Keď som pred časom napísal svoj článok že Mikuláš Dzurinda by mal odstúpiť pre škandalózne financovanie svojej strany v minulosti, moje slová boli myslené naozaj úprimne.

Máte jedinečnú príležitosť byť prvý. Byť príkladom pre tých ostatných. Máte možnosť zachrániť potápajúcu sa loď menom SDKÚ a dokázať nám všetkým, že ste "iný" ako všetci tí, na ktorých s obľubou ukazujete prstom. Že všetky tie vaše reči o politickej zodpovednosti a morálke v politike neboli len prázdnymi slovami.
Pozeráme sa na vás, pán Dzurinda. Pozeráme sa, či vyrastiete a dorastiete v politika, akých Slovensko veľmi potrebuje. Autentickými nás nerobia naše slová, ale činy.

Predseda vlády vám hodil rukavicu. Loptička je na vašej strane. Ak chcete odísť s hrdosťou a dekorou, máte príležitosť. Inak sa len zaradíte k všetkým "kaliňákovcom" a im podobným, ktorým slová ako politická kultúra a morálna zodpovednosť v politike nič nehovoria.

Mikuláš Dzurinda ma svojim rozhodnutím nekandidovať v nastávajúcich parlamentných voľbách úprimne prekvapil. Nečakal som to. Neveril som, že máme na Slovensku politikov schopných sebareflexie. Som rád, že som sa mohol príjemne prekvapiť.

Mikuláš Dzurinda začal písať v slovenskej politike nové dejiny. Hodenú rukavicu zodvihol a loptičku vrátil späť do rúk premiéra. S hrdosťou a dekorou. Ako skutočný politik. Akých Slovensko potrebuje.

Nateraz je to začiatok. Pre Mikuláša Dzurindu i pre Slovensko. A pre nás všetkých dôvod sňať pomyslený klobúk z hlavy.

Padáme všetci. No len máloktorí si dokážeme svoje pády priznať a začať odznovu. Niekedy vyhrať znamená v skutočnosti prehrať. Odraziť sa od dna ako Fénix z popola. Či to bude aj prípad Mikuláša Dzurindu a SDKÚ-DS ukážu parlamentné voľby.

Karol Lovaš