne pozdielaju. je logicke, aby niekto kto dava, sam mal priestor cerpat. tieto stretnutia maju velky vyznam na udrzanie motivacie k sluzbe.
co sa tyka nasej socialistickej vlady, tak vdaka tomu, ze stale sme pluralisticka spolocnost jestvuje pri ministerstve skolstva tzv. Rada mladeze Slovenska, ktorej organizacie mozu na svoju cinnost cerpat peniaze. clenmi su napr. slovensky skauting, Erko, Mladi laviciari, mladi praviciari a kadejake take, no a je tam aj Spolocenstvo evanjelickej mladeze a najma spominane ZKSM, ktore je zdruzenie krestanskych spolocenstiev mladych (obvykle katolicke), ktore obvykle funguju popri farnostiach. priklad: pokial mate vo Vasej farnosti spolocenstvo mladych, tak sa mozte pridat do ZKSM a nasledne po vykazani nejakych podujati: stretka, vylety mozu tieto spolocenstva mat uhradene nejake naklady na tuto cinnost. da sa ist potom na lepsi letny tabor, da sa spravit akcia pre deti, da sa poskytnut prispevok na put, na diecezne stretnutie mladeze, da sa kupit basgitara a kombo pre spevacky zbor a pod. no samozrejme tym ze je to pod ministerstvom je tam povinna nejaka administrativna agenda, nie je to vsak nic strasneho.
problemov na riesenie jesto dost :-) obvykle sa animator vyskoli na konci strednej skoly a vyformovany odide do ineho mesta na vysku. moja otazka je ci by nebolo lepsie mat pojazdne skoliace animatorske timy, ktore by vyskolili priamo vo farnosti niekolko animatorov, mozno by to nebolo kompletne ako animatorska skola, ktora trva rok - dva, ale aspon na nejake zaklady by to pomohlo.