O Veľkomoravskej ríši opovržlivo hovoria práve tí politici, ktorí sa považujú a prehlasujú za najlepších Slovákov. Tvrdia, že túto silnú ríšu vyvrátilo pár krivonohých maďarských kočovníkov, ktorí prišli z Ázie na malých koníkoch. Nuž, „they can’t have it both ways“. Alebo Veľkomoravská ríša nebola silná a vtedy tých pár kočovníkov mohlo stačiť, alebo bola silná a tí Maďari boli niečím viac ako bandou kočovníkov na koníkoch. Ja osobne som však presvedčený, že táto ríša vôbec nemusela zaniknúť, ale sa mohla zmeniť na európsku, alebo možno aj svetovú mocnosť. Keby, pravda, jej vládcovia boli robili správne politické rozhodnutia.

Nanešťastie ich nerobili a jedným z najhorších rozhodnutí bolo pozvanie Solúnskych bratov. Rastislav týmto zradil Ľudovíta (Ludwiga) Nemca, ktorý mu pomohol na trón (846) a toto nebol jediný podraz v histórii Veľkomoravskej ríše. Ešte zhubnejšie však bolo, že tu išlo o odmietnutie západných vplyvov a o orientovanie sa na juhovýchod Európy. Každý, kto trochu pochodil po svete vie, že smer na juhovýchod Európy je považovaný za podradný. V angličtine dokonca je aj slovo „balkanization“, ktoré znamená politický rozpad na malé, znepriatelené časti. Slovo „byzantine“ zase znamená zapletený, tajný, podvodný.

Stredná Európa, Balkán, Turecko, Irak – je to zhoršujúca sa škála. Naopak Západ je symbolom pokroku a demokracie. Pravda, nie každý s týmto musí súhlasiť a situácia v IX. storočí nebola totožná s terajšou. Ale, ako povedal Lenin: „Prax je kritériom teórie.“ Pre tých, ktorí sa nechcú riadiť Uľjanovom (ja patrím medzi nich) ponúkam citát z Biblie L 6,43.44. A je nesporným faktom, že keď do strednej Európy prišli Staromaďari, Byzantská ríša Veľkomoravskej absolútne nepomohla a Staromaďarov nakoniec porazil na rieke Lech pri Augsburgu v roku 955 východofranský kráľ Otto I. Pravda Veľkomoravská ríša vtedy už bola takmer pol storočia mŕtva... Avarov tiež predtým porazili spojení Frankovia a Slovieni, čo umožnilo vznik Samovej ríše, ktorá existovala v rokoch 623-658. Napokon Avarov definitívne porazil franský kráľ Karol Veľký v kampani v rokoch 791-796 a vďaka tomuto mohli vzniknúť Moravské a Nitrianske kniežatstvá.

Chronológia veľkomoravsko-staromaďarskej konfrontácie:

860 Prvé skupiny Staromaďarov prichádzajú do Karpatskej kotliny

861 (?862) Rastislav žiada Byzanciu o biskupa a učiteľov

889 Masívny útok Staromaďarov na územie VM ríše (bolo to akési „posledné zvonenie“)

891 Východofranský kráľ Arnulf posiela k Svätoplukovi vyslancov, aby obnovili predtým dohodnutý mier. K dohode nedošlo.

892 Východofranský kráľ Arnulf prichádza osobne do Panónie, aby sa stretol so Svätoplukom. Milého Arnulfa bolo treba zdrapnúť, prestrieť mu červený koberec, opakovane ho opájať najlepším vínom (destilácia vtedy ešte nebola známa) a dať mu najkrajšiu dcéru za ženu. Svätopluk však stretnutie odmieta. (Svätopluk sa asi cítil ako frajer, keď sa Nemčúr Arnulf musel vrátiť domov s dlhým nosom, ale tá sláva dlho netrvala.)

895, 896 Staromaďari trvalo prechádzajú cez Karpaty

896 Byzantský cisár Lev VI. uzaviera mier so Staromaďarmi. (Ak existovalo nejaké tajné spojenectvo s Veľkomoravskou ríšou, týmto ho vypovedal.)

907 Zánik Veľkomoravskej ríše

955 Východofranský kráľ Otto I. poráža Staromaďarov

Z politicko-mocenského hľadiska teda pozvanie Cyrila a Metoda, ktoré tvorilo kľúčovú časť orientácie na juhovýchod Európy bolo tragickým politickým omylom. Tento omyl v konečnom dôsledku viedol k zániku Veľkomoravskej ríše.