Solúnski bratia vyrastali v Byzantskej ríši, kde úradným jazykom bola gréčtina. Vedeli však hovoriť dialektom, ktorý používali Slovania z oblasti Solúna a je možné, že ich matka bola slovanského pôvodu. Konštantín a Metod ešte pred príchodom na Veľkú Moravu preložili niektoré knihy. Vo Veľkej Morave založili Akadémiu na školenie kňazov ale aj civilných administrátorov. Nasledovali ďalšie preklady liturgických kníh, ale aj civilného Zákonníka. Konštantín a Metod získali uznanie pre staroslovienčinu ako liturgický jazyk.

Jazyk, do ktorého prekladali a ktorý používali pri liturgii, sa však zakladal na juhoslovanskom, solúnskom dialekte, hoci do neho iste prenikali hovorové slová z miestnej staroslovienčiny. Rozdiely v slovanských dialektoch, resp. jazykoch boli vtedy menšie, ako sú dnes. Aj tak je však zaujímavé porovnanie s východofranskými misionármi, ktorí prekladali modlitby do reči Slovienov žijúcich vo Veľkej Morave a nie do reči ich juhoslovanských bratrancov.

Každopádne, dnes by jazyk používaný Konštantínom a Metodom bol pre nás nezrozumiteľný. Koľko Slovákov dnes napríklad vie, čo znamená slovo „krlež“. „Proglas“ zase podľa zvuku tohto slova by mal byť prehlásením, zatiaľ čo je predspevom alebo predslovom. Pokiaľ viem, akéhosi potomka tohto jazyka používajú dodnes tzv. staroverci v Rusku. Slovenčinu však tento jazyk neovplyvnil, čo dokazuje aj to, že pre Slovákov (Dobrý deň) najbližší a najzrozumiteľnejší je západoslovanský jazyk český (Dobrý den – prakticky rovnaké), potom východoslovanské jazyky (Dobryj deň – zmena koncovky) a najnezrozumiteľnejšie sú práve jazyky juhoslovanské (Dobar dan – zmena kmeňových samohlások). Pokiaľ ide o uznanie staroslovienčiny za liturgický jazyk, bol to nepochybne úspech a krok vpred, ale toto uznanie trvalo len 17 rokov (868-885).

O Cyrilovi a Metodovi sa hovorí, že nám dali písmo. Pred ich príchodom sa však na tomto území používala latinka. Známa je keltská minca – biatec – s nápisom v latinke. Ale aj v slovienskej Veľkomoravskej ríši sa iste pred príchodom Solúnskych bratov používala latinka, keďže je nepredstaviteľné, aby takýto štátny útvar mohol fungovať len na báze ústnych odkazov. Nedlho po vypovedaní Metodových nasledovníkov sa latinka už zase používala a používame ju aj dnes. Navyše, treba si uvedomiť, že abeceda, ktorú Cyril a Metod zavádzali, sa nikdy širšie nepoužívala. Písať vedela len úzka skupina vzdelancov a podľa niektorých názorov aj Svätopluk bol negramotný. Tou abecedou bola hlaholika. Bola odvodená z gréckej abecedy s prímesou abecedy hebrejskej a vzhľadom trochu pripomínala etiópsku abecedu. Je absolútnym nezmyslom tvrdiť, že jej Slováci vďačia za svoju gramotnosť. Zväčša sa však udáva, že z nej vznikla neskôr cyrilika. Potomkami cyriliky sú abecedy, ktoré dnes používajú národy východoslovanské (nám dobre známa ruská azbuka) ako aj niektoré juhoslovanské národy.

Osobne som veľmi rád, že sa u nás hlaholika a cyrilika neujali. Nie je to len tým, že by sme sa museli učiť o jednu abecedu navyše, keďže vo svete sa bez latinky zaobísť nedá. Keď som pred pár rokmi videl v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave zástavu Matice slovenskej z XIX. storočia a na nej nápis „Matica slovenská“ v azbuke, len ma tak zamrazilo. Keby sme používali túto abecedu, boli by sme súčasťou východnej Európy a v ruskej sfére vplyvu. V náručí "východného brata" sme nedávno boli a nikto normálny netúži po repete. Ešte sme sa z toho zážitku dodnes celkom nevystrábili.

Možno teda povedať, že Solúnskym bratom v žiadnom prípade nevďačíme za našu gramotnosť, písmo a jazyk. Aj v tomto smere bolo ich pôsobenie len krátkou epizódou a vlastne máme šťastie, že ich vplyv zanikol.